“Podarilo sa a dnes vám s hrdosťou predstavujem naše nové politické hnutie REPUBLIKA. REPUBLIKU zakladáme ako hnutie pre všetkých občanov, ktorí sú nespokojní s likvidačnou politikou tejto vládnej koalície a súčasne frustrovaní zo škandálov skompromitovanej a skorumpovanej opozície,” informoval včera na sociálnej sieti Milan Uhrík.
Avizuje, že hnutie bude napĺňať konzervatívne smerovanie a s razanciou a dôstojnou politickou silou bude predstavovať pozitívnu zmenu, ktorú Slovensko potrebuje.
„REPUBLIKA má ambíciu združovať všetkých občanov, ktorí si ctia slušnosť a tradičné hodnoty a pre ktorých sú záujmy Slovenskej republiky a jej obyvateľov na prvom mieste. Ak patríte k takýmto ľuďom, tak neváhajte. Pridajte sa k nám!“ vyzýva Milan Uhrík, ktorý je zároveň aj predsedom hnutia.
.
Môže Uhríkova REPUBLIKA uspieť na slovenskej politickej scéne?
Môže “Uhríkova republika” uspieť a stať sa hybnou silou na pronárodnej a konzervatívnej politickej scéne, alebo to bude len ďalšia stranička v rade, ktorá len ešte viac rozbije už teraz dosť roztrieštenú národnú scénu ?
Uhríkova umiernená komunikácia
Slovensku nutne chýba pronárodná, no nie radikálna, ale umiernená strana, ktorá by dôstojne hájila záujmy Slovákov. Predseda hnutia Republika, Milan Uhrík tento dopyt po umiernenej pronárodnej strane pochopil a hneď od začiatku sa snaží v tomto umiernenom duchu komunikovať.
“Slovensko naozaj potrebuje zmenu, razantnú, ale slušnú,” hovorí Uhrík v kvalitne spracovanom videu, v ktorom predstavuje svoje hnutie.
.
Stop fašizmu!
Ak chce byť nové pronárodné hnutie úspešné musí sa jasne dištancovať od fašizmu. Aj to Uhríkovci pochopili a zrejme preto hneď v úvodnej vete na internetovej stránke hnutie-republika.sk, zdôrazňujú, že sa hlásia k demokratickému zriadeniu SR:
„Politické hnutie REPUBLIKA sa hlási k Cyrilo-metodskej tradícii a k demokratickému zriadeniu zakotvenému v Ústave Slovenskej republiky. V duchu týchto hodnôt a tradícií sa bude usilovať o rozvoj Slovenskej republiky, posilnenie a ochranu jej suverenity a dodržiavanie práv všetkých jej občanov.”
Komunikácia Uhríkovcov o svojom novom hnutí sa tak zatiaľ javí veľmi dobre zvládnutá.
REPUBLIKA zatiaľ stojí najmä na odídencoch od Kotlebu
Horšie sa už však javí ich personálne obsadenie. Aj keď Milan Uhrík vo svojich vyjadreniach často zdôrazňuje, že v žiadnom prípade nechce budovať akýsi klon svojej bývalej strany ĽSNS, po personálnej stránke to však zatiaľ na klon skutočne vyzerá.
Vrátane novopečeného predsedu Milana Uhríka sú totiž ďalšími známymi tvárami v hnutí taktiež odídenci z Kotlebovej Ľudovej strany naše Slovensko. Konkrétne – Milan Mazurek, Ondrej Ďurica, Miroslav Suja, Eduard Kočiš a možno pribudnú aj ďalší z ĽSNS.
Za súčasnej situácie by voľby dopadli zrejme tak, že časť voličov ĽSNS by prešla k Uhríkovcom a časť by ostala verná Kotlebovcom. A možno sa žiadna z nich nedostane do parlamentu.
Prieskum agentúry Vox Politico
Nasvedčuje tomu aj prieskum agentúry Vox Politico, ktorý dáva Kotlebovcom 2,9 % a Uhríkovcom 4,8 %. Podľa tohto prieskumu sa teda zdá, že väčšia časť voličov ĽSNS prešla k novému hnutiu Milana Uhríka, no ani to, aj keď len tesne, by nestačilo na vstup hnutia Republika do parlamentu. Zatiaľ.
