Mal na mysli najmä rozpočet. “To, že padla vláda, ma až tak neteší, je lepšie, keď vláda má riadny mandát, no na druhej strane, nedalo sa inak. My sme to skúšali rôznymi inými krokmi, ale keď to nešlo, muselo to ísť takto.” Redaktora zaujímalo, či sa Sulík cíti byť víťazom sporu s Matovičom. Podľa Sulíka víťazom je spoločnosť, ktorá bude mať teraz kľudnejšie časy, “že už prestane ten stav, keď ráno neviete, čo bude večer a večer neviete, čo bude ráno.” Sulík upozornil, že Heger sa emancipoval, nevolal Matovičovi pri každom novom bode, ktorý sa objavil pri rokovaní o rozpočte, rokoval sám. Sulík kdesi počas tejto krízy povedal Radšej koniec s hrôzou ako hrôza bez konca.  “Igor Matovič bol najväčším zdrojom problémov. Bol zdrojom problémov, ktoré mala vláda, parlament aj celá spoločnosť. Toto sme vyriešili, myslím si, že toto je teraz ten koniec s hrôzou.”

Odchod Matoviča nebola to jediná podmienka, bola dôležitá, ale vôľa schváliť rozpočet bola silnejšia, čomu je Sulík rád. “Problém menom Igor Matovič sme sa snažili riešiť trištvrte roka, veľmi konzistentne, aj keď nám rôzni ľudia a médiá vyčítali, že SaSka nevie, čo chce, čo bola pravda v tom zmysle, že tí ľudia, tie médiá, nevedeli čítať, čo sme robili. Ale teraz to už môžem povedať, že pravda bola taká, že do júla sme sa to snažili riešiť interne, urovnať ten spor s Matovičom. Potom, keď prelomil prezidentkino veto pomocou fašistov, sme pochopili, že toto už… nie, že sa to nebude dať urovnať, ale že sa to bude opakovať, vždy, keď si zmyslí, že niečo chce, tak sa dohodne s fašistami. Dali sme ultimátum, dali sme celé leto čas, aby sa OĽANO vedelo s týmto problémom vysporiadať. Nedokázali to, preto sme odišli z vlády. Potom sme v septembri dali návrh na odvolanie ministra financií, čo bol len ďalší krok k tomu, aby Igor Matovič vládu opustil, lebo tam spôsoboval problémy, vtedy ho podržali fašisti. Pristúpili sme k ďalšiemu kroku, to bolo vyslovenie nedôvery vláde, a teraz, už keď sa to všetko stalo, následne sme mohli urobiť takúto dohodu ohľadne rozpočtu a aj odchodu Igora Matoviča. Ja nechcem tvrdiť, že už v lete sme to mali takto naplánované, to sa naplánovať nedá, ale tvrdím, že sme si konzistentne išli za svojím, netrvalo to tri týždne, ale trvalo to šesť mesiacov, ale je to tu. Dosiahli sme, čo považujeme za dobré pre krajinu a to je schváliť rozpočet ale aj odchod Igora Matoviča z vlády.”

Dohodnúť rozpočet, hoci to už potom v parlamente vyzeralo jednoducho, bolo technicky náročné. Dohodu dosiahli rýchlo, náročné boli technické detaily, osvetlil Sulík. Žart redaktora na adresu ministra financií odmietol s tým, že nemá žiaden význam dehonestovať ho.

V ďalšom rozhovore sa téma stočila k okamžikom odvolávania vlády. Doslova niekoľko minút pred hlasovaním mu Matovič ponúkol, že podá demisiu. Sulík teda požiadal o prestávku, aby sa poradil so svojimi ľuďmi. V SaSke sa dohodli, že počkajú, kým tú demisiu nepodá, Sulík telefonicky poprosil prezidentku, aby mu dala vedieť. Potom mu prezidentka volala: “Pán Sulík, viete, čo sa stalo? On prišiel, podal, vytrhol mu to z rúk a odišiel.” Tým Matovič rozhodol o tom, že SaS jednotne hlasovala za pád vlády. V opačnom prípade by platila zelená karta, čo by znamenalo, že vláda by nepadla, lebo niekoľko poslancov by sa minimálne zdržalo hlasovania, niektorí by ju aj podržali. To by sa však finálne dohodlo na dvojhodinovej prestávke, ktorú mal pre SaS zabezpečiť Šípoš.

Hľadanie novej 76-ky navrhol Sulík Hegerovi. Po dvoch dňoch však tému uzavrel, keď videl, že pre to nie je podpora v strane. Hegerovi teda oznámil, že “téma je zo stola.” Sulík sa celkovo obratne vyhýba témam, ktoré nemá vyrokované, objasnené vo vnútri SaS. Aj preto padli v rozhovore na inom mieste jeho slová: “My sme systematicky a dôsledne od júna riešili to, že Matovič je najväčší problém vlády a traumatizuje celú spoločnosť. A tento problém sme teraz vyriešili. A teraz viem ľuďom povedať, nehnevajte sa, my sme vám nemohli všetko na rovinu povedať, lebo by sme náš cieľ nemuseli dosiahnuť.”

Mnohí pripisujú SaS-ke výroky, že sú proti predčasným voľbám. V skutočnosti je to SaS posledný variant vývoja. “Prešiel rozpočet, Matovič je mimo vlády, nie sme v situácii, ktorá nás núti konať,” povedal Sulík.

Dnes o 11.30 hod. oficiálne poverila Eduarda Hegera prezidentka SR Zuzana Čaputová riadením ministerstva financií. Igor Matovič teda už ani oficiálne nie je členom vlády a Sulík môže streliť šampanským.

Situácia je dnes taká, že bývalá vládna koalícia sa zhoduje v tom, že predčasné voľby sú nežiadúce. Jediný, kto ich chce, je opozícia okrem SaS. Koalíciu však nič nenúti konať. Ešte sa do veci môže vložiť prezidentka a vymenovať úradnícku vládu. V takom prípade svoj postoj zmení len Sme rodina, ak sa vyjadreniam Borisa Kollára dá veriť. Čo sa týka predčasných volieb, žiadna z relevantných strán, slovami Sulíka, nie je v situácii, ktorá by ju nútila konať. Takáto situácia bola pred padnutím vlády, vtedy opozícia mohla za podržanie vlády a podporu rozpočtu žiadať dátum predčasných volieb. Zvalením vlády zvalila opozícia aj túto príležitosť, vykonala len exekutívu Sulíkovho problému. Akčná manéž sa presunula z úradu vlády do parlamentu, to stálo za to, či nie?

Takúto situáciu by vytvorilo úspešné referendum. Pôjde však frustrovaná verejnosť po sklamaní z absencie akejkoľvek zmeny po páde vlády, pôjde frustrovaná verejnosť do referenda? Sulík si vyriešil s Matovičom svoj osobný spor, videli sme pár cirkusových čísiel mimo doručeného programu – a to je celý výsledok vzrušenia okolo zvalenia vlády. Vlastne nás len uistili, že politika je panské huncútstvo a pribudlo zopár z nás, ktorí sme opäť stratili nejakú nádej.

Pavol Parobek