Plus 7 dní už oznamuje, že to „bude katastrofa, ak vyhrá Harabin“, pre koho to bude katastrofa, týždenník nešpecifikuje, no, dá sa tušiť, že pre poplatných novinárov určite.

V Aktualitách novinárka Iva Mrvová varuje, že mečiarizmus neskončil, mečiarizmus trvá!

„Prezidentský kandidát Harabin, ten, ktorý chráni Slovensko a svoje kontakty na albánsku mafiu, človek Lexu a Mečiara z éry bezprávia, éry Remiáša, ktorý zhorel do tla“, spája Mrvová nespojiteľné a podprahovo sa snaží urobiť z Harabina ešte aj spoluvinníka Remiášovej smrti.

Pritom v časoch mečiarizmu Harabin v politike nebol. Vstúpil do nej až v roku 2006, teda osem rokov po páde mečiarizmu. Zdecimované HZDS bolo vtedy už len 8 % koaličný partner Smeru a SNS bez vlastných kádrov. Z toho dôvodu nominovali na post ministra spravodlivosti ako nezávislého odborníka predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, ktorý post prijal za prísľub, že mu bude umožnené zreformovať justíciu. Keď sa mu to pre odpor koaličných partnerov nepodarilo presadiť, z postu dobrovoľne po troch rokoch odišiel.

„V politickom poli však nemá čo hľadať, vieme to, potvrdila nám to história Slovenského štátu a dodnes pripomínajú rany, ktoré po nej zostali“, pridáva Mrvová nepriestrelný argument, ktorý má Harabina spájať ešte aj so zločinmi za Slovenského štátu.

„Pôjdeš do basy, ty hajzel,“ hovorí Harabin, kandidát na prezidenta Slovenskej republiky, ktorá po rokoch túži po slušnosti“, pridáva ďalší argument pre jednoduchších ľudí do ich antiharabinovskej mozaiky Mrvová a pridá ešte morálny rozpor, keď exkomunista Harabin dnes oslavuje kresťanstvo a rodinu. „Rodinu ako unikátny zväzok muža a ženy oslavuje aj so svojou druhou ženou, a chráni ho pred Istanbulom a Marrákešom“, ironizuje liberálna autorka, akoby druhýkrát ženatý človek nemal morálne právo zastávať kresťanskú rodinu pred gender ideológiou a migrantmi.

Nedramatizovať situáciu sa rozhodol novinár Peter Javúrek v Pravde. „Na Slovensku sa dosiaľ nevyskytol relevantný prieskum, ktorý by symbol mečiarovských deformácií v súdnictve Štefana Harabina vysielal do druhého kola volieb hlavy štátu“, obviňuje Javúrek Harabina z akýchsi neurčitých deformácií v súdnictve, akoby Harabin v tom čase na poste sudcu mal nejaký dosah na legislatívny proces, ktorý bol v kompetencii poslancov parlamentu a vlády. Javúrek ho logicky ešte zabudol obviniť aj z deformácií v komunistickom súdnictve, keďže Harabin nastúpil na súd ešte v bývalom režime. Je to podobné, ako by niekto začal obviňovať Mistríka, že je zodpovedný za úpadok slovenskej vedy s logickým argumentom, že bol predsa vedcom, keď veda na Slovensku upadala.

Javúrek si nemyslí, že by Harabin mohol mať popularitu v spoločnosti.

„Áno, Harabinova úderka konšpirátorov a konzumentov toxického odpadu z pochybných internetových adries je agilná, hlučná a vyžíva sa vo vyvolávaní dojmu sily. Keď však prišlo na prieskumy, ich vlajkonosič sa vždy umiestnil minimálne až kdesi za Robertom Mistríkom a Bélom Bugárom.“

Dva dni na to vyšiel prieskum agentúry Focus, kde je Harabin tretí pred Bugárom s 12 %. Nepríjemne vyznieva aj internetové hlasovanie na Markíze v relácii Na telo, kde z dvojice Harabin-Šefčovič hlasovalo 5000 ľudí v pomere 67 % Harabin – 33 % Šefčovič.

Javúrek už svoje prognostické schopnosti prejavil viackrát, naposledy keď predpovedal v amerických prezidentských voľbách jasné víťazstvo Clintonovej.

Na Markíze zase „objektívny“ novinár Serebryakov, priniesol reportáž, v ktorej rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vrátiť Harabinovi mzdu  za rok 2011 nezákonne zníženú o 70 %, prezentoval ako vyplatenie mastného odškodného na ktoré sa Harabinovi poskladajú všetci občania. Viac TU.

Vrcholom posledných dní však bol rozhovor v televízii Košice dnes, ktorý viedol bývalý reportér Markízy Dušan Karolyi. Ten predčil aj Branislava Dobšinského zo Slovenského rozhlasu a jeho legendárny rozhovor s Mečiarom. Relácia, ktorej doterajšie časti majú poväčšine okolo 200 pozretí, zaznamenala vďaka „výkonu“ moderátora rekordnú návštevnosť 71 tisíc. Na YouTube má okolo 1000 komentárov, z ktorých takmer všetky sú nelichotivé na adresu moderátora.

Karolyi zaujal neustálym skákaním do reči a vynucovaním si odpovedí, „áno-nie?“, na svoje často absurdné konštrukcie typu: „Ak budete prezident, vymenujete novinára Martina Daňa za šéfa tlačového odboru?“ Keď mu z hlúpej otázky prekvapený Harabin chcel vysvetliť, že v danej chvíli nemá ani poňatia, kto by takúto funkciu v budúcnosti mohol zastávať, pričom nevylúčil ani že vymenuje Karolyiho, ten sa neustále domáhal odpovede- „áno-nie?“

Keďže však svoju vytúženú odpoveď nedostal, prešiel hneď k ďalšej otázke, ktorá mala na predchádzajúcu nadväzovať a opýtal sa Harabina, či považuje za morálne, že si Daňo vypýtal podpis na prezidentskú kandidatúru od poslankyne Bašistovej a „potom pri komunálnych voľbách v Košiciach urobil reportáž, ktorá bola v jej neprospech“, zaklincoval definíciu súčasného žurnalizmu Karolyi, ktorý sa evidentne domnieva, že ak vám nejaký politik vyjde v niečom v ústrety, nesmiete už o ňom urobiť kritickú reportáž, lebo je to nemorálne.

Ak tiež nechápete, prečo by mal Harabin komentovať vzťah medzi Daňom a Bašistovou, tak zádrhel vznikol preto, lebo Karolyimu sa nepodarilo na predchádzajúcu otázku, či vymenuje Daňa za šéfa tlačového odboru, vymámiť odpoveď „áno“.

Svoju definíciu morálky predviedol Karolyi už aj v minulosti, keď pracoval v relácii Paľba na Markíze.  V jednom z dielov uviedol investigatívnu reportáž, v ktorej zaplietol bývalého policajného prezidenta do pašovania cigariet v absurdnom objeme 40 miliárd korún ročne. Pre predstavivosť vlak s cigaretami v takomto objeme by bol dlhší ako je vzdialenosť z ukrajinskej hranice do Bratislavy. Jeho kolegyňa z Lipšicovho stáda Monika Tódova v denníku SME jeho reportáž rozvinula a obvinila priamo bývalého policajného prezidenta generála Jána Piptu. Generál Pipta podal v roku 2008 žalobu a po ôsmich rokoch vyhral súd. SME sa mu muselo ospravedlniť a zaplatiť odškodné vo výške 20 tisíc eur.

Celý rozhovor si môžete pozrieť tu: