Vyjadrila sa, že „s odstupom času je možné priznať si, že revolúcia síce bola nežná, ale príliš nežne sme sa rozlúčili s jednotlivcami, ktorí ten systém vybudovali.“ Ďalej okrem iného dodala, že by malo dôjsť k zásadnému odsúdeniu oboch totalít, ktoré postihli Slovensko: „Myslím si, že tak, ako ideme po ľuďoch, ktorí dnes sedia v parlamente a sú šíriteľmi fašistickej ideológie, tak by sme mali ísť po ľuďoch, ktorí sú šíriteľmi komunizmu,“ povedala Ďuriš Nicholsonová.
Tieto slová nahnevali predsedu KSS Jozefa Hrdličku:
“Komunistická strana Slovenska konštatuje, že pani Ďuriš Nicholsonová absolútne tupým a militantným spôsobom, navyše neznalá histórie a princípov demokracie (a možno na niečiu objednávku) trepe nezmysly. Je evidentné, že ani ona a ani jej opoziční kolegovia nemajú žiadnu reálnu víziu ďalšieho smerovania slovenskej spoločnosti. Jedinou ich úlohou je kritizovať všetko, čo sa dá, polarizovať a traumatizovať spoločnosť. Klamstvo, šírenie poloprávd či vykonštruovávanie rôznych nezmyselných obvinení sú hlavné metódy práce týchto ľudí, konajúcich jednoznačne v rozpore zo záujmami nášho štátu a obyvateľstva. Ďuriš Nicholsonová svoje prázdne a silácke frázy doposiaľ nedokázala argumentačne a faktograficky podoprieť. V jej prípade ide len o primitívne frázy nehoráznym spôsobom dehonestujúce prácu a život povojnovej generácie.
KSS, pri príležitosti 29. výročia novembrových udalostí z roku 1989, ako aj mnohokrát pred tým, konštatovala, že politický režim v bývalom Československu sa dopustil mnohých chýb a omylov, a že bola nevyhnutná jeho reforma. O tejto reforme mal byť vo svojej podstate november 1989 a nie o návrate kapitalizmu! KSS považuje zvrhnutý socializmus za lepší a pre väčšinu ľudí spravodlivejší politický systém ako je dnešný kapitalizmus. Súčasný kapitalizmus v podmienkach Slovenska je charakterizovaný privatizačnou podstatou, teda rozkradnutím a zdevastovaním priemyselnej a poľnohospodárskej štruktúry Slovenska, likvidáciou sociálneho charakteru štátu, ako aj zotročením obyvateľstva vo vlastnej krajine a zrodením korupcie a mafiánskych praktík.
Ďuriš Nicholsonová by chcela súdiť tých, čo minulý systém vybudovali. Inými slovami – chcela by súdiť tých, čo po II. svetovej vojne vybudovali podniky a závody na Slovensku. Chcela by súdiť tých, čo vybudovali moderné bezplatné a každému dostupné zdravotníctvo a školstvo. Chcela by súdiť tých, ktorí sa postarali o to, že ľudia boli presťahovaní z biednych podmienok do bytov I. kategórie, a to úplne zadarmo. Chcela by súdiť systém, v ktorom mali všetci ľudia prácu a slušnú životnú úroveň. Chcela by súdiť našich rodičov a starých rodičov. A čo dosiahla táto politická postavička? Nič, okrem priestoru na štvavé reči, rozsievanie nenávisti a vyvolávanie hystérie.
Pokiaľ by mala dnešná slovenská spoločnosť pristúpiť k tvrdému odsúdeniu určitého obdobia v našich moderných dejinách, malo by ísť o odsúdenie ponovembrového vývoja a o súdenie a odsúdenie všetkých, ktorí participovali na podvodnej privatizácii, na rozkradnutí hodnôt vytvorených celou povojnovou generáciou, na ožobračení a zotročení našich ľudí. Malo by ísť o súdenie a odsúdenie tých, čo sa dopúšťajú vlastizrady, popierajú princípy demokratického a právneho štátu, a obhajujú záujmoy oligarchických elít. Medzi takýchto ľudí, ktorí si nectia vlastný národ, vlastnú históriu, kultúru, tradície a demokratické princípy patrí nepochybne aj Ďuriš Nicholsonová a jej mnohí kolegovia z opozičných parlamentných lavíc. Primitívnosť a tuposť podľa vzoru Ďuriš Nicholsonovej je na smiech. Na druhej strane je do plaču, že v NR SR sedia takéto monštrá.”, uzatvára Jozef Hrdlička.