Martin Klus (SaS) v úvode svojho blogu pomenúva príčiny narastajúcich názorov ľudí, že Slovensko by malo vystúpiť z NATO a byť neutrálne. Podľa Klusa je to zapríčinené predovšetkým “brexitom, Trumpom, ale najmä tzv. hybridnou vojnou, masívnou ruskou propagandou a nástupom radikálnych a extrémistických strán naprieč Európou.”
Tento liberál sa teda vezie na konšpiračnej vlne, ktorá zo všetkého obviňuje Rusko. Zrejme mu vôbec nenapadlo, že príčina môže byť hlavne vo vojenskej organizácii NATO na čele s USA, ktorá vedie po celom svete dobyvačné vojny a Slováci takéto konanie rázne odmietajú.
V prvom zo šiestich bodov svojho blogu Klus vysvetľuje prečo podľa neho niektoré Európske krajiny môžu byť neutrálne a prečo Slovensko nemôže.
“Rakúsko a Švajčiarsko sú tzv. čierni pasažieri. Sú totiž obklopené členskými štátmi, ktorých bezpečnosť je garantovaná 5. článkom Severotlatnickej zmluvy. Ten hovorí, že útok na jednu členskú krajinu, je zároveň útokom na všetky, vďaka čomu môžu občania Švajčiarska aj Rakúska relatívne pokojne spávať. Áno, Fínsko a Švédsko túto výhodu nemajú v plnej miere. O to viac však v posledných dekádach uvažujú o prehodnotení konceptu neutrality a aktívne s NATO spolupracujú.”
Pán poslanec však trochu zavádza. Viacerí experti totiž vyvrátili tvrdenie, že v prípade útoku na členskú krajinu NATO musia ostatné členské krajiny prísť vojensky na pomoc. V článku 5 sa totiž uvádza, že každá krajina môže zvážiť, aké opatrenie vykoná. V praxi to znamená, že ostatné členské krajiny vôbec nemusia vyslať vojsko na obranu napadnutej krajiny. Neutrálne Rakúsko a Švajčiarsko sa teda nemôžu spoliehať na to, že sú obkolesení členskými krajinami NATO.
V druhom bode Klus pripomína ľuďom čo sa stalo v neutrálnych krajinách ako Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko. Stali sa vraj obeťami tuskej agresie. Sulíkov liberál však opäť zavádza. Treba sa totiž pozrieť na príčiny konfliktov v týchto štátoch. Vojnu v Gruzínsku totiž nezačalo Rusko ale Gruzínsko na čele so Saakašvilim, ktoré zaútočilo na ruské mierové jednotky v Abcházsku. Na Ukrajine sa všetko začalo nelegitímnym pučom, zvrhnutím legitímneho prezidenta Viktora Janukoviča a následným prenasledovaním a dokonca v niektorých prípadoch až fyzickým likvidovaním ruskojazyčnej menšiny.
V treťom a štvrtom bode nádejný kandidát na župana BBSK popisuje historické skúsenosti neutrálnych krajín, ako Belgicko, Dánsko, Nórsko a podobne ako Svetové mocnosti ich neutralitu nerešpektovali a obsadili ich územia. Hovoriť však aké krivdy sa odohrávali pred takmer 100 rokmi a porovnávať to z dneškom je trochu irelevantné.
V ďalšom bode Klus síce priznáva, že zahraničná politika USA, s ktorou zdieľame členstvo v NATO je trochu kontroverzná kvôli vojnám, ktoré vedie hlavne na blízkom východe, pre Slovensko je však vraj dôležité, čo robí USA pre Európu:
“Sloboda, demokracia a prosperita prichádzali takmer výhradne s angažovanosťou USA v tomto priestore, zatiaľ čo totalita, invázie a nesloboda, spoločne s čižmami vojakov červenej armády a ich nasledovníkov. Ak dnes máme k dispozícii luxus, ktorý generácie pred nami nemali a môžeme si vyberať, či chceme patriť na východ alebo západ, tak ja osobne si celkom jednoznačne vyberám západ,” napísal Klus.
V poslednom bode sa poslanec NR SR za stranu SaS venuje finančnému aspektu prípadnej neutrality Slovenska. Podľa Klusa ani teraz nedokážeme platiť do obrany dohodnutú sumu vo výške 2% HDP. Ak by Slovensko bolo neutrálne, údajne by muselo platiť 3 až 5-násobne vyššiu sumu na obranu ako tomu je teraz.
Neutralita si síce vyžaduje určitú investíciu do efektívnejšej obrany, lenže malá krajina ako Slovensko sa nikdy neubráni pred prípadnou agresiou veľmoci a to už či ostane členom NATO, alebo bude neutrálne. Nie každý je však fanatický rusofób, ktorý si myslí, že Rusko je pre nás hrozbou a len vyčkáva, kedy by nás mohlo napadnúť.
Klus v závere ešte postrašil ľudí s prípadným obnovením povinnej vojenskej služby a povolavacím rozkazom:
“Reforma systému organizácie armády vrátane znovuzavedenia možnosti povinnej vojenskej služby, či povinných záloh, je ďalšou vážnou otázkou. Tak vážnou a zároveň zložitou, že sa nad ňou podporovatelia neutrality Slovenska zamyslia možno až vtedy, keď im domov príde povolávací rozkaz. Verme, že sa to nikdy nebude musieť stať.”
Samuel Gdovin