Generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Martin Lakanda sa pre médiá vyjadril: „Ide o frontálny útok na naše najvzácnejšie lokality. Týka sa takmer každého regiónu Slovenska, ktorý má na svojom území chránené územia. Štátna ochrana prírody už vydala usmernenie pre svojich kolegov v regiónoch, aby v prebiehajúcich konaniach stáli zásadne za princípom bezzásahovosti a ochrany prírody.“
Slovenská lesnícka komora sa voči týmto tvrdeniam ostro vyhradzuje a má za to, že ide skôr o frontálny a neopodstatnený útok na lesníkov. „Zarážajú nás výroky čelného predstaviteľa Štátnej ochrany prírody SR Martina Lakandu, ktoré si nevieme vysvetliť. Podľa platnej legislatívy obhospodarovatelia lesa sú povinní zabraňovať škodám v lesoch a odstraňovať ich následky. Na to však lesník musí požiadať orgán ochrany prírody o súhlas. Toto je dôvod, prečo musia užívatelia lesov podávať žiadosti na spracovanie kalamity v 5. stupni ochrany,“ povedal predseda Slovenskej lesníckej komory Milan Dolňan.
V zákone lesoch č. 326/2005 Z. z. sa jasne píše:
§28
(2) V prípade ohrozenia lesov alebo škôd spôsobených škodlivými činiteľmi je obhospodarovateľ lesa povinný na svoje náklady neodkladne vykonať opatrenia na odvrátenie ohrozenia lesov a odstránenie následkov škôd; v chránených územiach s piatym stupňom ochrany má túto povinnosť len po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny o povolení výnimky.32)
(3) Opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny.43) Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto opatrení.
To, že lesníci podali žiadosti o povolenie výnimky zo zakázaných činností podľa § 16 odst.1 písmeno b zákona o ochrane prírody a krajiny neznamená hneď, že chcú ťažiť v bezzásahových územiach, ale, že si splnili svoje zákonné povinnosti. Rešpektujú hneď dva zákony, a to Zákon o lesoch č. 326/2005 Z. z. a Zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z.. A za toto sú lesníci pranierovaní?
Slovenská lesnícka komora už niekoľkokrát proklamovala, že nie je v zásade proti bezzásahovým územiam, ale tieto musia vychádzať z vedeckých základov, výskumov a nie z emócií jednotlivcov.
Lesníci si uvedomujú dôležitosť ochrany životného prostredia a vzájomnej komunikácie medzi organizáciami lesného hospodárstva a ochrany prírody. Práve preto už niekoľkokrát Slovenská lesnícka komora žiadala o stretnutie ministra životného prostredia, aby si obe strany vyjasnili svoje postoje a určili sa spoločne jasné pravidlá. Dodnes sa stretnutie neuskutočnilo.
Preto sa záverom natíska opäť otázka, či je normálne, aby boli v spoločnosti pranierovaní a napádaní ľudia, ktorí si čestne plnia svoje zákonné legislatívne povinnosti a prečo je to tak?
Navrhujeme médiám, aby požiadali o informáciu generálneho riaditeľa ŠOP, prípadne príslušných zástupcov MŽP SR, že v koľkých prípadoch (a v akom objeme) bolo od kalamity 2004 (kalamita Alžbeta november 2011) orgánmi ochrany prírody povolené spracovanie kalamity v 5. stupni ochrany prírody a v koľkých prípadoch skutočne k spracovaniu kalamity aj došlo. Tam sa ukáže, že o čo v skutočnosti ide, kto rozdúchava emócie verejnosti a graduje nevraživosť voči lesníkom.
Redakciu informoval David Hančinský, hovorca Slovenskej lesníckej komory.