Merz v Bielom dome: Hovoril len 3,5 minúty. Napriek tomu je všetko jasné

Štvrtkový monológ amerického prezidenta Donalda Trumpa trval viac než 40 minút, zatiaľ čo Friedrich Merz dostal priestor necelé 4 minúty.  Podľa bežných diplomatických zvyklostí by Trumpov monológ bol urážkou kancelára, ktorý do Ameriky pricestoval až z ďalekého z Nemecka. Friedrich Merz to však berie s nadhľadom.

„Vždy je dôležité je, aby človek nehovoril príliš dlho, ale aby hovoril stručne a nechal hovoriť aj druhého“, takto nejako znelo motto, s ktorým Merz vstúpil do možno najdôležitejšieho rozhovoru, aký od svojho nástupu do funkcie kancelára absolvoval.  Počas svojej návštevy v Bielom dome sa riadil predsavzatím: zostať pokojný a priateľský. Kancelár sa toho držal počas celých 40 minút Trumpovho prejavu– a dokonca si vyslúžil niekoľko pochvalných slov od amerického prezidenta.

Kým Trump hovoril celkovo takmer 36 minút, Merzovi zostal čas len 230 sekúnd. Svoje 3 minúty a 50 sekúnd však kancelár využil múdro, píše Focus. Po tom, čo americkému prezidentovi odovzdal dar, sa mu zdvorilo poďakoval za pozvanie a prijatie.

Návšteva u Trumpa: Merz sa jasne vyjadril k Ukrajine, Turmp mlčí

Postupom času  však bolo jasné, čomu chce Merz venovať najviac pozornosti: snahám o dosiahnutie mieru na Ukrajine.

„V našej histórii máme toľko spoločného. Američanom vďačíme za veľa, na to nikdy nezabudneme,“ povedal Merz.

„Preto hovorím, že Amerika má opäť veľmi silnú pozíciu, aby urobila niečo na ukončenie tejto vojny. Poďme teda hovoriť o tom, čo môžeme urobiť spoločne. A my sme pripravení urobiť všetko, čo je v našich silách. Podporujeme Ukrajinu a radi by sme vyvinuli väčší tlak na Rusko. A EÚ sa k nám pripája,“ apeloval Merz.

Nový nemecký kancelár sa v tejto otázke zaradil medzi popredných európskych politikov, najnovšie však vyjadril frustráciu z nedostatočného pokroku v mierových rokovaniach.

Trump vidí Merza v tejto otázke na svojej strane. Rovnako ako on by aj Merz rád videl koniec bojov, povedal Republikán. Obaja sú nespokojní s tým, že momentálne tomu nič nenasvedčuje. Ale v určitom momente „krviprelievanie“ skončí. Otázku, či je pripravený uvaliť nové sankcie na Rusko, však Trump opäť nechal otvorenú.

Trump zatiaľ nezverejnil svoj postoj k príslušnému návrhu zákona z Kongresu. Po opätovnom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom (deň pred Merzovou návštevou)  Trump vyhlásil, že nevidí žiadnu šancu na okamžité uzavretie mieru medzi Ukrajinou a Ruskom. Napriek tomu, že sa vždy chváli svojimi úzkymi väzbami s ruským prezidentom a dlho sa vyťahoval, že dokáže ukončiť vojnu do 24 hodín, toho doteraz veľa nedosiahol, konštatuje denník Focus.

Skúška ohňom

Trump lichotil svojmu hosťovi, vyjadril mu rešpekt a označil ho za „dobrého človeka“. Nemecku sľúbil: „ S vašou krajinou budeme mať skvelé vzťahy!“

Trump sa počas stretnutia správal výnimočne priateľsky, pochválil Merza za jeho dobrú angličtinu a väčšinou sa vyhýbal témam, ktoré by mohli zhoršiť náladu v Oválnej pracovni. Pri dôležitých témach stretnutia, ako je Ukrajina a výdavky na obranu, zvolil zmierlivý tón.

Ocenil, že kancelár má za sebou „skvelé voľby“. Trump na jeho adresu zažartoval, že kancelár je podľa neho „komplikovaný“, ale zato je skvelým predstaviteľom Nemecka.

Inak vznetlivý americký prezident, ktorý sa často vyznačuje provokáciami alebo hanlivými komentármi na adresu svojich partnerov, sa tentoraz prezentoval mimoriadne krotko.

Pre politika CDU bola návšteva Trumpa na začiatku jeho kancelárskeho mandátu aj akousi skúškou ohňom.

Americký prezident v uplynulých mesiacoch pri stretnutiach v Oválnej pracovni ostro kritizoval svojich hostí. Pre ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa stretnutie koncom februára stalo hlbokým ponížením pred celým svetom, ktoré má dozvuky dodnes.

Merz preto prišiel so skromnými očakávaniami: najprv sa zoznámiť, získať pocit, ako funguje jeho protivník, a v najlepšom prípade nadviazať kontakt s najmocnejším mužom sveta.

