„Odtiaľ to, kde sedíme, to je menej než 60 kilometrov do Bratislavy. A odtiaľ je to približne 380 kilometrov na hranicu s Ukrajinou. A to, čo sa tam deje, je jednoducho neakceptovateľné,“ povedal momentálny predseda OBSE Lajčák počas predstavovania priorít Slovenska v organizácii veľvyslancom vo viedenskom Hofburgu.

Prevencia konfliktov je jednou z priorít. Lajčák pripomenul nelegálnu anexiu Krymu ako aj napätú situáciu v Kerčskom prielive. Podľa jeho slov nestačí len dávať vyhlásenia, ktorými odsudzujeme neprijateľné kroky, potrebujeme sa pozrieť na nástroje, ktoré má OBSE k dispozícii a na to, ako ich čo najlepšie využiť. Minister zároveň vyjadril jednoznačnú podporu monitorovacej misii na Ukrajine a prisľúbil, že Slovensko bude pozorne počúvať, čo ľudia v teréne hovoria.

Pokiaľ ide o ďalšiu prioritu – bezpečnú budúcnosť, minister delegátom pripomenul, že nevieme, čo budúcnosť prinesie, netušíme, aká presne bude úloha komunikačných technológií, umelej inteligencie či energetických inovácií. Čo však vieme naisto je, že potrebujeme o tom začať premýšľať už dnes, hovoriť o tom a hovoriť o tom s mladými ľuďmi za jedným stolom. „Oni sami prichádzajú s riešeniami ako zabrániť radikalizácii či čeliť klimatickým zmenám. Preto Slovensko zorganizuje konferenciu o antisemitizme či kybernetickej bezpečnosti,” informoval Lajčák delegátov.

Treťou prioritou je efektívny multilateralizmus. „Sedí nás tu za stolom 57 krajín. Žiadna si samostatne nedokáže poradiť s terorizmom alebo klimatickými zmenami,“ pripomenul minister hofburskému publiku. Obáva sa, že dnes ignorujeme poučenia z minulosti, ktoré hovoria, že vpred sa pohneme vďaka kompromisom a kooperácii. „Sú to práve obyčajní ľudia, ktorí tým trpia najviac. Oni sú dôvod, prečo sa treba opäť vrátiť k multilateralizmu,” dodal.

Minister sa počas svojho dnešného vystúpenia venoval aj jednému z najväčších vnútorných problémov organizácie – rozpočtu, ktorý je oproti rozpočtom iných organizácií podstatne nižší, zhruba na úrovni 140 miliónov eur. Koncom roka to vyzeralo, že sa delegácie na rozpočte dohodnú, jedna ho však zablokovala. „Zaplatí za to celá OBSE. Už sme počuli z Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, že príprava dvoch dôležitých monitorovacích misií pre voľby bude ovplyvnená. Potrebuje sa pohnúť – urýchlene,“ povedal úradujúci predseda OBSE Lajčák s tým, že rozpočet je príležitosťou ukázať, že vieme robiť kompromisy a umožniť organizácii začať reálne pracovať. Rozpočet nakoniec zablokovalo Francúzsko, ktoré má problémy s tým, že takmer celý rozpočet platia krajiny EÚ, USA a Rusko. Francúzi sa preto snažia o zmenu mechanizmu výpočtu. Teraz sa teda ide podľa provizória, čo však v organizácii nie je až také výnimočné. Slovenskí diplomati s Parížom intenzívne rokujú, dúfajú, že kompromis sa podarí nájsť v prvom štvrťroku. Pokiaľ ide o volebné misie, ktoré môžu byť týmto ovplyvnené, ide o Moldavsko a Ukrajinu.

Lajčák okrem toho prisľúbil, že dialóg a snaha o spoluprácu bude na prvom mieste nielen v rámci organizácie, ale aj s inými organizáciami ako OSN a EÚ, mimovládnym sektorom, ženskými skupinami či mládežníckymi hnutiami.

Slovensko predsedá Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v OBSE od 1. januára na jeden rok. Vláda ešte koncom roka schválila tri hlavné priority, ktoré dnes Lajčák podrobnejšie na pôde organizácie prezentoval. OBSE je najväčšou regionálnou bezpečnostnou organizáciou. Všetkých 57 účastníckych štátov OBSE má rovnaké práva a rozhodnutia sa prijímajú konsenzom. Ročné predsedníctvo v OBSE nie je založené na rotačnom princípe, účastnícke štáty sa oň musia uchádzať. Rozhodnutie o predsedníctve SR v OBSE v roku 2019 bolo prijaté na Ministerskej rade OBSE v Hamburgu v decembri 2016. Predsedníctvo v OBSE je zodpovedné za koordináciu práce organizácie v mene rozhodovacích orgánov OBSE (Ministerskej rady a Stálej rady). Slovensko prebralo predsedníctvo po Taliansku, odovzdáme ho Albánsku. Program a priority predsedníctva OBSE si predsednícka krajina stanovuje sama, vychádza pritom z aktuálnych tém a otázok, ktoré OBSE rieši v oblasti bezpečnosti vo všetkých troch dimenziách organizácie – politicko-vojenskej, ekonomicko-environmentálnej a ľudskoprávnej.