Samit a témy rokovaní
Hlavnou témou rokovaní sa stane debata o ambíciách V4 počas nového rozloženia síl v EÚ, a to potom, čo z nej odíde Veľká Británia. Prezidenti majú prerokovať, napríklad nový viacročný finančný rámec EÚ na roky 2021-2027, vplyvy globálnych obchodných a colných vojen alebo aktuálny stav dopravných infraštruktúrnych projektov.
Podľa informácií by sa druhý deň na rokovanie V4 mali pridať aj prezidenti Slovinska a Srbska, Borut Pahor a Aleksandar Vučić. Tí budú spoločne so svojimi partnermi hovoriť o vzťahu EÚ k oblasti západného Balkánu, aktuálnom stave prístupových rokovaní so Srbskom aj odkaze roka 1989.
Samit, ktorý sa koná 30 rokov po páde komunistických režimov v strednej Európe, bude tiež symbolickou pripomienkou udalostí roka 1989.
Vyvrcholením tohto rokovania prezidentov Česka, Slovenska, Poľska, Maďarska, Slovinska a Srbska bude spoločná tlačová konferencia.
Akcia sa koná v rámci českého predsedníctva V4. Česká republika prevzala predsednícku štafetu vo V4 od Slovenska v júli 2019 a za jeden z hlavných cieľov svojho predsedníctva si vytýčilo upevňovanie postavenia krajín V4 v EÚ aj v NATO, rovnako ako posilnenie súdržnosti oboch týchto organizácií. Okrem iného má v pláne podporovať aj proces rozširovania únie práve o štáty západného Balkánu.
Príchod a privítanie prezidentov
Zahraničných prezidentov by mal prezident Miloš Zeman privítať dnes predpoludním pri vstupe do lánskeho zámku. Najprv hlavy štátov čaká ceremoniál s vojenskými poctami a následne všetci lídri zamieria do zámku k dvom blokom rokovaní. Súčasťou programu je aj slávnostný obed, po ktorom budú opäť nasledovať rokovania.
“K susedom máme blízko. Veľmi dobre sa poznáme a je dôležité, že sa s nimi vieme vždy otvorene porozprávať a navzájom vypočuť. Veľmi rada dnes cestujem na pozvanie pána prezidenta Miloša Zemana do Prahy na spoločné stretnutie so všetkými prezidentmi V4,” napísala Čaputová na svoj Facebook.
Vyšehradská skupina
V4 založili v roku 1991 a jej hlavným účelom v dobe vzniku bola vzájomná podpora pri spoločnom úsilí o návrat do euroatlantických štruktúr. V podstate ide o alianciu štyroch európskych štátov – Česka, Maďarska, Poľska, Slovenska. Aj po vstupe do EÚ aj NATO skupina pre Česko zostáva veľmi dôležitým regionálnym zoskupením.
Vyšehradská skupina patrí k pilierom českej stredoeurópskej politiky a považuje sa za úspešnú platformu pre podporu ďalšieho rozvoja európskej spolupráce.
Predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine sa pravidelne strieda po roku a vždy začína na začiatku júla a koncom júna nasledujúceho roka končí.