Je to ako zlý sen – aspoň pre ľudí, ktorí vložili svoju plnú dôveru do rúk Petra Pellegriniho. Zažili sme ho ako úspešného, kariérne postupne rastúceho sociálneho demokrata, ktorý sa cez rôzne politické pozície prepracoval až na predsedu vlády, neskôr si založil vlastnú stranu a napokon úspešne kandidoval v prezidentských voľbách. Všetko naznačovalo, že robí a vždy bude robiť v prvom rade pre ľudí. Nie pre Západ, nie pre Brusel, nie proti zvyšku sveta alebo proti Rusku. A tu ho máš…

Súdiac podľa komentárov pri článku (viac TU) o prezidentovom rozhodnutí zhodiť zo stola petíciu za referendum o zrušení protiruských sankcií zo strany SR ste tento „obrat” niektorí očakávali od začiatku. Prejavil sa dvojmo. Po prvé: Vyslovenie podpory navyšovaniu zbrojárskych výdavkov pre NATO. Po druhé: Zarezanie referenda bez toho, aby čo i len išlo jeho znenie na preskúmanie Ústavným súdom.

Toto sú pre voličov Petra Pellegriniho dva nečakané údery pod pás, či skôr pichnutie od chrbta…

Pretože aj v predvolebnej kampani znelo jeho posolstvo jasne: Prezentoval sa ako protivojnový kandidát (v kontraste k Ivanovi Korčokovi). Čím to je, že protivojnový kandidát sa vyjadrí v prospech navýšenia zbrojenia (o povahe NATO radšej ani nehovorme)? A čím to je, že prosociálny kandidát s (údajnou) empatiou voči bežnému človeku má odrazu X „dobrých” dôvodov, aby sa nezaoberal petíciou, pod ktorú sa podpísalo štyristo tisíc občanov? Koľkí z nich asi boli jeho voliči? Koľkí z nich ostanú už len sklamanými voličmi?

"Toto si ani Čaputová nedovolila." Danko ostro kritizuje Pellegriniho. Vyzval ho na prehodnotenie rozhodnutia

Uvedomuje si pán prezident, že svojim krokom sa pričinil o stratu dôvery mnohých svojich priaznivcov? Zato nahral na smeč liberálnym médiám aj s opozíciou…

Pozrite, rozumiem jeho argumentom ohľadom toho, že znenie požadovaného referenda nebolo stopercentne právne aplikovateľné. Poskytol vysvetlenie (o sankciách sa rozhoduje na pôde EÚ), avšak háčik je v tom, že – pri všetkej úcte – pán prezident nie je ústavný, ani žiaden iný právnik. Na posudzovanie petície po odbornej stránke sa mal obrátiť na komisiu expertov, keď už. Alebo mohol dať preskúmať znenie Ústavnému súdu, ako to pred ním svojho času urobila Zuzana Čaputová. Ale priamo zo svojej pozície zarezať celú iniciatívu? Je to vôbec v súlade so zákonom?

V každom prípade, čoho je veľa, toho je moc. Aj preto sa môžeme oprávnene pýtať, z čoho pramení tento prezidentov „obrat”…

Môj skromný osobný názor je ten, že pán prezident nekonal úplne podľa vlastného uváženia. Iste, má svojich poradcov, to je v poriadku. Ibaže v otázke, ktorá sa týka Ruskej federácie, už sa do veci mohla zákulisne vložiť aj európska úradnícka špička. Veď ich trestné výpravy sem pomaly chodia ako na langoše…

Z výpovedí nemenovaných zahraničných diplomatov krajín globálnej majority, o ktoré sa s novinármi neraz podelil Sergej Lavrov, zas vieme, že politická mašinéria kolektívneho Západu má svoje páky ako zatlačiť na politické elity „suverénnych” štátov. A zrejme sa zhodneme, že Brusel si nemôže dovoliť, aby čo i len jedna členská krajina vystrkovala rožky, keď ide o postoj voči Kremľu. Preto by bolo logické, keby vyvinuli tlak aj na náš prezidentský palác…

Prezident rozhodol: Referendum o neuplatňovaní protiruských sankcií nie je možné vyhlásiť

Viete si predstaviť, aký by to bol medzinárodný škandál, keby sa preukázalo, že väčšina Slovákov si neželá uplatňovať protiruské sankcie? Čo by to asi tak narobilo s reputáciou EÚ?

Lenže my sme želané odbytište tovarov, navyše s významnou polohou ako premostenie strednej Európy na východnú. Aj strategicky teda existuje záujem o našu vlasť. Nakoniec sa môže odohrávať v úzadí aj to, že západné štáty nás síce navonok budú vydierať zadržaním finančných prostriedkov v prípade „neposlušnosti”, no v skutočnosti si nás budú chcieť udržať zubami-nechtami…

Zrejme sa nikdy nedozvieme, kto – a či vôbec – dal prezidentovi definitívu vo veci odmietnutia petície. Záverom však musím sklamane skonštatovať, že časť jeho prejavu, kde sa vyjadril k možnému zneužívaniu umelej inteligencie pri generovaní podpisov, mohol radšej úplne vynechať. Alebo ju odložiť k inej príležitosti. V kontexte aktuálnej petície totiž vytvára dojem akéhosi prepojenia a podozrenia, že možno ani tu nebolo všetko s kostolným poriadkom – aspoň takto pôsobil jeho prejav z celkového pohľadu.

A to vonkoncom nie je korektné voči ľuďom, ktorí si dali tú námahu, aby zozbierali potrebné množstvo podpisov. Sú to ľudia, ktorých väčšina volila za prezidenta – predpokladám – práve Petra Pellegriniho…

Nebude prekvapením, ak to už po druhýkrát neurobia.