Zdôraznila, že Británia “potrebuje viac než len premiéra pre brexit,” čím sa snažila umlčať kritikov – i z radov toryovcov -, ktorí tvrdia, že nástupcom po Davidovi Cameronovi by sa mal stať politik podporujúci odchod Británie z EÚ. Tento názor zdieľajú aj Mayovej rivali v strane – Michael Gove a Andrea Leadsomová -, ktorí chcú tiež kandidovať vo voľbách lídra konzervatívcov.
V prípade, že by bola v straníckych voľbách úspešná, Mayová nechce presadzovať, aby sa v Británii konali predčasné parlamentné voľby, pretože by to bolo “destabilizujúce”.
Podľa jej názoru Británia teraz musí v krátkom čase sformulovať svoju vyjednávaciu pozíciu na rokovania s EÚ a až potom aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy.
Dodala, že v prípade svojho zvolenia by článok 50 aktivovala najskôr na budúci rok – na rozdiel od Leadsomovej, ktorá by procedúru odchodu Británie z EÚ začala okamžite.
Mayová tiež uviedla, že treba vyvinúť úsilie na dosiahnutie dobrej dohody o voľnom pohybe osôb a obchode. Upozornila súčasne, že britská verejnosť svojou podporou brexitu vyslala veľmi jasný signál, že “už nemôžeme dovoliť voľný pohyb v takom rozsahu, ako je to teraz”. Mayová sa domnieva, že by mohla znížiť tok migrantov prúdiacich do Británie na “prijateľnú úroveň”. V rozhovore však v súvislosti s tým nechcela hovoriť o žiadnych časových rámcoch.
Na otázku, či by umožnila občanom EÚ žijúcim v Británii zostať tam, Mayová odpovedala, že “nikto nikde nemusí zostávať naveky”. Za dôležité označila, aby sa uskutočnili rokovania o osude ľudí, ktorí už v Británii sú a usadili sa tam, ako i o “pobrexitovom” osude Britov, ktorí žijú v krajinách EÚ. Mayová sa odmietla vyjadriť jasnejšie, vyhlásila len, že osud v Británii žijúcich občanov EÚ bude predmetom rokovaní.