Napríklad to, že Smer-SD chce z tejto veci vyrobiť konflikt, na ktorom by padla vláda a boli by predčasné voľby, ale Most-Híd to nechce. Alebo to, že Smer bol dohodnutý na spoločnom hlasovaní s ĽSNS, ibaže to „prasklo“.
A dokonca aj taká konšpirácia sa šírila, že súčasná napätá situácia vznikla tak, že Robert Fico, ktorý vyhlásil, že nikdy nechcel byť iba radovým sudcom, ale iba predsedom Ústavného súdu, videl v osobe Petra Kresáka konkurenciu, a preto niekto nenápadne podsunul verejnosti „objav“ – cez koho iného ako cez parlamentného detektíva Orieška – že Kresák mal v minulom tisícročí spolupracovať s Štb.
A Béla Bugár, ktorý do Kresáka vkladal veľké nádeje, sa Ficovi mal za to pomstiť nekompromisným trvaním na verejnej voľbe, čím mal celkom rozbiť hru, ktorá mala spočívať v spomínanej tajnej dohode Smeru s ĽSNS, ktorá by zabezpečila pohodlné hlasovanie pre kandidátov Smeru… A iné, a ešte fantastickejšie verzie.
A to nehovoriac o počte rôznych scenárov kalkulujúcich s tým, akými zadnými vrátkami sa diabolský Fico plánuje dostať naspäť do hry o post predsedu Ústavného súdu. Väčšina tých špekulácií sa odvíja od Ficovho vyjadrenia, že Kiska už nemá legitimitu na to, aby menoval sudcov, pretože predsa už dlhšie avizuje, že čoskoro, hneď po skončení jeho prezidentského mandátu, sa začne venovať straníckej politike, a teda ústavných sudcov si teraz navolí takých, ktorí mu pôjdu po ruke (zvláštne, že mu to nenapadlo skôr).
Táto Ficova úvaha spustila v radoch mainstreamových vykladačov politiky hotové eldorádo fantázií o hrozných protiústavných krokoch, ktoré by Fico mohol už teraz v tichosti plánovať, aby sa na vytúženú pozíciu dostal.
Kotlebovci sa už ďalej nemienili na tejto hre podieľať, a preto odstúpili a na tlačovke, ktorú pri tejto príležitosti usporiadali, nezabudli dať jasne najavo svoje znechutenie celou situáciou.
Robert Fico vo svojom tlačovom vystúpení povedal aj to, že ak budú v parlamente schválení kandidáti opozície s podporou Mostu-Híd, tak to bude ťažké porušenie koaličnej zmluvy a bude to mať veľmi vážne následky na ďalšiu koaličnú spoluprácu.
Samotné hlasovanie
Pozrime sa teraz na samotné hlasovanie trochu cez čísla. Zúčastnilo sa ho 132 poslancov. Na zvolenie kandidáta bola potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, teda pri danom počte prítomných by musel dostať najmenej 67 hlasov.
Výsledok hlasovania: 66 hlasov bolo platných, 53 hlasov bolo neplatných a 13 poslancov neodovzdalo hlasovací lístok – teda neplatných hlasov a neodovzdaných lístkov spolu bolo takisto 66.
Smer-SD má aktuálne v NR SR 48 poslancov, z toho Ďurovčík chýbal. SNS má 15 poslancov, z toho Hrnko chýbal. SaS má 20 poslancov, OĽaNO 16 poslancov. Sme-rodina má 8 poslancov, z toho Goga chýbal. ĽSNS má 13 poslancov, všetci chýbali. Most-Híd má 13 poslancov, z toho Kresák chýbal. Nezaradených je 17 poslancov, pričom títo sú zväčša skôr „slniečkoví“, okrem Marčeka, Šimkovičovej a Kolesára. Nezaradená Bašistová na hlasovaní chýbala.
Čo z toho vyplýva? Smer a SNS spolu mali na hlasovaní 61 poslancov, teda je tu ešte ďalších päť hlasov neplatných alebo neodovzdaných, presne tých päť hlasov, ktoré garantovali celkovú nepriechodnosť hlasovania, keďže kandidát pri danom počte prítomných by musel mať najmenej 67 hlasov. Smeru a SNS teda niekto pomohol, čo predstavitelia OĽaNO nahnevane odsúdili. Tabuľku s výsledkami hlasovania v prípade jednotlivých kandidátov nájdete napríklad TU .
Z tabuľky ťažko urobiť konkrétne závery o tom, kto z hlasujúcich poslancov ktorému kandidátovi a prečo dal hlas, ale Erik Tomáš a aj ďalší predstavitelia Smeru-SD po hlasovaní potvrdili, že koalícia funguje, že mosthiďáci boli disciplinovaní a s opozíciou sa pri hlasovaní nespolčili.
Teda zdá sa, že zatiaľ sa pád vlády nechystá. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj otrávená až hysterická atmosféra pri tlačovom vystúpení hnutia OĽaNO po hlasovaní, a tiež smutné tváre poslancov SaS, ktorí sa už x-tý krát nádejali, že tentoraz to už konečne vyjde – a zase im cvakli zuby naprázdno. Vo štvrtok sa hlasuje opäť, možno dostanú ďalšiu šancu…
Ivan Lehotský