Generálna prokuratúra rozhodla v súvislosti s cestou premiéra Fica do Moskvy

Z vyjadrenia Generálnej prokuratúry vyplýva, že návšteva Moskvy mala charakter súkromného stretnutia, pri ktorom neboli uzatvorené žiadne právne záväzky, a teda nedošlo k porušeniu zákona. „Skutočnosti zistené z podkladov obsiahnutých vo vyjadreniach zverejnených na sieti Internet sú dostatočne detailné, objektivizované a navzájom kompatibilné bez relevantných rozporov, a teda tvoria dostatočný podklad na prijatie záveru o údajnom podozrení z trestnej činnosti,“ uviedla Generálna prokuratúra vo svojom rozhodnutí.

Premiér Robert Fico sa podľa oficiálneho vyhlásenia počas návštevy stretol s prezidentom Vladimirom Putinom a rokovali o otázkach energetickej bezpečnosti a možnostiach mierového riešenia konfliktu na Ukrajine. Generálna prokuratúra zároveň konštatovala, že nebolo preukázané úmyselné konanie v neprospech Slovenskej republiky a premiér neporušil žiadnu zo zákonných povinností predsedu vlády.

Iniciatíva Mier Ukrajine vyjadrila nesúhlas s takýmto záverom a poukázala na to, že premiér neinformoval verejnosť, vládu ani parlament o okolnostiach cesty do Moskvy. Zároveň uviedla, že stretnutie s prezidentom Ruskej federácie, na ktorého bol vydaný medzinárodný zatykač, považuje za politicky aj morálne neprijateľné. „Sme presvedčení, že premiér demokratickej krajiny nemôže navštevovať vojnového zločinca bez vedomia vlády a parlamentu. To nie je len politický prešľap, ale podľa nášho názoru aj potenciálne trestný čin,“ uviedla iniciatíva vo svojom stanovisku.

Rozhodnutie Generálnej prokuratúry iniciatíva rešpektuje, no plánuje pokračovať v aktivitách, ktorými chce upozorňovať na riziká kolaborácie so zločineckým režimom. Zástupcovia iniciatívy kritizovali tiež fakt, že prokuratúra sa pri rozhodovaní opierala najmä o verejne dostupné informácie a nepovažovala za potrebné vypočuť premiéra osobne.

Cesta predsedu vlády do Moskvy vyvolala rozporuplné reakcie aj na úrovni Európskej únie. Niektorí lídri upozornili, že takéto konanie môže narušiť dôveryhodnosť Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ a NATO. Na Slovensku sa po návšteve uskutočnili protesty, ktorých účastníci vyjadrili nesúhlas so smerovaním zahraničnej politiky a požadovali väčšiu transparentnosť zo strany vlády.