Raši: Memorandum národa slovenského je jeden z duchovných pilierov štátnosti

„Stalo sa morálnym a politickým programom celého slovenského a národného hnutia, upevnilo naše povedomie a dalo ideový smer budúcemu smerovaniu národného obrodenia. Je to jeden z duchovných pilierov našej modernej štátnosti,“ píše Raši na sociálnej sieti.

Memorandum národa slovenského považuje za jednu z kľúčových udalostí dejín. Slovenskí národovci 6. júna 1861 v Turčianskom Svätom Martine totiž sformulovali požiadavky, ktoré definovali našu cestu k národnému sebaurčeniu. V memorande žiadali autonómiu Slovenska v rámci Uhorska, slovenské školstvo na všetkých stupňoch, slovenčinu ako úradný jazyk na celom území Slovenska či zriadenie Matice slovenskej ako centrálnej kultúrnej inštitúcie.

„Nezabúdajme a ctime si odkaz tých, ktorí v ťažkých rokoch bojovali za práva slovenského národa. Sú inšpiráciou pre nás aj do týchto nepredvídateľných časov,“ odkazuje Raši.

Prezident: Memorandum národa slovenského je kľúčový dokument, formoval identitu

Memorandum národa slovenského bol kľúčový dokument, ktorý formuloval požiadavky Slovákov v rámci Uhorska a stal sa dôležitým míľnikom v našich dejinách. Formoval slovenskú identitu. Pre TASR to uviedol prezident SR Peter Pellegrini pri príležitosti 164. výročia prijatia memoranda.

Memorandum, prijaté na zhromaždení v Martine, predstavovalo ucelený program národných, politických a kultúrnych práv. „Aj keď mnohé z požiadaviek neboli ihneď splnené, stalo sa východiskom pre ďalšie národné úsilie a formovalo slovenskú identitu,“ zdôraznil Pellegrini.

Podľa prezidenta by sme si počas výročia prijatia memoranda mali pripomenúť odvahu a úsilie predkov, ktorí sa zasadili za práva a budúcnosť slovenského národa. Ich odkaz je podľa neho stále živou inšpiráciou. „Dnes máme vlastnú štátnosť, spoločnosť je však rozdelená. Táto historická udalosť je pozitívnym príkladom na zjednotenie sa pri silnej vízii a hodnotách, ktoré pozitívne formujú našu budúcnosť,“ odkázal Pellegrini.

Šutaj Eštok: Brániť zvrchovanosť Slovenska je našou povinnosťou

Vtedajší slovenskí predstavitelia ukázali odvahu postaviť sa za rovnoprávnosť a lepšiu budúcnosť slovenského národa. Vyhlásil to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) pri príležitosti 164. výročia prijatia Memoranda národa slovenského. Označil ho za historický dokument, ktorý žiadal uznanie Slovákov za svojbytný politický národ v rámci Uhorska. Brániť zvrchovanosť Slovenska označil za povinnosť.

„Naše vtedajšie národné sebauvedomovanie bolo zároveň súčasťou celoeurópskeho, západného, procesu nacionálneho sebaidentifikovania a zápasu o rovnosť národov. Vtedajší slovenskí predstavitelia ukázali odvahu postaviť sa za rovnoprávnosť a lepšiu budúcnosť slovenského národa,“ skonštatoval Šutaj Eštok.

Úlohou súčasných politikov by malo podľa neho byť tomuto odkazu verní. Zodpovednosť však podľa ministra nespočíva len v zachovávaní a pripomínaní si symbolov, ale najmä v napĺňaní myšlienok predkov v práci pre ľudí. Hovorí o dôležitosti chrániť záujmy občanov „za každých okolností, o to viac v ťažkých časoch.“

Podľa šéfa rezortu diplomacie Juraja Blanára (Smer-SD) sa v Martine symbolicky písal rodný list budúcej štátnosti Slovenska. „Delegáti z celého Slovenska sem prišli bojovať za práva slovenského národa a aj vďaka tomu máme dnes vlastný štát, jazyk a bohaté historické a kultúrne dedičstvo,“ napísal Blanár na sociálnej sieti s tým, že je našou povinnosťou si to pripomínať a chrániť.

ZMOS: Odkaz i výzvy Memoranda národa slovenského sú trvalo inšpiratívnym odkazom

Memorandum národa slovenského, jeho obsah, výzva na rovnoprávnosť, používanie slovenského jazyka v úradoch, školstve a verejnom živote, ako aj návrh na vytvorenie samosprávneho územia zostáva trvalo inšpiratívnym odkazom. Pri príležitosti sobotňajšieho 164. výročia prijatia historického dokumentu to uviedlo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).

„Ako zástupca samosprávnych záujmov miest a obcí Slovenskej republiky si ZMOS uvedomuje, že práve myšlienka miestnej územnej samosprávy a participácie občanov na správe vecí verejných má hlboké historické korene. Aj memorandum bolo výrazom snahy o väčšiu zodpovednosť, rozhodovanie zdola a dôstojné postavenie národa v spoločnosti,“ zdôraznil predseda ZMOS-u Jozef Božik.

Zároveň upozornil, že uchovávanie historickej pamäte pri hodnotách memoranda dáva i základy bytia súčasnej slovenskej spoločnosti, je preto podľa neho nevyhnutné si tieto hodnoty pripomínať najrôznejšími formami aj v komunitnom živote samosprávy. „Dnes, keď mestá a obce zohrávajú kľúčovú úlohu v rozvoji regiónov a zabezpečovaní služieb pre občanov, vnímame odkaz memoranda ako záväzok pokračovať v úsilí o spravodlivú, demokratickú a kultúrne vyspelú spoločnosť,“ dodal predseda samosprávneho združenia.

Prečítajte si tiež

• Od prijatia Memoranda národa slovenského uplynie 164 rokov
• V Martine si pripomenuli 164. výročie prijatia Memoranda národa slovenského