Konzervatívni politici , maďarský premiér Viktor Orbán a bývalý premiér Poľska Mateusz Morawiecki vystúpili na tlačovej konferencii v Európskom parlamente (EP) v utorok 16. apríla, deň pred začiatkom samitu lídrov EÚ v Bruseli.

Migračný pakt alebo pozvánka

Pakt o migrácii a azyle, ktorý nedávno prijala ľavicovo-liberálna väčšina EP, bol ostro kritizovaný konzervatívnymi a pravicovými silami v Európe. Pakt vzbudzuje podozrenie, že narúša suverenitu národných štátov. V skutočnosti je skôr akousi pozvánkou pre migrantov, ktorí sa chcú dostať na náš kontinent. Najkontroverznejšou časťou paktu je “povinný mechanizmus solidarity”. Ide o nástroj, ktorý núti krajiny, aby si vybrali medzi prijatím migrantov a platením vysokých súm do spoločného fondu.

Viktor Orbán (Fidesz)odsúdil kvóty týkajúce sa migrantov. Jeho vláda dokonca dávnejšie postavila na vonkajších hraniciach EÚ oplotenie, aby tak zabránila nelegálnym migrantom prichádzať do Maďarska. Vo svojom vyhlásení uviedol, že kríza sa nevyrieši, ak migranti budú môcť zotrvať na území členských štátov EÚ až kým sa nepreskúmajú ich žiadosti o azyl.

Pakt už síce schválil Európsky parlament, ale na to, aby bol definitívne prijatý, musí navrhnuté opatrenia schváliť Európska rada, ktorú tvoria zástupcovia vlád členských štátov kvalifikovanou väčšinou hlasov – čím sa však jednotlivým krajinám odoprie právo veta. Ak by pakt hlasovaním Európskej rady prešiel, nadobudol by platnosť v roku 2026.

Ak by bol pakt prijatý bez jednomyseľného hlasovania, “nebude fungovať a jeho implementácia bude paralyzovaná”, myslí si Orbán. Maďarský premiér tiež vyzval na zmenu a vyhlásil: „Súčasné vedenie EÚ musí odísť. Potrebujeme tu nových ľudí. Plán je prísť a prevziať Brusel..“

Len doplníme, že Orbán narážal na voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia 6. – 9. júna a predpokladá sa, že pravicové, protiimigračné sily výrazne posilnia počet svojich kresiel v parlamente.

Rozbuška v centre

Orbánov konzervatívny spojenec, poľský expremiér Mateusz Morawiecki (PiS), o pakte povedal, že je novou verziou Willkommenskultur. Ide o politiku otvorených hraníc EÚ z roku 2015, ktorá existuje od začiatku migračnej krízy, ktorá prepukla v tom istom roku.

„Bude tu veľa turbulencií. Bude to Willkommenskultur 2.0. Nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu budú nesmierne dôležité z mnohých hľadísk – avšak práve na zastavenie tohto šialenstva. Nemôžeme sa stať rukojemníkmi ideologických fantázií bruselských úradníkov. Migračný pakt by mohol byť dynamitom, ktorý by mohol vybuchnúť uprostred Európy,“ myslí si Morawiecki .

Jeho strana bola po októbrových poľských voľbách zbavená moci a tak vyzval nového liberálneho premiéra Donalda Tuska, aby na zasadnutí Európskej rady migračný pakt odmietol.

Hádžu na seba vinu

Imigrácia bola horúcou témou počas poľskej volebnej kampane, Tusk a Morawiecki sa navzájom obviňovali z masového prijímania nelegálnych migrantov do Poľska.

Morawiecki sa v utorok k tejto debate vrátil. Uviedol : „Donald Tusk je zástancom migračného paktu.“ Svoj názor odôvodnil tým, že referendum, ktoré sa konalo v októbri a v ktorom 98,6 % voličov odmietlo prijatie tisícov nelegálnych prisťahovalcov z Blízkeho východu a Afriky,  označil Tusk za neplatné. Tusk reagoval X : „Mateusz Morawiecki je ako bývalý premiér zodpovedný za to, že do Poľska prišli státisíce nových prisťahovalcov z Afriky a Ázie.“

Morawiecki v stredu na X vyzval Tuskovu vládu, “aby dokázala, že Varšavu nemôžu nútiť prijímať relokovaných žiadateľov o azyl”. Dodal, že pakt nie je právne vynútiteľný a pre EÚ by bol katastrofou.

