Karas tak reagoval na uznesenie o odmietnutí sankcií voči Rusku, ktoré schválilo 51 poslancov vládnej koalície vo štvrtok 5. júna. Podľa Karasa bol sám líder národniarov Danko, ktorý uznesenie inicioval, prekvapený, že to prešlo parlamentom. „Zmenil tým zásadným spôsobom orientáciu a politiku, ktorou sa rád chváli aj premiér Robert Fico (Smer-SD) a prezident Peter Pellegrini, a teda takzvanú politiku na všetky štyri svetové strany. Týmto uznesením preorientoval zahraničnú politiku koalície na jednu svetovú stranu,“ vyhlásil Karas.

Ako doplnil, síce to bol úspech Danka, ale Slovensko podľa neho v zásade prehralo vo vzťahu k EÚ a k záväzkom, ktoré Slovensko voči EÚ má. „Bez ohľadu na to, čo si myslíme o tej-ktorej sankcii, patríme do EÚ, máme záväzky voči EÚ a musíme vystupovať ako jeden celok,“ zdôraznil Karas. Vyjadril sa aj k tomu, do akej miery bude toto uznesenie záväzné. Ako vysvetlil, ide o uznesenie parlamentu, ktoré má jasné body a myslí si, že vytvorilo vážny hlavolam pre vládu aj Fica.

„Jediné východisko, ktoré vidím pre koalíciu v tejto situácii, je, že ak nechcú ministri ignorovať NR SR, čo si myslím, že si nedovolí nikto z ministrov, tak jediné riešenie je prísť s novým uznesením do NR SR, čo by bola politická samovražda pre koalíciu,“ uviedol Karas s tým, že možnosťou je aj to, že prezident využije svoju ústavnú kompetenciu a sám sa zúčastní na rokovaniach a bude presadzovať zahraničnú politiku aj v nesúlade s uznesením.

Karas nazval celú situáciu Dankovou „hybridnou operáciou“. Uzneseniu totiž prehádzala petícia Slovenského hnutia obrody na vyhlásenie referenda na odmietnutie protiruských sankcií. Petíciu podporila aj SNS, prezident však odmietol referendum vyhlásiť. Karas v tejto súvislosti uviedol, že sankcie voči Rusku majú zmysel, a že prezident konal odvážne. Ako podotkol, kresťanskí demokrati si ctia inštitút referenda, keďže ide o inštitút priamej demokracie, keď ľudia môžu povedať svoj názor. „Z tohto pohľadu je preto potrebné veľmi opatrne a citlivo chodiť okolo zásahov, či sa uskutoční, alebo nie. Treba však povedať, že ak by organizátori referenda dali aspoň minimum energie do toho, aby ho pripravili kvalitne, tak by sme túto diskusiu vôbec nemuseli riešiť. Stačilo sa poradiť s právnikmi,“ myslí si Karas. S rozhodnutím prezidenta nevyhlásiť referendum súhlasí, pretože aj podľa neho nebola referendová otázka položená správne a právne čisto, čo by mohlo spôsobiť problémy v praxi. Karas súhlasí s tým, že sa mal Pellegrini v tejto veci obrátiť aj na Ústavný súd SR, no predpokladá, že niektorí organizátori petície sa na Ústavný súd SR napokon obrátia.

Ak ide o nevyhlásenie petície, Danko sa v Sobotných dialógoch vyjadril, že sa Pellegrini správa tak, ako by sa správal Ivan Korčok (PS) či bývalá prezidentka Zuzana Čaputová. Je preto presvedčený, že bude mať problém v nasledujúcich prezidentských voľbách, pretože sa správa inak, než prezentoval pred voľbami.

Prezident svojimi krokmi prekvapil, zhodli sa Danko a Karas

Prekvapujúcim krokom prezidenta bolo pre predsedu SNS Andreja Danka aj Viliama Karasa aj prezidentovo vyjadrenie o tom, že SR podporí návrh zvýšenia obranných výdavkov v rámci NATO na päť percent. Karas nerozumie tomu, ako to mohol prezident vyhlásiť, ak o tom neexistuje zhoda minimálne v koalícii, ale najlepšie v rámci celého politického spektra. „Vo svojej správe o stave republiky hovoril o tom, že za rozhodnutiami o zásadných otázkach by mal byť široký konsenzus a zrazu príde v zahraničí vyhlásenie, ktoré všetkých prekvapí,“ uviedol Karas. Upozornil, že predchádzajúce okrúhle stoly na tému zvýšenia obranných výdavkov diskusiu otvorili, no „zďaleka neukončili“. Otázkou pre neho je, kde sa nájdu prostriedky na zvýšenie výdavkov.

Predseda národniarov povedal, že prezident na svoje vyjadrenie nemal žiadny mandát. Odmieta zároveň akékoľvek navyšovanie obranných výdavkov, mieni, že už súčasná hranica je na hrane. „Žiadne tempo rastu výdavkov na obranu nie je v súčasnej situácii akceptovateľné,“ dodal. Verí, že cestou je, aby Európa oveľa viac koordinovala svoje obranné systémy a spolupracovala pri zabezpečení obranných spôsobilostí.

Obaja sa vyjadrili aj k integračným ambíciám Ukrajiny a hlasom z vnútra Európskej Únie, že by sa mohla Ukrajina stať členom spoločenstva do roku 2029. Karas si myslí, že takéto vyjadrenia majú skôr formu politických deklarácií, vyjadrujúcich podporu ťažko skúšanej krajine. „Určite by nebolo dobré, ak by sme brali Ukrajine nádej o tom, že raz môže vstúpiť do EÚ, no integračný proces má jasné podmienky, myslím, si, že je v tomto prípade ešte dlhá cesta,“ dodal Karas. Danko naopak žiadnu šancu na vstup Ukrajinu do EÚ nevidí. „Ukrajina musí byť hlavne neutrálnou zónou,“ vyhlásil.

Obaja takisto odmietli špekulovať o možných zmenách pri formulovaní zahraničnej politiky EÚ s nástupom nového poľského prezidenta Karola Nawrockého a prípadnom víťazstve Andreja Babiša v ČR. „Andrej Babiš je pragmatický politik,“ zdôraznil Karas, apelujúci zároveň na to, aby sa dopredu neurčoval vývoj a ani výsledok súťaže, ktorá prebieha. „Rešpektujme, koho si Poliaci zvolili a koho si zvolia Česi,“ pridal sa Danko.

Prečítajte si tiež

Nové uznesenie: Členovia vlády nemajú hlasovať za nové sankcie a obmedzenia voči Rusku