Slovákov vlani v lete najčastejšie ošetrili v Česku, Rakúsku a Maďarsku

VšZP upozornila, že pri neplánovanej zdravotnej starostlivosti v zahraničí, ak poistenec nemal akceptovaný Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP), má na podanie žiadosti o refundáciu rok, pričom premlčacia doba sú tri roky. Faktúry zo zahraničia môžu podľa nej prísť až štyri roky spätne, v súlade s legislatívou daného štátu.

Poisťovňa eviduje, že v minulom roku uhradila za akútnu zdravotnú starostlivosť svojich poistencov v krajinách Európskej únie (EÚ) takmer 35 miliónov eur. Týkalo sa to viac ako 23.500 poistencov. Ďalších približne 225.000 eur tvorili refundácie nákladov tým, ktorým preukaz EPZP nebol akceptovaný, nemali ho vydaný alebo ho pri ošetrení nepredložili.

V Dôvere čerpalo minulé leto zdravotnú starostlivosť v zahraničí 4260 poistencov, najčastejšie v Česku, Rakúsku, Maďarsku, Nemecku a Poľsku. „Pri ošetrení cez EPZP máme k dispozícii len údaje dohodnuté na úrovni EÚ – najčastejšie ide o lekárske ošetrenia, nasledujú zubné výkony a lieky,“ priblížil pre TASR PR špecialista poisťovne Matej Štepianský s tým, že pri refundácii dominujú zubné ošetrenia, všeobecné lekárske ošetrenia a výkony spojené s tehotenstvom či pôrodom. Celkovo Dôvera za túto starostlivosť uhradila 2,65 milióna eur.

Súkromná Union ZP eviduje za minulé leto 1364 poistencov, ktorí využili čerpanie zdravotnej starostlivosti v zahraničí. Opäť išlo najmä o starostlivosť poskytnutú v Česku, Rakúsku, Maďarsku a Nemecku, najčastejšie to boli ambulantné ošetrenia. Union ZP za ňu zaplatila 477.591 eur, ozrejmila pre TASR hovorkyňa poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Poistenci majú v krajinách Európskej únie na základe EPZP rovnaký nárok na lekársky nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť ako domáci poistenci. Preukaz tiež platí v Nórsku, Lichtenštajnsku, na Islande, vo Švajčiarsku a vo Veľkej Británii.

Nepokrýva však náklady za spoluúčasť (napríklad v Grécku či Taliansku), za prevoz do SR, za repatriáciu ani náklady pri ošetrení v zdravotníckom zariadení a u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí nie sú napojení na miestny systém verejného zdravotného poistenia. Zdravotné poisťovne preto pri ceste do zahraničia odporúčajú aj komerčné poistenie.

Pri spätnej refundácii podľa poisťovní často vznikajú problémy, ako napríklad chýbajúce alebo nekvalitné doklady zo zahraničia. VšZP v tejto súvislosti upozornila, že ak poistenec nemal pri ošetrení platný európsky preukaz, môže požiadať o spätné preplatenie nákladov, no len do výšky úhrady podľa slovenských alebo miestnych pravidiel – nie však, ak mu boli účtované sumy ako samoplatcovi.