Moskva 6. júna 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)
V apríli 2014 americký minister zahraničia John Kerry navrhoval, aby bolo vykonané druhé referendum o osude Krymu, uviedol to ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v rozhovore pre RBK
“Všetko je jasné. Skončilo to tak, ako chcel krymský národ. Ale radšej urobte ešte jedno referendum,” cituje amerického diplomata Lavrov.
Ale tento návrh Moskva považovala za nemiestny: “Na základe akého článku? Ak je vám všetko jasné, prečo by sme znovu naháňali ľudí na nejaké hlasovanie?” Lavrov k tomu dodal, že dúfa, že sa na neho americký kolega nenaštval a pripomenul, že Američan vo svojich spomienkach zverejnil aj nejaké tajomstvo z ich rozhovorov.
Krym a situácia na Ukrajine
Krym sa stal súčasťou Ruska po referende, ktoré na polostrove prebehlo v marci roku 2014. Drvivá väčšina občanov Krymu a Sevastopoľa v ňom vtedy kladne hlasovala za pripojenie polostrova k Rusku. Krymské úrady dané referendum usporiadali po štátnom prevrate na Ukrajine, ktorý prebehol vo februári 2014.
Ukrajina toto územie stále považuje za svoje a uvádza, že je okupované. Ruská vláda neraz vyhlásila, že obyvatelia Krymu za nové zjednotenie s Ruskom hlasovali demokratickou cestou a v plnom súlade s medzinárodným právom a stanovami OSN. Podľa ruského prezidenta tým bola otázka Krymu definitívne vyriešená.
Na jar 2014 začali ukrajinské orgány vojenskú operáciu proti DĽR a LĽR, ktoré vyhlásili nezávislosť po prevrate na Ukrajine v zime toho istého roku. Podľa posledných údajov OSN sa obeťou tohto viac než päťročného konfliktu stalo asi 13 tisíc ľudí.
Rusko a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy
Výbor PACE nedávno prijal návrh rezolúcie, v ktorom navrhol, aby ruskej delegácii boli vrátené práva na účasť v júnovom zasadnutí. Dokument tiež navrhuje zmenu stanov a zavedenie, že v prípade námietok alebo preskúmania právomocí členovia nesmú byť zbavení hlasovacieho práva, ich práva na vystupovanie a majú byť zastúpení v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.
Sergej Lavrov túto situáciu okomentoval slovami, že solídne európske strany pochopili, že rusofóbna politika je kontraproduktívna.
“V EÚ sú rusofobóbi v menšine. Ale práve oni špekuláciami na základe solidárnosti a konsenzu do nedávnej doby určovali politiku Európskej únie a NATO voči Rusku. Teraz už solídne európske štáty pochopili, že táto politika je kontraproduktívna. Už nechcú nasledovať rozmary, ktoré vyvoláva rusofóbna menšina. Bolo to vidieť v rozhodnutiach, ktoré nedávno prijal Výbor ministrov Rady Európy, nedávno sa tiež pracovné orgány Parlamentného zhromaždenia zamerali na to, aby bola ukončená diskriminácia ruských poslancov,” uviedol tiež Lavrov.
Vzťahy medzi Ruskom a Radou Európy prechádzali zložitým obdobím. Zbavenie ruskej delegácie rady významných práv viedlo k tomu, že koncom júna 2017 Moskva informovala generálneho tajomníka Rady Európy o pozastavení platby časti príspevku do rozpočtu RE na rok 2017 do úplného obnovenia právomocí národnej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.
Generálny tajomník Rady Európy Thorbjørn Jagland začiatkom októbra s odvolaním na stanovy pripomenul, že ak krajina neplatí dva roky príspevky, vedúci orgán, to znamená výbor ministrov, môže uvažovať o otázke vylúčenia tejto krajiny. Dvojročná lehota by mala pre Rusko uplynúť koncom júna 2019.
V PACE uznali, že opatrenia Moskvy spôsobili finančné problémy: bolo treba o 9% zmraziť rozpočet organizácie, deficit predstavoval 1,5 milióna eur.