Bratislava 2. apríla 2019 (HSP/Foto:SITA-Martin Medňanský)

Voľby sa skončili. Zuzana Čaputová je novou slovenskou prezidentkou. Tradičná slovenská slušnosť hovorí, že jej treba zablahoželať. Aj tí čo nešli voliť. Lebo počúvli výzvy neúspešných kandidátov, že je to jedno, že nie je výber.  Mnohí písali že neúčasťou pošlú správu “Svetu”, že sme vlasteneckí, že nezradíme Slovensko. Všimol si to “Svet”? Vôbec nie!! Ako obyčajne, “Svet” si iba všimol, kto vyhral a aké má názory a postoje

Vplyvný americký think tank časopis „Foreign Policy“ tesne pred druhým kolom volieb citoval katolíckeho kňaza Milana Bubáka ktorý mal vyhlásiť na spomienkovom zhromaždení pri príležitosti vraždy Jána Kuciaka  a Martiny Kušnírovej, že ich vražda mala podobný dopad na Slovensko ako útok 11. septembra 2001 na dvojičky v New Yorku.

Následne spojili obvinenie Kočnera z ich vraždy s tvrdením že Kočner bol desiatky rokov priateľom s niekoľkými členmi Smeru. Kočner bol dokonca susedom bývalého premiéra Roberta Fica, ktorý podal demisiu po vražde, ale stále zostal predsedom Smeru.  Preto nie je náhodou, že pani Čaputová postavila svoju kampaň na hesle „Postavme sa zlu, spolu to dokážeme“ (Let´s face the evil together“). Tiež obratne využila, že pán Šefčovič mal podporu Smeru.

Čo sa týka jej názorov, Foreign Policy uviedol, že je neochvejnou liberálkou, ktorá podporuje, že zväzky osôb rovnakého pohlavia majú byť právne uznané ako aj adopcia deti takýmito pármi. Súčasne si dáva otázku: Môže Zuzana Čaputová zachrániť Slovensko? A odpovedá si, že politický nováčik (Čaputová) sa postavila za liberálne a demokratické hodnoty a sa snaží zastaviť šírenie pravicového populizmu v Strednej a Východnej Európe.

Portál mediálnej skupiny „Politico“ uvádza, že politický nováčik a antikorupčná aktivistka Zuzana Čaputová sa stala prvou ženskou prezidentkou na vlne verejného rozhorčenia nad vraždou investigatívneho novinára a jeho snúbenice, ktorá viedla k demisii ministerského predsedu Roberta Fica a dodáva, že vyšetrovanie objavilo väzby medzi objednávateľom vraždy Mariánom Kočnerom a prominentnými politikmi a úradníkmi.

Čaputovej víťazstvo je dôvodom na oslavu proeurópskych a demokratických síl v Strednej a Východnej Európe a tiež v Bruseli. Jej víťazstvo je tiež úderom pre populistického a hlasného anti-imigrantského prezidenta Českej republiky, ktorý nahlas podporoval Šefčoviča.

Citujú jej výrok pre Politico, že jej hlavnou pozornosťou bude priniesť zmenu pre Slovensko a zabezpečiť aby Slovensko bolo spoľahlivým a predvídateľným partnerom Európskej únie. Čaputová tiež povedala, že jej víťazstvo by mohlo povzbudiť antikorupčných aktivistov a liberálov v celej Európe.

Naša nová prezidentka je nepopierateľne úspešným marketingovým produktom. Profesionálne urobená kampaň by mala byť poučením a učebnicovým príkladom pre všetkých, ktorí neuspeli.  Marketingová rozprávka o víťazstve dobra nad zlom, a nastolení spravodlivosti nielenže vychádzala zo slovenského rozprávkového sveta, ale hlavne ponúkla rozhádanému Slovensku, prahnúcemu po spravodlivosti a slušnosti, návod na riešenie ich frustrácie. Bola tiež pozitívne ladená, nie negatívne.

Ale na to, aby profesionálna marketingová kampaň bola úspešná, bolo treba aj vhodného kandidáta. Naša prezidentka takou kandidátkou bola. Mala prirodzenú charizmu, slušnosť, autentickosť, zbytočne sa nehádala a bojovala pokojne (bez úškrnov) za spravodlivosť. A úspešne zapôsobila aj na tých, ktorí nemajú liberálne názory.

Zľahčovala svoje skutočné názory. Hovorila o európskych riešeniach a nie o tom že je za odovzdanie ďalších kompetencií Bruselu (kde napríklad európska Komisia alebo Parlament alebo Rada väčšinovým rozhodnutím nám môže nanútiť povinné migračné kvóty). Hovorila tiež o väčšej solidarite s migrantmi bez spomínania povinných kvót. Tiež spomínala že treba prijať dar od USA na vybudovanie slovenskej vojenskej infraštruktúry a vôbec sa nepýtala na čo konkrétne a na aké účely sa majú financie použiť. Nakoniec sa nezaujímala, či to bude vyžadovať prítomnosť cudzích vojakov na našom území  a za akých podmienok. V tomto prípade transparentnosť asi nie je až taká dôležitá ako v iných prípadoch.

Voľby sú za nami. Dopadli ako dopadli. Mnohí nešli voliť lebo „nemali koho“.  Lebo počúvli výzvy neúspešných kandidátov, že už nie je žiadny výber. Iní nešli voliť aby ukázali “Svetu“ akí sme skalní a nepoddajní Slováci. My si nenecháme zobrať suverenitu!! Všimol si to „Svet“? Zaregistroval „Svet“ rozhádaných chlapcov na pieskovisku?  Vôbec nie!! Ani tých čo protestovali svojou neúčasťou.

V reálnom svete totiž platí že niekto vyhráva a iný prehráva. „Svet“ si pamätá iba víťazov a maximálne to aké názory víťazi predstavujú. Nenaplnené ego a samoľúbosť tých čo prehrali málokoho zaujíma. Ako hovorí česká klasika: „Kdo umí, ten umí. A kdo neumí, ten čumí“.

Je to kruté a bolestivé?  Jednoznačne je. Ale teraz už nemá zmysel plakať nad rozliatym mliekom. Už sa rozlialo. Konzervatívne Slovensko si zvolilo síce asi slušnú ale veľmi liberálnu prezidentku. Porekadlo hovorí že múdry sa učí na chybách druhých. A hlupák sa nenaučí nikdy. Čiže poučme sa všetci na vlastných chybách a hlavne nebuďme večnými hlupákmi.

Dezider Štefunko