V roku 1981 sme mali predmet zoológia. Našim učiteľom bol profesor Sládek, svetovo uznávaná kapacita. Keďže ma tento predmet, ako aj väčšinu kolegov bavil, veľa som si zapamätal doteraz. Pri prednáške o medveďoch nám povedal, že sa na Slovensku odhaduje stav populácie na 550 jedincov a že podľa prepočtu na úživnosť revírov je to stav premnožený. Výskumom DNA profesor Paule napočítal 1250 jedincov a potom zistil, že Kysuce a Orava nedoručila ani jenu vzorku. Už vtedy sa početnosť pravdepodobne blížila k dvom tisíckam.

Po ukončení štúdia som pracoval na LS Muráň (okrem vojenskej povinnosti) a následne na LS Revúca. Obe správy obhospodarovali režijné poľovné revíry. Asi do roku 1993 sme každý rok ako lesný závod odstrelili odsúhlasené tri medvede. Niekedy dva v Muráni a jedného v Revúcej, alebo naopak, podľa toho ako medvede navštevovali vnadisko.

Vnadilo sa pred dôsledne pripravenými posedmi v ktorých sme vedeli aj prikúriť, hlavne kvôli hosťom, ktorí na zimu veľmi naučený neboli.

Vnadilo sa hlavne cez zimné a jarné obdobie mäsitou potravou. Buď uhynutou hovädzou zverou, alebo vyradenými (prestarnutými, alebo zranenými) koňmi. Ešte sme mali režijné záprahy. Tieto sme samozrejme dobre uväzovali, aby mrcina nebola medveďom odtiahnutá do lesa.

Zažil som, že medveď po príchode k polovičke koňa (cca 300 kg) ho posediačky hravo nadvihol. Medvede sa lovili kým ešte bolo dostatok snehu a mohli sme odmerať šírku prednej laby a odhadnúť podľa nej vek a váhu. Na snehovom pozadí bolo možné medveďa celkom dobre vidieť a tým aj presnejšie vystreliť. Pri neúspešnom zásahu sa mohol úspešnejšie vystopovať a dohľadať.

Strieľali sa takmer výlučne poplatkovými hosťami, prevažne zo zahraničia. Občas mohli odloviť medveďa kolegovia pri životnom jubileu. Trofejou strelca bola lebka a koža. Mäso bolo majetkom užívateľa revíru. Strelec podľa veľkosti zaplatil v tej dobe cca 100 000 korún. Platy sme vtedy mali okolo 3 000 korún. Doprovod strelca zabezpečovali naši zamestnanci, ktorí okrem mesačného platu za doprovod v prípade úspechu dostali odmenu, takzvané zástrelné a nič viac.

Na návnadu ako prvé začali chodiť medvede, ktoré boli najhladnejšie, prípadne mali nejaké zdravotné ťažkosti. Vodiace medvedice nechodili, takže medvieďatá neosireli. Lovili sa hlavne čo najväčšie medvede. Ulovením dominantného samca dostal priestor v revíri mladší jedinec a nemusel odchádzať do iných revírov. Po ulovení boli k dispozícii všetky parametre jedinca ako veľkosť váha …

Asi po roku 1993 sa začali ozývať ochranárske združenie s teóriami, že sa musia veľké medvede nechať žiť, lebo vraj odstrelom veľkého medveďa degradujeme genetiku, lebo aj človek je jeden veľký a iný malý. Mali sme preto dovolené odstreliť len medveďa do 100 kg a potom len do 70 kg. Keď bola váha prekročená, dostala firma pokutu aj za 10 kg navyše. Váhy pre ešte žijúceho medveďa sme samozrejme neinštalovali, takže doprovod váhu medveďa len odhadoval.

Je to samozrejme po genetickej stránke hlúposť, pretože aj ľudia spolu žijú v rôznej veľkosti a majú spolu potomstvo. Rovnako aj medvede môžu by samica so samcom rozdielnej veľkosti. Moja mama tiež pochádzala z vysokej rodiny a otec z nízkej. Poznám veľa takto výškovo rozdielnych párov.

