Francúzsky prezident Emmanuel Macron prisľúbil, že od začiatku roka 2023 bude predložený nový zákon o azyle a prisťahovalectve, pričom francúzsky líder zdôrazňuje potrebu poslať viac migrantov na francúzsky vidiek počas “demografického prechodu” Francúzska.

Na stretnutí s prefektmi 15. septembra Macron povedal, že návrh zákona bude predložený “od začiatku roka 2023” s cieľom ukončiť “absurdnú politiku”, ktorú považuje za “neefektívnu a nehumánnu”.

Macron presadzuje “lepšie rozdelenie” cudzincov po celom Francúzsku, najmä vo “vidieckych oblastiach, ktoré samy strácajú obyvateľstvo” a kde “budeme musieť zatvoriť triedy, pravdepodobne školy a vysoké školy”. Francúzsky líder potom tvrdí, že títo migranti budú lepšie prijatí v týchto vidieckych oblastiach.

“Podmienky na ich prijatie budú (vo vidieckych regiónoch) oveľa lepšie, ako keby sme ich umiestnili do oblastí, ktoré sú už husto obývané, s koncentráciou obrovských hospodárskych a sociálnych problémov,” povedal. Macron povedal, že chce presídliť migrantov najmä do “vidieckych oblastí, ktoré strácajú obyvateľstvo”, a označil to za “obrovskú príležitosť” v rámci “demografického prechodu”.

Odpor voči migrantom na francúzskom vidieku je už teraz silný

Pokusy o presťahovanie migrantov do vidieckych regiónov sa však už stretli s ostrým odporom v celom Francúzsku. Ako začiatkom tohto roka informoval portál Remix News, plán financovaný miliónmi eur od bohatej rodiny Cohenovcov má umiestniť 70 utečencov do malebného francúzskeho mestečka Callac. Rodina opísala svoju túžbu vytvoriť niečo, čo opisuje ako multikultúrnu “Noemovu archu modernej doby”. Toto rozhodnutie sa však stretlo s ostrým odporom miestnych obyvateľov mesta, ktorí protestovali a vyzývali na vypísanie referenda o plánoch na premiestnenie migrantov. Rodina Cohenovcov, ktorú takýto odpor neodradil, odvtedy rozšírila svoj projekt do mnohých francúzskych vidieckych miest s finančnou podporou francúzskej vlády.

Občianska iniciatíva, ktorá chcela návrh zablokovať, napísala list primátorovi mesta, v ktorom opísala dôvody svojho nesúhlasu:

Cieľom by bolo znovu zaľudniť malé “starnúce” mesto migrantmi, oživiť centrum mesta a rozvíjať hospodárske aktivity. Migranti by teda boli pod dohľadom, ubytovaní a vyškolení a našlo by sa pre nich 70 pracovných miest.

Príchod 70 neeurópskych rodín by úplne narušil život obce a kantónu. Tridsaťosem detí nehovoriacich po francúzsky by sa vzdelávalo v škole v Callacu a boli by rozdelené do tried. To by ešte viac skomplikovalo úlohu učiteľov.

Ako môžete obyvateľom Callacu vnucovať takýto projekt, ktorý spochybňuje identitu nášho obyvateľstva, a to skôr, ako sa zistia skutočné náklady na projekt?”

Občania, ktorí boli proti plánu, poukázali aj na už teraz vysokú mieru nezamestnanosti vo vlastnom meste a pýtali sa, prečo sa budú hľadať pracovné miesta pre migrantov, keď v súčasnosti nie je dostatok pracovných miest pre tých, ktorí tu už žijú.

Ako by mohol Macron profitovať z programu premiestňovania migrantov

Macron môže mať silný politický cieľ presunu väčšieho počtu migrantov na francúzsky vidiek. Základňa jeho podpory je spolu s ostatnými ľavicovými politikmi podstatne vyššia v mestských oblastiach, pričom ľavica nemá podporu v menej husto osídlených regiónoch. Masový dovoz neeurópskych národov do oblastí, ktoré boli tradične mestami a vidieckymi oblasťami – v mnohých z nich žilo homogénne európske obyvateľstvo po tisíce rokov – môže tiež zvýšiť volebné vyhliadky Macrona a ľavice v budúcnosti. Napríklad v posledných voľbách hlasovalo za Macrona v súboji s Marine Le Penovou z Národného zjazdu neuveriteľných 85 % moslimov. Ak sa podarí do Francúzska priviesť viac moslimov a absorbovať ich vo vidieckych oblastiach, kalkul je jasný: bezpečná a možno trvalá väčšina pre francúzsku ľavicu.

