Môj profil 
Predplatné
„Slovenská národná strana nemôže súhlasiť s tým, aby EÚ vymenila nekvalitné a nebezpečné potraviny, klčovanie Amazonského pralesa pre poľnohospodársku produkciu a zlé životné podmienky zvierat za vyššie zisky nadnárodných korporácií. EÚ musí v prvom rade chrániť svojich občanov, svoje poľnohospodárstvo, život na vidieku a zachovať si líderstvo v ochrane životného prostredia. Toto všetko táto dohoda významne ohrozí,“ povedala vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná a podpredsedníčka SNS na pôde Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Len nedávno EÚ čelila škandálu s kontaminovaným mäsom z certifikovaných brazílskych prevádzok. A to napriek ubezpečeniam, že takéto mäso cez hranice EÚ nemôže preniknúť. „Veterinárne a rastlinolekárske opatrenia a garancie síce na papieri existujú, ale bude to stačiť? Ak sa bude do EÚ dovážať ešte viac potravín z krajín Mercosuru, sú členské štáty EÚ schopné zaručiť ich nezávadnosť? Škandál s brazílskou kuracinou preukázal, že to nedokážu ani dnes. Ako to chce EÚ zvládnuť pri niekoľkonásobne väčších dovozoch? Nemôžeme občanov Slovenska a EÚ vystaviť takémuto riziku,“ zdôraznila Gabriela Matečná.
Dohoda s Mercosurom zahŕňa napríklad aj obchod s medom, ktorý je pre Slovensko citlivou komoditou. „Neustále opakujem, ako dôležité je preferovať med vypestovaný v lokalite, v ktorej žijeme. Slovensko má bohaté skúsenosti s dovezeným medom z Ukrajiny či Ázie, a nie sú pozitívne. Nielen kontroly medu, ale aj ďalších potravín z tretích krajín, budú stáť členské štáty EÚ ďalšie enormné prostriedky,“ prízvukovala podpredsedníčka vlády a SNS.
Rizikom uvoľnenia obchodu s krajinami Mercosuru je aj dovoz chorôb, ktoré môžu vážne ohroziť naše zvieratá či rastliny. Naši poľnohospodári i záhradkári prichádzajú o úrodu orechov kvôli vrtivke orechovej, ktorá k nám bola dovezená z Ameriky. Obrovské škody v EÚ pácha aj dovezená baktéria xylella fastidiosa, tiež pôvodom z Ameriky. Tá napáda až 200 rastlín vrátane marhúľ, broskýň, čerešní, višní, viniča či ďateliny. Jediná cesta, ako ju zničiť, je vypáliť celé územie.
Dôvodom obáv z negatívnych dopadov dohody sú nielen potravinové škandály či nízke štandardy v oblasti kvality a bezpečnosti potravín v krajinách Mercosuru, ale aj nižšie nároky na podmienky chovu zvierat v krajinách Mercosuru či devastovanie Amazonského pralesa v Brazílii, ktoré priamo súvisí s poľnohospodárskou produkciou. Od 70. rokov bola v Brazílii postupne vyklčovaná plocha Amazonského pralesa, ktorá zodpovedá 16 rozlohám Slovenska. „Je nevyhnutné zastaviť úbytok lesov kvôli poľnohospodárskej produkcii a nie naopak. Lesy majú zostať lesmi a v prípade potreby ekologického materiálu, ktorým je drevo, majú byť znovu vysádzané na rovnako veľkých plochách. Lesy nemôžu byť zaberané natrvalo,“ vysvetlila Gabriela Matečná.
Šéfka slovenského agrorezortu už v roku 2016 hlasovala proti uzatvoreniu obchodnej dohody s krajinami Južnej Ameriky združených v organizácii Mercosur. V septembri tohto roka počas Rady ministrov v EÚ v Helsinkách rokovala o zmluve s ministrami poľnohospodárstva Francúzska a Írska. Spoločne s ministrami vyjadrila vážne obavy z dopadov obchodnej dohody s Mercosurom nielen na životné prostredie, ale aj na poľnohospodárstvo EÚ. Preto pripravujú spoločné vyhlásenie k tejto zmluve.
Diskusia o obchodnej dohode Mercosur medzi Európskou úniou a krajinami Južnej Ameriky prebiehala 20 rokov. K politickej dohode dospeli obe strany až v júni tohto roka. Podstatou dohody je zásadné zníženie existujúcich vysokých colných sadzieb. Clá majú byť postupne eliminované na 93 % colných položiek týkajúcich sa vývozu agropotravinárskych výrobkov z EÚ. Na druhej strane, EÚ má liberalizovať 82 % dovezených poľnohospodárskych komodít z krajín Mercosur – Argentíny, Brazílie, Uruguaja a Paraguaja. Dohodu ešte čaká ratifikácia Radou Európskej únie a národných parlamentov.
Redakciu informovala Lenka Sameková, štátny radca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
.JPG)
