Šéf slovenskej diplomacie spresnil, že s Mogheriniovou sa stretol pred zasadnutím Rady EÚ pre zahraničné veci.
“Hlavná téma, o ktorej sme hovorili, bolo nadchádzajúce slovenské predsedníctvo v OBSE a možnosť spolupráce medzi OBSE a Európskou úniou,” spresnil Lajčák. Pripomenul, že EÚ a OBSE v júni tohto roku uzavreli dohodu o užšej spolupráci a slovenské predsedníctvo bude prvé, ktoré sa bude konať po uzavretí tejto dohody. “Je obojstranným záujmom ukázať, že takáto dohoda je v prospech oboch organizácií,” dodal.
Podľa jeho slov chcú EÚ a OBSE spolupracovať predovšetkým pri projektoch, ktoré pomôžu zlepšiť život obyčajným ľuďom v oblastiach Európy, ktoré sú postihnuté konfliktmi, či už prebiehajúcimi, alebo zmrazenými.
“Dohodli sme sa, že sa budeme tejto téme venovať a spoločne ju rozpracujeme,” zhodnotil situáciu Lajčák.
Šéf slovenskej diplomacie upozornil, že spolu s Mogheriniovou sa nevyhli ani téme Globálneho paktu OSN o migrácii. Zdôraznil, že táto téma v súčasnosti “dosť rezonuje” v európskom, ale aj v slovenskom priestore, a pripomenul, že EÚ hrala aktívnu úlohu pri dojednávaní tohto textu.
“Všetky naše pripomienky, teda aj Slovenska, aj tie zo strany EÚ, boli v texte dokumentu zohľadnené,” uviedol Lajčák.
Cieľom 34-stranového dokumentu, ktorý bol v OSN prijatý v roku 2017, teda v čase, keď bol Lajčák predsedom Valného zhromaždenia OSN, je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov. Tento politický dokument však členské krajiny do ničoho nenúti a migračná politika ostáva suverénnym právom každého členského štátu OSN. Európska komisia minulý tývyjadrila silnú podporu pre túto dohodu, ktorá by mala byť prijatá na decembrovej medzivládnej konferencii v Marrákeši.
Lajčák v tejto súvislosti upozornil, že Mogheriniová sa už v tomto duchu viackrát vyjadrila a na tejto pozícii trvá.
“Nemáme radosť z toho, že táto téma je zneužívaná populistami, xenofóbmi a nacionalistami, ktorí šíria bludy a nepravdy o tomto dokumente. Nejde im o nič iné len o to, aby si zvyšovali vlastnú popularitu, ale škodlivým spôsobom,” zhrnul situáciu Lajčák.
Mnohí politici na Slovensku si však nemyslia, že je to len neškodný dokument, ktorý nemusíme dodržiavať. Napríklad podľa predsedu strany SaS Richarda Sulíka je Globálny pakt OSN o migrácii nebezpečný dokument a opozičná SaS je zásadne proti tomu, aby ho Slovensko podpísalo.
Podľa SaS dokument stiera rozdiely medzi legálnou a nelegálnou migráciou, vidia v tom aj odkazy Maďarsku, myslia si, že ide proti záujmom celej Európskej únie a mohol by sťažiť boj proti pašeráctvu.
Okrem opozičných politických strán sa proti tomuto nebezpečnému paktu postavila aj vládna strana SNS. Tá navrhuje, aby po rokovaní s koaličnými partnermi a dohode prijala Národná rada SR uznesenie, ktorým Slovenská republika odmietne pristúpenie ku Globálnemu paktu OSN, resp. odmietne súhlas s týmto paktom.
Najnovšie sa ukázalo, že aj v strane SMER-SD sú poslanci, ktorí odmietajú tento Lajčákom presadzovaný pakt, a najnovšie sa proti jeho prijatiu vyslovil aj samotný predseda strany, bývalý premiér Robert Fico:
Pakt nerobí rozdiely medzi legálnou a nelegálnou migráciou a vychádza z princípu, že migrácia je dobrá, pomáha riešiť problémy sveta a má byť zdrojom prosperity. Ale náš pohľad je iný,” upozornil Fico.
Podľa neho masy ekonomických migrantov, ktorí sa natlačili do Európy, prinášajú riziká pre bezpečnosť ľudí, zvyšujú riziko terorizmu a ohrozujú civilizačné, kultúrne a náboženské korene nášho kontinentu.
“Pakt je síce právne nezáväzný, ale je to politicky silný dokument. Slovensko sa musí k nemu negatívne vymedziť. Správne preto bude, ak na najbližšej schôdzi v NR SR, ešte pred rokovaním v Maroku, prijmeme v tomto duchu jasný mandát, ktorým bude viazaný ktokoľvek, kto sa zúčastní akýchkoľvek rokovaní o pakte,” dodal vo svojom videu, ktoré zverejnil na sociálnej sieti.