Po pár rokoch na to sme smeli medvede loviť len na rastlinnú potravu na konci leta a aj to len počas splnových nocí. Neúspešnosť takéhoto lovu bola veľmi vysoká. Ďalšie roky už užívatelia revírov aj strácali záujem o odlov.

Keď som začínal v lesníctve zvykli mať medvedice jedno, nanajvýš dve mláďatá. Keď mali tri, už to bola rarita. Dnes už vodia štyri a dokonca aj päť. Okrem človeka pritom nemá prirodzeného nepriateľa. Jedine medvieďatá sú ohrozené ak by prišli o matku.

Medveď je najučenlivejšie zviera z našej prírody. Ešte za mlada pamätám, že chodili po Slovensku s cirkusom. Jediné krotené zviera bol medveď. Naučili ho rôznym trikom, dokonca aj bicyklovať. Pár krát boli aj v našej dedine. Bývam pri vodnom toku Muránky v Muránskej Dlhej Lúke a za mostom je širší priestor, voláme to pľac. Pamätám si tam z mladosti postavený cirkus. Ako chlapci sme tam chodili obdivovať hlavne medveďa. Chudák cez deň bol uväznený v malom priestore a iste trpel.

Na vystúpení okrem trikov zvykli cirkusanti organizovať aj súboj človeka s medveďom. Tohto nadopovali a preto sa stalo, že niekedy človek medveďa aj zvalil na zem.

Kvôli tomu, že je medveď takto učenlivý, naučil sa získavať potravu v blízkosti človeka. Je to samozrejme aj dôsledok premnoženia, ktoré ochrana prírody neuznáva. Som toho názoru, že časom bude medveď vyhľadávať spoločnosť človeka čím ďalej tým viac. Stráca prirodzenú plachosť a stráca ju veľmi rýchlo. Nie je pre neho veľkou prekážkou ani elektrický oplôtok. Dokáže ho prekonať. Navykne si aj na odháňanie zásahovým tímom a je len otázkou času keď to bude ignorovať. Som si istý, že sa naše deti dožijú, že si tak zvykne na hlasy ľudí pri rozhovore a zvončeky, že podľa týchto zvukov bude v prírode človeka vyhľadávať. Stačí aby pár krát našiel u turistu potravu v ruksaku. O tom kto vyjde z boja o ruksak úspešnejší, či človek alebo medveď myslím, že niet pochybností. Ak mu to vyjde raz, odváži sa znova. Na vine je len človek, keď mu medveď vojde do záhrady, alebo garáže?

Zásahový tím je platený a vystrojený z našich daní. Po viacnásobných neúspešných pokusoch odplašiť medveďa aj tak pristupujú k jeho usmrteniu. Keďže pán Slašťan v médiách vystupuje veľmi odborne a všetkým ľudom aj poľovníkom a lesníkom radí chcel som zistiť aké vzdelanie ho na to oprávňuje.

Ak sa mýlim, tak sa ospravedlňujem, ale na internete som nenašiel jeho ukončené odborné vzdelanie ani v lesníctve ani v inom odbore, ktoré by ho oprávňovalo vystupovať v médiách tak ako vystupuje.

Alebo sa to naučil čítaním kníh v mestskej knižnici v Kremnici? Podľa dosiahnutých výsledkov vo voľbách na primátora Kremnice je asi aj hodne obľúbený.

Na riadení lesného hospodárstva nás učili, že dobrý riadiaci pracovník sa obklopí lepšími ako on sám a využíva ich schopnosti. Hlúpy sa obklopí hlúpejšími, aby vynikla jeho múdrosť. O kvalite a odbornosti riadenia ministerstva životného prostredia si môže urobiť názor každý sám.

