Časť požaduje „tvrdú odvetu“.

Novinár kremľského poolu (správca telegramového kanálu Pool 3) Dmitrij Smirnov si kladie otázku: „Čo by urobil Izrael, keby jeho nepriateľ zaútočil na strategické sily, od ktorých závisí existencia samotného štátu?“

„ako dlho by Zelenskyj behal po planéte? Stál by ešte Kyjev alebo by po údere na letiská izraelský TASS oznámil, že je oprávnený vyhlásiť: všetkým, ktorí chcú, sa dáva deň na opustenie tohto krásneho mesta, po čom “biele labute” uskutočnia odvetnú návštevu? Zľutoval by sa Izrael, ktorý za 7. október zrovnal so zemou sektor Gazy, nad mestom Kyjev, a ak áno, prečo?

Dostali by takzvaní západní spojenci ultimátum, že ten, kto ešte pošle hoc len jednu nábojnicu ukrajinským ozbrojeným silám, nech sa modlí a viní seba a úbohý „Patriot“, ktorý sa snaží chrániť ich hlavné mesto pred „Orešnikom“?

Domnieva sa, že „kolosálnou chybou Ruska je to, že sa neustále snažíme vyzerať dobre v očiach niekoho iného“, zatiaľ čo „nepriatelia vyhadzujú do vzduchu generálov, vlaky a útočia na časť jadrovej triády. Aká je odpoveď? Celý svet už dávno označuje Rusko za výplod pekla, je najvyšší čas aspoň trochu ospravedlniť tento titul, horšie to už nemôže byť“.

Zároveň ruský politológ Alexej Čadaev sa domnieva, že význam dnešných udalostí je prehnaný.

“Na rozdiel od mnohých komentátorov, ja dnes nevidím, že by sa stali nejaké významné udalosti. Môže to znieť príliš radikálne a predčasne, ale v perspektíve troch až piatich rokov nemá pilotované vojenské letectvo, vrátane strategického, žiadnu budúcnosť – zabijú ho drony. Teraz je to už len otázka času, nič viac.

Umelá inteligencia bude v najbližšej budúcnosti schopná ovládať zariadenia akýchkoľvek rozmerov a letieť do akýchkoľvek výšok, pričom bude schopná vykonávať manévre, ktoré sú pre „biologického“ pilota nemožné, a to pri rýchlosti, ktorá je pre neho nepredstaviteľná. Nebudú to už hračky z kontajnerov, ale napríklad stíhacie drony letiace nadzvukovou rýchlosťou.

Mimochodom, to isté platí pre námornú flotilu, celú, aká je.

Iná vec je, že v našej podivnej vojne, v ktorej neplatí princíp, kto koho koľkokrát porazí alebo zabije, ale kto koho koľkokrát verejne poníži, je to samozrejme katastrofa-katastrof. Je zlé, že sa nechávame viesť a prijmeme tieto pravidlá. Pretože by sme sa nemali nechať viesť,” píše Čadaev.