Špeciálny dar

Kancelár, s cieľom zalíškať sa americkému prezidentovi, so sebou doniesol mimoriadne osobný dar – v zlatom ráme a pomerne veľký. Išlo o kópiu historického rodného listu Trumpovho starého otca Friedricha, ktorý sa narodil v roku 1869 v nemeckom meste Kallstadt. Merz odovzdal Trumpovi darček hneď na začiatku stretnutia. „To je nádherné,“ povedal Trump. „Zavesím si to,“ dodal.

Trumpov dedko vyrastal v Kallstadte, než v roku 1885 odišiel do USA. Pracoval tam okrem iného ako kaderník, v roku 1892 sa stal americkým občanom a zmenil si meno z Friedricha na Frederick. Keď sa chcel vrátiť do Kallstadtu, miestne úrady mu to odmietli. Tvrdili, že sa pri odchode do USA v roku 1885 riadne neodhlásil.

Merz pozval Trumpa do Nemecka už pri ich prvom telefonáte. Prezident však nezverejnil, či pozvanie prijme – aspoň nie pred kamerami.

Ako dobre sa Trump a Merz poznajú?

Stretli sa len raz pred mnohými rokmi v New Yorku. Od nástupu Merza do funkcie (pred štyrmi týždňami) spolu telefonovali viackrát – sami alebo v širšom kruhu. Téma rozhovoru bola stále tá istá – vojna na Ukrajine. Merz má teraz číslo mobilného telefónu amerického prezidenta, pravidelne si s ním vymieňa SMS správy a oslovuje ho krstným menom – tak to aspoň tvrdia nemeckí predstavitelia.

O prvom spoločnom telefonáte Merz pred pár dňami prekvapivo otvorene hovoril počas svojho vystúpenia na WDR-Europaforum.

„Keď s ním hovoríte osamote, je to skôr „small talk“,“ povedal (small talk, konverzácia, pri ktorej nepadne veľa slov).

„Vždy je dôležité, aby ste nehovorili príliš dlho, ale čo najkratšie. A nechali ho hovoriť…,“ poradil zúčastneným na WDR-Europaforum.

Počas prvého rozhovoru hovorili o novom pápežovi Levovi XIV., ktorý je pôvodom Američan, ale aj o veľkomeste Chicago, ku ktorému majú obaja slabosť. Merz veľmi dobre pozná USA a dokonca raz pracoval pre americkú spoločnosť: investičnú spoločnosť BlackRock. Jeho minulosť v súkromnom sektore je niečo, čo týchto mužov spája. Republikán bol predtým, než sa dostal do Bieleho domu, realitným podnikateľom. Koncern, ktorý sa dostal do hľadáčika justície kvôli údajným podvodom, teraz vedú jeho dospelí synovia.

Kritické témy boli vylúčené

Na tlačovej konferencii v Oválnej pracovni boli po boku amerického prezidenta aj viceprezident J.D. Vance a minister zahraničných vecí Marco Rubio, teda členovia vlády, ktorí nedávno obvinili Nemecko a ďalších európskych spojencov z obmedzovania slobody prejavu a z izolácie strán, ktoré sa neboja kritizovať tamojšiu vládu (v Nemecku strana AfD).

Merz pred svojou návštevou vo Washingtone jasne vyjadril, že kritiku zo strany USA považuje za „neprimeranú“. Na stretnutí v Oválnej pracovni sa však táto citlivá téma nespomenula.

Merz sa v Bielom dome objavil bez tlmočníka a hovoril po anglicky, čo mnohí ocenili ako gesto budujúce dôveru medzi lídrami. Kancelár si však vopred vypočul rady od viacerých hláv štátov a vlád, ktoré už Trumpa navštívili, napríklad od Zelenského, talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, nórskeho premiéra Jonasa Gahra Støreho či fínskeho prezidenta Alexandra Stubba.

A čo summit NATO?

Ďalšou dôležitou témou medzi Nemeckom a USA sú výdavky na obranu v rámci vojenskej aliancie NATO. Trump počas svojho prvého funkčného obdobia ostro kritizoval Nemecko za nedostatočné investície do zbrojenia. Tentoraz Nemecku nemal čo vyčítať. „Viem, že teraz vynakladáte viac peňazí na obranu – a to podstatne viac. To je pozitívna vec,“ povedal Trump.

Koncom júna sa v Haagu na summite stretnú hlavy štátov a vlád vojenskej aliancie, kde budú okrem iného rokovať o svojich výdavkoch na obranu. Trump požaduje od spojencov výdavky vo výške 5 % hrubého domáceho produktu. Generálny tajomník NATO Mark Rutte následne navrhol kompromis: 3,5 % na armádu a 1,5 % na infraštruktúru, ako sú cesty, mosty alebo prístavy, ktoré môžu byť pre obranu kľúčové.

Merz sa k tomuto návrhu priklonil a Trumpovi tak vo veľkej miere vyhovel. Či bude Republikánovi tento kreatívny návrh nakoniec stačiť, to sa ešte uvidí.  Americký prezident sa k tomu na stretnutí s Merzom nevyjadril.

Prečítajte si tiež:

• Od lichôtok k osočovaniu. Ako začala nevraživosť medzi Donaldom Trumpom a Elonom Muskom? Krok po kroku
• „Musk nakoniec vytiahol olivovú ratolesť“ 
• Merzova „ukrajinská“ misia vo Washingtone zlyhala