Bratislava 31. júla 2019 (HSP/Foto:TASR – Jakub Kotian)
Poslanec NR Ľudovít Goga (Sme rodina) sa prostredníctvom Facebooku vyjadril k čínskym antidumpingovým clám. Podľa poslanca sú podobné opatrenia ako “beh na krátku trať”
Čína začiatkom minulého týždňa zaviedla antidumpingové clá na nerezovú oceľ z EU, ale aj z ďalších ázijských krajín, patrí medzi ne aj Japonsko, Indonézia či Južná Kórea . Clá dosahujú hodnoty až 100% a budú trvať po dobu 5 rokov.
Ako informuje poslanec, proces vyšetrovania v Číne sa začal ako odpoveď na námietky štátnej oceľovej spoločnosti na nízke ceny dovážaných produktov presahujúce hodnoty cien na domácich trhoch importujúcich krajín a to všetko vraj kvôli európskym dotáciám. Podľa čínskeho ministerstva obchodu vraj táto situácia iba škodí čínskej ekonomike.
No ešte pred tým v roku 2017 EU rovnako uvalila clá na čínske oceľové výrobky vyrábané za tepla a Čína sa zaprisahala k odvetným krokom. “Vstupujeme do éry novodobej vojny , obchodnej a protekcionistickej vojny, v ktorej sa organizácie ako WTO (Svetová obchodná organizácia) zdajú byť bezmocné a bezbranné,” hovorí poslanec.
Na záver dodáva, že nemusí ani pripomínať Trumpovu politiku nie len smerom k Číne, Kanade, EU ale aj Mexiku. Podľa poslanca je to ale beh na krátku trať, “lebo odvetné kroky krajín na seba väčšinou nenechajú dlho čakať, nehovoriac o znepríjemňovaní fungovania podnikov či spotrebiteľov”.
Nové antidumpingové clá
V utorok 23. júla 2019 Čínska ľudová republika zaviedla nové antidumpingové clá na import niektorých druhov tovaru z nerezovej ocele dovážanej z Európskej únie, Južnej Kórey, Japonska a Indonézie. Tieto clá majú predstavovať 18,1 až 103,1 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo obchodu Číny.
Antidumpingové clá sa majú týkať ingotov z nerezovej ocele a za tepla valcovaných plechov z tohto materiálu. Riešenie o zavedení cla bolo uskutočnené na základe vyšetrovania z júla minulého roka, ku ktorému došlo po sťažnosti štátnej firmy Shanxi Taigang Stainless Steel.
Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že k dumpingu u výrobkov došlo a že ako výsledok dumpingu čínsky priemysel utrpel straty. Ingoty z nerezovej ocele a za tepla valcovaných plechov z tohto materiálu sa používajú, ako surovina na výrobu za studena valcovaných výrobkov. Využívajú ich tiež v železnici, energetike, staviteľstve a v ďalších oblastiach.
Za niekoľko rokov sa Čína stala z najväčšieho svetového dovozcu ocele tým najväčším výrobcom a vývozcom nerezovej ocele vo svete. V roku 2018 sa objem jej výroby zvýšil o 2,4 percenta a v súčasnej dobe je to 26,7 milióna ton. Import výrobkov z nerezovej ocele sa potom zväčšil o 53,7 percenta.
Problémy európskych oceliarov
Podľa českých oceliarov lacná oceľ z Číny ničí oceliarsky trh, v prvom rade, ten európsky. Kvôli poklesu domáceho dopytu majú v Číne veľké prebytky ocele, ktorú importujú do celého sveta za veľmi nízke ceny. Podľa expertov má Čína takmer trojnásobnú nadkapacitu v porovnaní s európskou spotrebou.
Európski oceliari preto volajú po ochrane trhu a zavedenia antidumpingových opatrení. Bojujú o to, aby Čína, ktorá dotuje čínsky tovar pri vývoze, nedostala štatút trhovej ekonomiky, a teda bola možnosť antidumpingových riadení.
Ak by Čína dostala status trhového hospodárstva, znamenalo by to ohrozenie, nielen hutného, ale aj papierenského, automobilového a sklárskeho priemyslu. V dôsledku toho by mohlo v krajinách Európskej únie zaniknúť až 3,5 milióna pracovných miest.