Londýn 25. augusta 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Flickr)
Veľká Británia do Hormuzského prielivu vyslala torpédoborec Defender, ktorý bude sprevádzať obchodné lode. Informuje o tom tlačové oddelenie Britského kráľovského námorníctva
Skôr médiá uvádzali, že Defender, ktorý z Porsmouthu vyplával 12. augusta, mieri do ázijsko–pacifického regiónu.
“Defender sa pripojí k lodiam Britského kráľovského námorníctva v Hormuzskom prielive. Opustil domovský prístav v Porsmouthe súčasne s fregatou Kent. Obe lode budú slúžiť spoločne so silami medzinárodných partnerov. Fregata Montrose, ktorá zaistila už 30 priechodov prielivu, zostane v regióne,” uvádza sa vo vyhlásení tlačového oddelenia.
Napätie v Perzskom zálive v posledných niekoľkých mesiacoch rastie. Situácia sa zhoršila, keď Irán 19. júla v Hormuzskom prielive zadržal ropný tanker s vlajkou Spojeného kráľovstva za údajné porušenie medzinárodných námorných predpisov. Tento krok nastal dva týždne potom, čo britskí námorníci zabavili iránsky ropný tanker Grace 1 kvôli údajnému porušeniu sankcií Európskej únie voči Sýrii.
Koalícia v Perzskom zálive
V reakcii na posledný incident chcú Spojené štáty zriadiť koalíciu krajín pre vykonávanie hliadok v Perzskom zálive. Svoju účasť potvrdila Británia, ktorá pôvodne chcela zriadiť európsku misiu, a Izrael, ktorý prisľúbil koalícii poskytovať svoje výzvedné dáta a ďalšiu pomoc.
Americký viceadmirál Michael Gilday nedávno vyhlásil, že americké námorníctvo chce, aby 80 až 90% práce v tejto koalícii pripadlo na amerických partnerov, zatiaľ čo sa USA sústredia hlavne na spravodajské aktivity.
Irán zo svojej strany varoval Spojené štáty a ich európskych spojencov pred akoukoľvek bezpečnostnou misiou v regióne. V Teheráne uviedli, že sú pripravení brániť svoje pobrežie a zaistiť slobodu plavby.
Rusko partnerom v OSN predstavilo svoju koncepciu kolektívnej bezpečnosti v Perzskom zálive. Medzi opatreniami, ktoré Moskva ponúkla na posilnenie bezpečnosti v regióne, je zrušenie stáleho rozmiestnenia skupín štátov, ktoré do regiónu nepatria, vytvorenie demilitarizačných zón, vznik horúcich liniek, výmena informácií o nákupe zbraní a ozbrojených silách. Rusko tiež navrhuje vytvorenie bezpečnostnej organizácie, do ktorej by patrili Rusko, USA, Čína, India, Európska únia a ďalšie zainteresované štáty.
Rast napätia v Perzskom zálive
Situácia v Perzskom zálive je už niekoľko mesiacov veľmi napätá. Medzi Spojenými štátmi a Iránom takmer došlo k ozbrojenému konfliktu potom, čo Iránske revolučné gardy 20. júna zostrelili americké bezpilotné lietadlo nad Perzským zálivom.
V Teheráne tvrdia, že stroj prenikol do iránskeho vzdušného priestoru, zatiaľ čo v USA trvajú na tom, že sa pohyboval nad medzinárodnými vodami. Americký prezident Donald Trump nariadil vojenskú odvetu proti vybraným iránskym vojenským cieľom. Tú ale na poslednú chvíľu zrušil a namiesto toho uvalil nové sankcie. Predošlé kolo sankcií Washington na Irán uvalil po tom, čo v máji minulého roka odstúpil od jadrovej dohody s Iránom.
Skôr, v júni došlo k explózii na dvoch tankeroch v Ománskom zálive. Washington z toho obvinil Teherán, ktorý svoju zodpovednosť popiera. 4. júla gibraltárske úrady spoločne s príslušníkmi britského námorníctva zadržali pri brehoch britského zámorského územia iránsky ropný tanker plaviaci sa pod panamskou vlajkou Grace 1. Dôvodom malo byť porušenie sankcií EÚ uvalených na jednu zo sýrskych rafinérií, kam tanker smeroval.
O dva týždne neskôr 19. júla Iránske revolučné gardy v Hormuzskom prielive zadržali britský tanker Stena Impero, ktorý eskortovali do iránskeho prístavu Bandar Abbás. Londýn vzájomnú výmenu tankerov odmieta vykonať.