Vlachynský: DRG systémom sa jadro problému slovenských nemocníc nerieši

„DRG je technicky náročný systém – štandardizovať veľmi širokú paletu pacientov je veľké štatistické cvičenie, ktoré nebude nikdy úplne dokonale vystihovať realitu. Systém bude priebežne treba neustále kalibrovať. Bude si to preto vyžadovať neustálu pozornosť. Zároveň platí, že nie je možné postaviť úhrady nemocniciam len a výhradne na DRG, bude musieť ostať aj nejaká rozpočtová zložka úhrad,“ poznamenal analytik.

Podľa Vlachynského je dôležité, aby bola zachovaná istá forma zmluvnej slobody medzi nemocnicami a poisťovňami. „Aby sa celý systém nezasekol v centrálne nanútenej schéme úhradu, ktorá nemusí zodpovedať zajtrajším potrebám,“ podotkol. Dodal, že DRG systém môže v istom smere priniesť skrátenie čakacích dôb pre pacientov, no nie nutne skvalitnenie zdravotnej starostlivosti. „Systém by mal nemocnice viac ‚nútiť‘ do zvyšovania produkcie. Čo sa týka kvality, tam to považujem za skôr neutrálne. Kvalita je daná existenciou a dodržiavaním medicínskych a nemedicínskych štandardov, nezávislým dozorom či zapojením spokojnosti pacienta,“ objasnil.

Ako doplnil, zavedenie DRG systému môže mierne zvýšiť efektivitu nemocníc. Je to však podľa analytika primárne technická zmena. „Musí byť v systéme, kde fungujú základné motivácie k efektívnosti. A tie sa dajú dosiahnuť konkurenciou, stanovením nároku pacienta a ďalšími systémovými úpravami, ktoré považujem za dôležitejšie ako technické zmeny formy úhrad,“ vysvetlil.

Od 1. apríla tohto roka je DRG mechanizmus povinný pre 15 percent ústavnej zdravotnej starostlivosti vrátane pôrodov, výmen kĺbov a vybraných onkologických a kardiologických hospitalizácií. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií SR v revízii výdavkov na nemocnice konštatuje, že vhodne nastavený systém úhrad cez DRG by mohol prispieť k zastaveniu zadlžovania nemocníc. Postupne sa má jeho podiel do roku 2027 rozšíriť na 40 percent produkcie nemocníc.

DRG systém je nástroj, ktorý pomáha nemocniciam určovať náklady na liečbu pacientov. Pacienti sú rozdelení do skupín, ktoré majú podobné náklady na liečbu, a tieto skupiny sa hodnotia na základe diagnóz a typu hospitalizácie. Na výpočet nákladov na hospitalizáciu sa používajú dve základné hodnoty – relatívna váha, ktorá určuje, ako nákladná je konkrétna diagnóza alebo liečba, a základná sadzba, ktorá stanovuje priemerné náklady na hospitalizáciu pacienta. Výška platby pre nemocnicu za konkrétnu skupinu pacientov sa vypočíta vynásobením relatívnej váhy základnou sadzbou. Základná sadzba sa líši v závislosti od krajiny alebo regiónu.