Hľadá sa progresívny Biľak. Kto napíše Bruselu pozývací list?

Europoslanci majú naďalej obavy o stav právneho štátu pod Tatrami a rovnako ich znepokojuje aj správanie sa vládnych predstaviteľov voči novinárom. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že predstavitelia dotknutých rezortov návšteve zo Západu všetko po lopate vysvetlili a Slovenská republika momentálne nečelí zo strany Európskej komisie žiadnemu konaniu, ktoré by signalizovalo porušenie zmluvy EÚ.

Je fakt, že vládna väčšina si za spomínané opletačky s európskymi inštitúciami môže čiastočne sama. Pri novele Trestného zákona Susko a spol. zbytočne obišli riadny legislatívny proces a hoci bolo zjavné, že niektoré neduhy starých lipšicovských kódexov bolo treba okamžite operovať, namiesto skalpela použili predkladatelia novely tupý nôž. Právny štát na Slovensku však začal krívať dávno predtým, keď sa ešte za Matovičovej exekutívy prenasledovali politickí oponenti. Začalo to Remišovej pexexami a končilo vykopávaním dverí a polámanými rebrami Kičuru staršieho, ktorý s údajnými zlatými tehličkami svojho syna nemal nič spoločné. O kontroverznej samovražde generála Lučanského vo väzení škoda hovoriť. Treba sa však pýtať, prečo sa vtedy nik z Bruselu nezaujímal o stav právneho štátu v našej krajine?

Právny poriadok SR je v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ v súlade s európskym právom, europoslanci prišli podľa Suska len politicky pomôcť opozícii

Samostatnou kapitolou sú médiá. Od vraždy Jána Kuciaka sa kadečo zmenilo. Editácia textov akoby sa vytratila aj zo serióznych novín, vlastné hodnotiace úsudky dominujú faktom a dôkazom, manipuláciu verejnosti zvyšuje prepojenie webu a sociálnych sietí, užívatelia internetu komentujú mediálny obsah a navzájom sa predháňajú v šírení nenávisti voči Ficovej družine. Tomu vyčítajú aj totálne nezmysly, napríklad stvorenie špeciálneho prokurátora Kováčika, ktorý sa zrodil pod šťastnou hviezdou SDKÚ. Tiež ho dávajú do súvisu s Kočnerom, ale jeho kamarát zo spoločných raňajok Sulík je vysmiaty, teší sa na dôchodok u protinožcov a nakrúca videá o varení. Hlavne, že jeho pohrobkovia z SaS majú absolútnu mediálnu imunitu.

Kde boli europoslanci, keď bývalé vlády vypínali nepohodlné weby bez rozhodnutia súdu? Vtedy to nebol útok na slobodu médií a právny štát? Prečo nevideli, ako špeciálny prokurátor Lipšic, policajný prezident Hamran či minister vnútra Mikulec verejne útočili na novinárky z Plusky a Hospodárskych novín, ktoré sa zaoberali ich kauzami? Prečo sa nik okrem nenávideného Blahu nezastal reportérky, ktorá informovala o úmrtí po vakcíne proti covidu? A prečo následne ďalšie médiá prekrútili obsah jej reportáže a prečo nevznikli ďalšie články o hŕstke priznaných obetí očkovania? Ak bol verejný záujem zistiť, pre ktoré skupiny občanov predstavuje očkovacia látka riziko, prečo si médiá nerobili svoju prácu?

Vyzerá to tak, že stav právneho štátu aj mediálne prostredie na Slovensku je poriadne prehnité. A nič na tom nezmení ani návšteva z Bruselu. Môžeme však predpokladať, že ďalšia správa Európskeho parlamentu bude studenou sprchou pre vládnu koalíciu. Natíska sa tiež paralela s bývalým režimom. Vasil Biľak kedysi Sovietom tvrdil, že dianie v Československu po Pražskej jari už neurčuje vedenie komunistickej strany, ale masovokomunikačné prostriedky. A potom prišiel pozývací list v jeho podaní a brutálny zásah z Východu.

Médiá majú obrovský vplyv i dnes, aj keď im dôveruje len približne tretina populácie. Ktovie, možno takto nejako si to predstavujú progresívci, ktorí sa spoliehajú na zásah nejakého spasiteľa zvonka. Otázne zostáva, kto z nich na seba vezme biľag a presvedčí priateľov z EÚ, že naša krajina sa rúti do priepasti, aby nám okamžite pribehli na pomoc. Zostáva len dúfať, že to Brusel urobí v rukavičkách, aby z našej štátnosti ešte čo to zostalo…