Údaje tiež ukazujú, že protesty proti masovej migrácii z vidieckych oblastí nie sú ojedinelým názorom menšiny. Naopak, vidiecke oblasti sú zvyčajne rozhodne proti masovej migrácii. Celkovo väčšina Francúzov v rôznych prieskumoch uviedla, že chce znížiť migráciu a že prisťahovalectvo poškodilo vnútornú bezpečnosť vo Francúzsku, čo je v súlade so štatistikami, ktoré ukazujú, že počet vrážd a teroristických útokov vzrástol spolu s rastúcou migráciou. Pre francúzsku politickú ľavicu a pro-migračné záujmy je ešte znepokojujúcejšie, že 60 % obyvateľov krajiny verí teórii o veľkej výmene obyvateľstva a 67 % sa obáva, že k nej v ich krajine už dochádza. Protiimigračné nálady sú naďalej oveľa vyššie na vidieku ako v mestách, čo pre Macrona a jeho stranu naďalej predstavuje nespornú volebnú výzvu.

Macronovo rozhodnutie poukázať na “demografický prechod” môže tiež posilniť argumenty tých, ktorí poukazujú na veľké nahrádzanie, ktoré opisuje vytláčanie Európanov neeurópanmi na celom Západe, pričom francúzski intelektuáli, politici a akademici čoraz častejšie diskutujú a rozoberajú tento fenomén vo francúzskych politických diskusných reláciách a v popredných národných novinách, a to aj s údajmi a štatistikami na podporu svojich tvrdení. Inými slovami, veľká výmena sa dostala do hlavného prúdu francúzskeho politického myslenia a môže byť základom čoraz väčšieho odmietania masovej migrácie zo strany francúzskej verejnosti.

Macron sa pokúša predať svoj imigračný plán opatrnej francúzskej verejnosti

Macron však svoju myšlienku prerozdelenia migrácie predáva inými prostriedkami a súčasnú politiku migrantov žijúcich prevažne v mestách označuje za “neefektívnu a nehumánnu”.

“Máme politiku, ktorá je neefektívna a nehumánna,” povedal Macron. “Neefektívnu preto, že sa u nás nachádza viac cudzincov v neregulárnej situácii ako u mnohých našich susedov, a nehumánnu preto, že tento tlak znamená, že sú príliš často zle prijímaní.”

Macron poukázal na systém dávok, ktoré priťahujú migrantov do Francúzska: “Máme systém peňažnej, sociálnej a zdravotnej pomoci, oveľa štedrejší ako všetci naši susedia.” Pokiaľ ide o prijímanie migrantov, Macron považoval za potrebné “integrovať (migrantov) oveľa rýchlejšie” a dodal, že “naša dnešná politika je absurdná”, pretože “spočíva v tom, že prichádzajúce ženy a mužov, ktorí sú v najväčšej biede”, umiestňujeme do najchudobnejších štvrtí.

Francúzsky premiér sa už dlho venuje téme nelegálneho prisťahovalectva, ale výsledky sú mizivé. Napríklad napriek tomu, že si stanovil za cieľ 100-percentnú deportáciu odmietnutých žiadateľov o azyl a odsúdených migrantov, vláde sa podarilo dosiahnuť len 15-percentnú mieru deportácií – čo je ďalší faktor, ktorý môže byť hnacou silou väčšej migrácie do Francúzska. Macron však v tejto súvislosti opäť dáva prísľuby a tvrdí, že jeho vláda bude pracovať na “zlepšení účinnosti deportačných politík” na hraniciach, pokiaľ ide o cudzincov v nelegálnej situácii. Konkrétne spomenul potrebu viac podmieniť udeľovanie víz “duchom spolupráce [s krajinami pôvodu] pri prijímaní späť cudzincov v nelegálnej situácii, počnúc tými, ktorí narúšajú verejný poriadok”.

Počas svojej nedávnej cesty do Alžírska Macron spolu so svojím náprotivkom Abdelmajidom Tebbounom presadzoval uvoľnenie vízového režimu udeľovaného krajine výmenou za zvýšenú spoluprácu Alžírska v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Takéto dohody však boli v minulosti neisté, pričom Alžírsko len tento rok pohrozilo Španielsku migračnou vlnou v dôsledku politického sporu. Okrem toho Francúzsko môže nakoniec potenciálne prijať viac legálnych migrantov z Alžírska výmenou za to, že Alžírsko prijme opatrenia proti nelegálnemu prisťahovalectvu, ale v konečnom dôsledku sú výsledky integrácie alžírskych migrantov vo Francúzsku tiež zlé.