Ochrana prírody sama pripúšťa nelegálny lov medveďa. Aj v našej doline pred pár rokmi bol trojročný medveď, ktorý v priebehu roka navštívil niekoľko včelníc. Odrazu sa stratil a odvtedy k návšteve včelníc na doline nedošlo. Medveď je veľmi učenlivý a naučí sa nebáť človeka, ale naopak naučí sa ho vyhľadávať ako prípadný zdroj potravy.

Chodí zásahový tím neozbrojený? Turisti áno. To že sa medveď nemôže objaviť na turistickom chodníku je totálna hlúposť. Už som to niekoľkokrát zažil. Že sa vyskytuje len v ranných a večerných hodinách tiež nie je pravda.  Stretol som medveďa  v lese, hlavne preto, že najčastejšie chodím sám a potichu. Stretol som už možno 100 jedincov medveďa. Niekedy aj viac jedincov za deň.  Ani dvaja sa rovnako nesprávali. Každý zaujal iný postoj a inak sa správal. Máme sa báť chodiť do lesa? V mnohých krajinách sa medvede lovia. U nás je každých 5 km dedina. Máme na dedinách prestať hospodáriť v poľnohospodárstve aby mohol prežiť medveď?

Medveď je tak isto lovnou zverou ako srnec, jeleň, daniel, diviak… Keď poľovne zasahujeme do populácie iných druhov zveri, jednoznačne je potrebné zasahovať aj do populácie medveďa.

Nie je lepšie pre ochranu prírody vykonávať regulovaný lov odborníkmi, pre štát zadarmo? Radšej budeme z našich daní platiť nevzdelaný tím? Pri regulovanom love by pritom mohla ochrana prírody získať všetky parametre streleného medveďa.

Človek, ktorý na Liptove zahynul po útoku medveďa možno na poranenia umieral niekoľko hodín.

Má odvahu niekto, kto tak veľmi múdro hovorí o medveďoch, neuznáva ich premnoženie a s klapkami na očiach si stále tvrdí svoje, dať sa v lese s výskytom kontajnerových medveďov priviazať k stromu? Keďže som včelár obetujem posledné kilo medu a osobne tohto odvážlivca natriem medom. Veď podľa obhajoby medveďa, tento človeka nepokladá za potravu. K smrteľnému útok na človeka došlo po 100 rokoch.  Keď to zásahový tím tvrdí, tak nech to dokáže demonštrovať aj na sebe a nie chodiť do lesa ozbrojený.

Prikrmovanie medveďa je samostatná otázka. Umelé prikrmovanie samozrejme nie je správne. Ako sa však dá zabrániť medveďovi nakŕmiť sa na našich poliach či v pšenici, alebo v kukurici? Nebudeme siať a piecť chlieb?

Včelárim pri vyvieračke Muránky, pod Muránskym hradom. Momentálne je to veľmi ľuďmi obľúbená lokalita kvôli sysľom. Aké množstvo potravy sa tam použije na umelé prikrmovanie sysľov asi nik nespočíta. Kvôli práci so včelstvami tam musím chodiť pomerne často. Niekedy sú už tak prežraté, že sa im už nechce ani vyjsť z dier. V prírode by po premnožení sysľa došlo k jeho úhynom pre nedostatok potravy. Nie je takéto prikrmovanie porušením zákona o ochrane prírody? Má ochrana prírody rôzne uhly pohľadu na tú istú vec?

Medveď samozrejme patrí do našej prírody, tak ako človek a ostatné živočíchy. Nemal by však byť život medveďa nadradený životu človeka. Aj s medveďom ako našou najväčšou šelmou sa dá žiť a dokazuje to aj doterajšie hospodárenie v lesoch a poľovné obhospodarovanie krajiny. Slovensko má chvalabohu výbornú diverzitu životného prostredia aj popri lesníckom a poľovníckom obhospodarovaní. Stovky rokov doterajšieho hospodárenia dokazujú, že človek vie spolunažívať na obývanom území aj s veľkými šelmami.

Ing. Marek Nosko, Lesy Slovenskej republiky, š.p.