Mátoha v Ľutine: Muž zbadal na pútnickom mieste záhadného muža v čiernom, ktorý zmizol, len čo ho dobehol

Bratislava 24. augusta 2020 (HSP/Foto:Pixabay)

Vladyka Milan Chautur rieši otázku muža, ktorý mal zvláštny zážitok. V lesoch nad Ľutinou zbadal pri prechádzke, počas príjemného teplého dňa, asi 50 metrov pred sebou pána v čiernom dlhom kabáte a v čiernom klobúku, ako kráča. Keď sa ho snažil dobehnúť, aby zistil kto to je, zrazu ten muž zmizol a už sa neobjavil

Podľa muža, ktorý sa na vladyku obrátil, neznámeho videl aj jeho brat. Taktiež podľa neho nebolo možné, aby sa muž v čiernom kabáte len tak stratil uprostred lúky.

Muž navyše tvrdí, že podobnú skúsenosť s “mužom v čiernom” mali aj ľudia zo zaniknutej obce Blažov, ako sa dočítal v knihe o nej:

“Niekedy medzi vojnami sa jeden gazda vybral skoro ráno na Siminy, aby nakŕmil voly, ktoré tam mal cez leto. Už bol ďaleko za dedinou, keď na chodníku v lese stretol cudzieho človeka. Ten človek bol zvláštny. Mal dlhú bradu, oblečený bol v dlhom čiernom kabáte a na hlave mal čierny klobúk. Gazda mal trochu obavy, ale cudzinec ho pozdravil a začal sa vypytovať: A či si ženy aj teraz jedna druhej požičajú soli, keď im chýba? Požičajú, požičajú, prečo by si nepožičali? Odpovedal gazda. A požičajú si aj chleba, ak treba? Vypytoval sa cudzinec ďalej. Samozrejme že si požičajú odpovedal gazda. Tak to je dobré, veľmi dobré. Spokojne pokýval cudzinec hlavou. Po krátkom rozhovore sa chlapi rozlúčili a každý pokračoval svojou cestou. Po chvíli sa gazda obzrel za neznámym, ale nevidel už nikoho. Cudzinec akoby zmizol. Túto príhodu rozoberali chlapi aj ženy z dediny dlhú dobu. Jedni tvrdili, že to mohol byť sám čert, iní zase, že to sa na tento svet vrátil nejaký mŕtvy predok, aby zistil, ako žijú jeho potomkovia.”

Muž si po prečítaní tejto knihy spomenul aj na svoj zážitok. “Kto to mohol byť podľa vás?”, pýta sa vladyku.

Vladyka v úvode hovorí, že nie je naklonený hneď všetkému veriť a dodáva, že nevie posúdiť, či išlo o skutočnosť, alebo nejakú osobnú “predstavu”, resp.realitu s prirodzeným vstupom nejakého človeka, ktorý sa pohol svojím smerom bez toho, aby bolo jasné, ktorým smerom sa pohol.

“Ak by som pripúšťal všetko, o čom som počul ľudí “v záhadách” hovoriť, tak pomaly by som sa musel začať báť ostávať sám, hoci samotu v odľahlých pustatinách bez ľudí rád vyhľadávam, ak chcem v myšlienkach zostúpiť do hĺbky. Preto aj na vašu otázku viem odpovedať asi toľko, koľko vy, lebo neviem preskúmať súvislostí náhodného deja s jeho dôsledkami a zmyslom pohybu “záhadného muža”.”

Ak niekto zažije takúto skúsenosť, mal by sa podľa vladyku modliť a pýtať sa, čo to pre neho môže znamenať a čo sa od neho vyžaduje.

“Doporučujem skôr triezvy pohľad na dané skutočnosti, pri ktorých sa treba pýtať na zmysel a dôvod daného “úkazu”, alebo na súvislostí, ktoré by mali k tomuto viesť. Ak nenachádzam myšlienku, alebo výzvu, či nejaké posolstvo, netreba sa tým znepokojovať, ani to rozširovať, kvôli znepokojeniu iných. Radšej je treba vhĺbiť sa do modlitieb a myšlienok, ktoré viac privádzajú k Bohu, ako k strachu pred neznámym, lebo modlitba prináša oveľa väčší duchovný úžitok, než akékoľvek videnia,” radí vladyka Milan Chautur.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.