Jakub Gécz: Zjedená gombíková baterka môže urobiť dieťaťu dieru v hrudníku

„Deti si do rôznych otvorov pchajú rôzne veci, niekedy to vie byť veľmi nebezpečné,“ povedal v relácii TASR TV Zdravie lekár detského urgentu Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave Jakub Gécz

Keď dieťa zje gombíkovú baterku alebo magnetickú guličku, treba s ním ísť k lekárovi.

„Nabité baterky, najmä tie gombíkové, sú veľký problém. Netreba to bagatelizovať a čakať, že baterku dieťa vykaká. Môže ostať nalepená niekde v pažeráku a urobiť dieru do hrudníka,“ upozornil.

Podobne je to aj s magnetickými guličkami, ktoré, keď sa dostanú do tela dve alebo tri, sa môžu spojiť a dokážu rýchlo perforovať sliznicu.

Gécz sa pri svojej práci stretol s mnohými aj neštandardnými prípadmi.

„Mali sme pacienta, ktorý si vzduchovkou strelil do čela, hanbil sa to povedať a priznal sa až na druhý deň,“ spomenul lekár prípad, ktorý v konečnom dôsledku dopadol dobre, a hoci sa projektil dostal na hlavy, nič nepoškodil.

Lekári detského urgentu ošetrujú hlavne vážne stavy, ktoré neznesú odklad. „Spravidla ide o vážne úrazy, veľké alergické reakcie, poruchy vedomia a tiež sú to veci, ktoré sa nedajú odložiť do ďalšieho dňa,“ spresnil. Často sa stáva, že na urgent prídu prípady, ktoré tam nepatria.

Pacienti majú mimo pracovných dní k dispozícii aj ambulanciu pohotovostnej služby, ktorá sa zaoberá stavmi, ktoré by inak riešil obvodný lekár.

„Ak má dieťa teplotu tri hodiny alebo kašle, prípadne sa mu objavila nejaká vyrážka, to sú stavy, ktoré ošetruje pohotovosť,“ vysvetlil.

Rodičia tiež majú možnosť k pacientovi zavolať záchranku.

„Pokiaľ má dieťa vážny problém s dýchaním, nevládze piť, dusí sa kašľom alebo premodráva okolo pier, prípadne, ak ide o väčšie dieťa, ktoré nedokáže povedať dve súvislé vety a vidíme na ňom, že nevládze, to je dôvod, keď treba volať záchranku na číslo 155 alebo 112,“ zhodnotil odborník.

Keď sa dieťa dostane na urgentné oddelenie, či už ho dovezie záchranka alebo s ním prídu rodičia, prejde triážou, kde sa podľa zdravotného stavu zaradí na čakačku.

„Na urgente neplatí, že ten, kto skôr príde, sa skôr dostane k lekárovi. U nás rozhoduje zdravotný stav,“ povedal lekár.

Aj v čakárni je však už po prvotnej konzultácii pacient sledovaný a keď je to potrebné, dostane aj lieky.

„Keď vieme, že dieťa prišlo so štyridsiatkami teplotami, dáme mu liek na zníženie teploty a aj keď čaká v čakárni, priebežne mu teplotu kontrolujeme, či mu klesá. Keby sa mu zdravotný stav zhoršil, vieme hneď zakročiť,“ vysvetlil.

Lekári detského urgentu ošetria ročne priemerne 55.000 detí, z ktorých viac ako 80 percent odchádza po ošetrení domov.