Tusk však sľúbil : „Aj keď pakt o migrácii vstúpi do platnosti v približne nezmenenej podobe, budeme Poľsko chrániť pred mechanizmom premiestňovania.“ Minulý týždeň Tusk tvrdil, že Poľsko by malo byť vyňaté z tzv. mechanizmu solidarity. Bránil sa tvrdením, že  Poľsko pomohlo a prijalo najväčší počet ukrajinských utečencov.

Redakcia The European Conservative uvádza, že ďalším európskym lídrom, ktorý pakt pravdepodobne odmietne, je slovenský premiér Robert Fico (SMER-SSD). Agentúra Reuters však upozorňuje : Varšava, Bratislava a Budapešť nemajú dostatok hlasov na to, aby dohodu o Migračnom pakte  potopili samy.

Čo na to naši ?

„Jednoznačne hovoríme, že nemôžete nariadiť krajine, že musí prijať, v prípade Slovenska až 300 migrantov, o ktorých absolútne nič neviete, alebo zaplatiť 20 000 eur za každého jedného,“ ohradil sa Fico na tlačovej konferencii po návšteve ministerstva zahraničných vecí.

„To nie je solidarita, to je diktát !,“ povedal Fico. Dodal, že jeho strana SMER-SSD a celá slovenská vládna koalícia budú v parlamente hlasovať proti súvisiacim zákonom.

Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (SMER-SSD) uviedol, že Slovenská republika jednoznačne odmieta novú európsku migračnú a azylovú politiku a nesúhlasí ani s povinným prerozdeľovaním nelegálnych migrantov. „Prijatie tejto reformy je reálnou ukážkou, aké dôležité je ponechanie práva veta v kľúčových oblastiach presadzovania národnoštátnych záujmov,” skonštatoval Blanár. „Je potrebné sa sústrediť na posilnenie ochrany vonkajšej hranice EÚ a rovnako na intervencie a opatrenia v krajinách, odkiaľ nelegálna migrácia prichádza,“ zopakoval svoje stanovisko Blanár.

Ako sme uviedli pred týždňom, za Slovensko v Burseli bojuje napríklad europoslanec mimoparlamentného hnutia Republika Milan Uhrík. „Europoslanci, ktorí hlasovali za uvoľnenie imigračnej politiky, schválili doslova pozvánku pre ďalšie milióny Afričanov do Európy,“ myslí si Uhrík.

Opozícia ho tiež odmieta

Strana SaS takisto odmieta povinné kvóty a pokuty, ktoré prináša . Na tlačovej besede z 11.apríla to uviedol poslanec Národnej rady SR Richard Sulík (SaS). „Iba občania Slovenska a nimi poverení politici by mali rozhodovať o tom, kto sa bude zdržiavať na území Slovenska,“ prízvukoval Sulík. Zdôraznil, že SaS neodmieta azylové konanie ako také a ani nie je proti migrácii. „Nikde neexistuje právo na ilegálnu migráciu,” uviedol Sulík. Zároveň kritizoval, že nová legislatíva neobsahuje azylové centrá mimo Európskej únie.

Opozičné hnutie KDH prejavilo názor, že nový migračný pakt nerieši zásadné tlaky na vonkajších hraniciach EÚ, pridáva administratívne bariéry a vytvára právnu neistotu. Považuje ho za premárnenú príležitosť. „Súčasná dohoda migračného balíka navyše zavádza takzvanú povinnú solidaritu, ktorú nepovažujeme za spravodlivú. V plnej miere totiž nezohľadňuje migračné tlaky v jednotlivých členských štátoch a solidaritu, ktorú napríklad aj Slovensko prejavilo voči odídencom z Ukrajiny,” povedal Viliam Karas z hnutia KDH.

A progresívci hovoria o kompromise : „Rokovaniami sa dospelo ku kompromisu. Žiadna zo strán nie je úplne spokojná s dohodou. Vytvorili sme nejaký európsky rámec pre migráciu, ktorá v budúcnosti môže narásť do enormných rozmerov, špeciálne aj vzhľadom na klimatickú krízu. Môžeme hovoriť o klimatických utečencoch, čo je rádovo väčší problém ako čokoľvek doposiaľ,“ povedal europoslanec Michal Wiezik (PS).

Prečítajte si tiež :

• SaS aj KDH kritizujú tzv. Migračný pakt EÚ
• Blanár: Slovenská republika jednoznačne odmieta novú európsku migračnú a azylovú politiku