Ekonomika eurozóny zaznamenala v prvom štvrťroku 2025 vyšší výkon ako sa očakávalo, pričom rast bol ťahaný najmä investíciami a vývozom. Posilnilo to špekulácie o tom, žže Európska centrálna banka zaujme k ďalšiemu znižovaniu sadzieb opatrnejší prístup.

Podľa tretieho odhadu Eurostatu, ktorý bol zverejnený v piatok, sa hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny medzikvartálne zvýšil o 0,6 %, čo predstavuje piaty štvrťrok expanzie po sebe. Tento údaj predstavuje revíziu smerom nahor z predchádzajúceho odhadu 0,3 % a predstavuje najvyššie štvrťročné tempo rastu od tretieho štvrťroka 2022.

V prípade širšej Európskej únie ekonomika v prvom štvrťroku tiež vzrástla o 0,6 %.

V prvom štvrťroku 2025 vzrástlo HDP v eurozóne medziročne o 1,5 % a v celej Európskej únii o 1,6 %. Stalo sa tak po štvrťročnom raste o 0,3 % v eurozóne a o 0,4 % v EÚ v poslednom štvrťroku 2024.

Spomedzi členských štátov zaznamenalo najvýraznejší štvrťročný nárast HDP Írsko, ktoré prudko vzrástlo o 9,7 %, nasledované Maltou (+2,1 %) a Cyprom (+1,3 %). Na druhej strane najväčší pokles zaznamenali Luxembursko (-1,0 %), Slovinsko (-0,8 %) a Dánsko aj Portugalsko (po -0,5 %).

Investície a vývoz poháňajú rast ekonomiky

Konečné výdavky domácností na spotrebu vzrástli v eurozóne aj v EÚ o 0,2 %, čo predstavuje spomalenie oproti 0,5 % a 0,6 % rastu zaznamenanému v predchádzajúcom štvrťroku. Konečné výdavky vlády na spotrebu zostali v eurozóne stabilné, ale v EÚ klesli o 0,1 % po príslušných nárastoch o 0,4 % a 0,5 % vo štvrtom štvrťroku 2024.

Tvorba hrubého fixného kapitálu zaznamenala silný rast, keď v eurozóne aj v EÚ vzrástla o 1,8 %, čo predstavuje výrazné zrýchlenie oproti predchádzajúcim prírastkom 0,7 % a 0,6 %.

Oživil sa aj vývoz, ktorý sa zvýšil o 1,9 % v eurozóne a o 1,6 % v EÚ po tom, ako v predchádzajúcom štvrťroku zaznamenal nepatrný rast o 0,0 % a 0,1 %. Dovoz medzitým v oboch regiónoch vzrástol o 1,4 %, čím sa zotavil z poklesu o 0,1 % zaznamenaného v predchádzajúcom období.

ECB je opatrná pri znižovaní sadzieb

Lepšie ekonomické výsledky boli zverejnené len deň po tom, ako ECB oznámila svoje ôsme zníženie úrokovej sadzby v aktuálnom cykle a znížila sadzbu depozitnej facility o 25 bázických bodov na 2 %. Prezidentka ECB Christine Lagardeová však počas tlačovej konferencie naznačila opatrnosť a opakovane potvrdila, že Rada guvernérov je v „dobrej pozícii“ na zvládnutie prevládajúcich neistôt.

Makroekonomické projekcie ECB zostali oproti marcu v podstate nezmenené. Reálne HDP by malo v roku 2025 vzrásť o 0,9 %, v roku 2026 o 1,1 % a v roku 2027 o 1,3 %. Celková inflácia by pritom mala v roku 2025 dosiahnuť priemer 2,0 %, v roku 2026 klesnúť na 1,6 % a v roku 2027 sa vrátiť na úroveň 2,0 %.

Zamestnanosť zaznamenala mierny nárast, objem maloobchodného predaja mierne stúpol

V samostatnej správe Eurostat informoval o medzikvartálnom náraste počtu zamestnaných osôb v eurozóne o 0,2 %, čo je mierne zníženie oproti predchádzajúcemu odhadu 0,3 %. Zamestnanosť v EÚ zostala stabilná. V prvom štvrťroku 2025 sa zamestnanosť medziročne zvýšila o 0,7 % v eurozóne a o 0,4 % v EÚ.

Aprílový sezónne upravený objem maloobchodného predaja sa v eurozóne medzimesačne mierne zvýšil o 0,1 % a v EÚ o 0,7 %, čo ponúka prvé náznaky vývoja spotrebiteľských trendov v druhom štvrťroku.

Júl je vylúčený

Ekonómovia a trhoví analytici rýchlo reagovali na signály od Lagardovej a na údaje o HDP, ktoré boli lepšie, než sa očakávalo. „Už neočakávame júlové zníženie,“ povedal ekonóm v investičnej banke Goldman Sachs, Sven Jari Stehn a interpretoval Lagardovej poznámky ako signál, že základným scenárom je teraz pauza.

Banka Goldman Sachs teraz očakáva, že posledné zníženie úrokových sadzieb ECB nastane v septembri, hoci predpokladá, že ekonomická aktivita počas leta zoslabne a jadrová inflácia bude klesať viac, než ECB predpovedá.

S týmto názorom súhlasil aj Carsten Brzeski, globálny vedúci makroekonomického výskumu v ING Research, ktorý uviedol: „Komentáre z tlačovej konferencie ECB naznačujú, že členovia Rady guvernérov sa s ďalším znížením sadzieb na júlovom zasadnutí neponáhľajú, pokiaľ nedôjde k novej eskalácii obchodného napätia.“

Banka BBVA sa k tomuto názoru pripojila a dospela k záveru: „Na súčasnej úrovni považujeme cyklus znižovania sadzieb za ukončený. Zdá sa, že ECB si od tejto chvíle môže dať pauzu, pokiaľ sa finančné podmienky nezhoršia.“

Júnový krok ECB môže Gian Marco Salcioli, vedúci oddelenia Global Markets Strategy v banke Intesa Sanpaolo, označiť za „jastrabie zníženie“. „Fáza pandémie nás naučila, ako málo stačí na opätovné vyvolanie inflačných tlakov,“ poznamenal Salcioli a dodal, že „je potrebná obozretnosť, zdá sa, že tempo škrtov sa posúva smerom k vyčkávaciemu prístupu“.

Prečítajte si tiež:

• Bulharsko prijme euro. Ako sa krajiny stávajú členmi eurozóny?
• Ekonomika eurozóny v prvom štvrťroku pozitívne prekvapila
• Slovenská ekonomika v roku 2024 rástla najrýchlejšie za posledné tri roky