Uhríkovcom by pomohlo odsúdenie Kotlebu
Môže sa toho totiž ešte veľa zmeniť. Ak by napríklad bol predseda ĽSNS Marian Kotleba právoplatne odsúdený a zatvorený do väzenia, reputácia ĽSNS by sa ešte výraznejšie oslabila a vzhľadom k absencii Mariana Kotlebu na verejnosti by mohlo ešte viac voličov ĽSNS prejsť k novému hnutiu Republika. To by dávalo Uhríkovcom väčšiu šancu dostať sa do parlamentu.
Priláka Uhrík do svojho hnutia známe osobnosti ?
Úplne najväčšiu šancu ako prekročiť 5-percentnú hranicu potrebnú pre vstup do parlamentu a možno aj zisk dvojciferného výsledku, by mal Uhrík len vtedy, ak by do svojho hnutia prilákal známe osobnosti z pronárodnej a konzervatívnej scény.
Podľa našich informácií sú to však zatiaľ len menej známe mená – rádoví členovia zo strán SNS, KDH, či Sme rodina. Zo známejších mien sú to zatiaľ len Peter Marček, ktorý organizoval veľký protest 17. novembra a možno aj moderátorka Martina Šimkovičová, ktorá s Marčekom v minulom parlamente tvorili nerozlučnú dvojicu.
História sa opakuje
V tejto súvislosti je zaujímavým faktom, že rovnako ako v roku 2015 vznikla strana Sme Rodina – Boris Kollár prevzatím a premenovaním vtedajšej Marčekovej strany (Strana občanov Slovenska), aj súčasné nové hnutie Republika vznikla prevzatím a premenovaním Marčekovej strany “Hlas ľudu.”
A rovnako ako Peter Marček a Martina Šimkovičová v roku 2016 kandidovali za stranu Sme rodina aj teraz by podľa našich informácií mali byť súčasťou budúcej kandidátky Uhríkovej Republiky.
Otázny koaličný potenciál
Milan Uhrík hovorí, že chce vybudovať hnutie, ktoré nebude vo večnej opozícií, ale dokáže s ostatnými stranami spolupracovať, možno aj v novej vláde. Koaličný potenciál hnutia Republika je však ešte stále otázny. Niektoré strany sa jasne vyjadrili, že ani s odídencami od Kotlebu nechcú mať nič spoločné, no niekde je vidieť aj posun.
Kým Kotlebovu ĽSNS odmietajú komplet všetky súčasné parlamentné politické strany, k Uhríkovcom minimáne strany Sme rodina a SMER zaujali neutrálny postoj. Zrejme najdôležitejším hráčom bude ale strana Hlas-SD Petra Pellegriniho a tá odmieta spolupracovať aj s Uhríkovcami.
Tarabovci sa s Uhríkovcami „pobijú“ o podobných voličov
Niektorí ľudia však Uhríkovcom neveria a veľké nádeje vkladajú do strany Tomáša Tarabu a otca a syna Kuffovcov. Svoju pôvodnú stranu KDŽP už skôr premenovali na Život – národná strana. Pribudnúť by k nim mal podľa našich informácií aj Ján Podmanický a ďalší.
Problémom je, že hnutie Republika a tiež strana Život – národná strana sú pronárodne a konzervatívne orientované, to znamená, že sa budú “biť” o rovnakých , respektíve podobných voličov. Pôjde tu najmä o to, kto z nich k sebe priláka viac známych osobností. Je tiež pravdou, že Tarabovci by mali určite väčší koaličný potenciál než Uhríkovci.
Strana Tomáša Tarabu sa ale zatiaľ neobjavuje ani v prieskumoch agentúry Vox Politico. Môže to byť spôsobené tým, že ich anketári do ponuky pre respodentov ani nedávajú, pretože po zmene názvu si musia ľudia na novú stranu zvyknúť.
Spoja sa pred voľbami ?
Do volieb je však ešte ďaleko (ak nebudú predčasné) a preto sa toho môže ešte veľa zmeniť. Každopádne, ak by pred voľbami náhodou nastala situácia, že žiadna pronárodná strana nebude mať potenciál na vstup do parlamentu, bolo by na mieste možno rozmýšľať aj o jednej spoločnej kandidátke. Čo sa však dnes zatiaľ ukazuje ako nemožné vzhľadom na osobné animozity. Ale ktovie, možno konečne politici, ktorí sa nazývajú pronárodní sa tak aj skutočne začnú správať – budú skutočne myslieť na prospech Slovenského národa a nebudú myslieť len na svoje egá.
Samuel Gdovin