Môj profil 
Predplatné
Starší český spisovateľ Luděk Frýbort žije momentálne v Nemecku, takže má dobrú možnosť všímať si tamojšie nálady. Už viac ako nejaký ten týždeň počuje aj otvorenú kritiku na adresu kancelárky, dokonca priamo z jej domácej CDU. “Zastretá aj otvorená kritika sa ozýva nielen od všelijakých populistov a xenofóbov, ale aj z vedenia jej vlastnej strany, o bavorskej odnoži CSU ani nehovoriac. A nazvať jej šéfa, pána Horsta Seehofera, pravicovým extrémistom či aké tituly má ešte v zásobe multikultúrna ideológia, akosi nemožno. On by sa mohol nahnevať a rozšíriť pôsobnosť CSU z Bavorska na celé Nemecko, ako už tiež zľahka naznačil,” píše Frýbort.
Pomáhať druhému sa patrí, no či si tou pomocou v prípade migrantov neškodíme sami sebe. “Pokúsiť sa o záchranu svojich blížnych aj za cenu vlastnej skazy je krásne a ušľachtilé,” zmieňuje sa ironicky Frýbort. A dodáva: “Ale snáď muselo všetko takto prísť. Aby sa Západ nad samou priepasťou spamätal.” Dúfajme.
Jiří X. Doležal v českom denníku Reflex prirovnáva “migračné tsunami, ktoré sa ženie do Európy a podľa prognóz ju rozvráti,” ku “dlho očakávanej vojne chudobného Juhu proti bohatému Severu”. Vojna, ktorú sme si ani nevšimli, že už začala. “Tou vojnou je vlna nenásilnej masovej imigrácie neozbrojených civilistov do Európy, plazivá anexia nášho územia s cieľom anektovať aj naše sociálne systémy a naše pracovné miesta. Cieľom je – ako sa na vojnu sluší – rozšírenie vlastnej populácie na cudzie územie. Hoci tá anexia prebieha bez tankov a streľby, hoci tá anexia prebieha cez neozbrojených civilistov, z ktorých je skoro tridsať percent žien a detí, je to vďaka množstvu prichádzajúcich naozaj anexia,” ako zoširoka Doležal vysvetľuje.
Dôkazom je podľa neho aj to, ako sú migráciou dotknuté štáty nútené reagovať. “Aj my prijímame vojnové opatrenia – len to nikto nechce povedať nahlas”. Stavajú sa ploty, ostnatý drôt, isté “technické bariéry” na hraniciach, posielajú sa policajti aj vojaci ako pomoc na ich stráženie. A čakáme, čo bude ďalej…
.jpg)
.jpg)
