Lajčák pripomenul, že diplomati v úvode rokovania vyhodnotili výsledky nedeľnej konferencie o Líbyi, ktorá sa konala v Berlíne. “Ocenili sme toto stretnutie ako úspech nemeckej diplomacie. Signály, ktoré vzišli z tohto stretnutia, sú sľubné a pozitívne. Musia sa zmeniť v realitu, a zatiaľ ešte nemáme prímerie, ktoré by trvalo,” zhodnotil situáciu.

Aj EÚ musí splniť svoju časť dohody

V tejto súvislosti slovenský minister uviedol, že ak sa od všetkých zúčastnených strán očakáva splnenie svojich záväzkov z Berlína, potom aj EÚ musí ukázať, že je pripravená splniť svoju časť úlohy. Vo chvíli, keď  nastolia prímerie, musí byť únia pripravená pomôcť s monitorovaním tejto situácie a dohodnúť sa s OSN na tom, ako si rozdeliť zodpovednosť.

“Sme si vedomí našej zodpovednosti. Volali sme po politickom procese, a teraz, keď je tento proces realitou, nemôžeme utiecť. Aj preto sme dali pokyn našim spolupracovníkom, aby rozpracovali konkrétne možnosti a aktivity, ktoré môžeme ako EÚ urobiť a vrátime sa k tejto téme na ďalšom zasadnutí vo februári, keď sa očakáva prijatie príslušných záverov,” vysvetlil Lajčák.

Podľa jeho slov, ale európska aktivita nemôže predbiehať vývoj v samotnej Líbyi. Únia musí počkať na to, keď účastníci berlínskej schôde splnia svoje záväzky, až nastane prímerie, a potom bude môcť EÚ vstúpiť do tohto procesu. “Bolo, ale cítiť jednotu, odhodlanie a pocit zodpovednosti zo strany EÚ a ochotu byť pripravený,“ dodal k veci.

Operácia Sophia

Na otázku či má EÚ v pláne obnoviť námornú operáciu Sophia, ktorú vlani pozastavili, v zložke zameranej na boj proti prevádzačom ľudí, šéf slovenskej diplomacie odpovedal, že je v EÚ vôľa o operácii Sophia diskutovať.

“Nechcem teraz predbiehať výsledky našej diskusie, ale sme presvedčení, že proti pirátom a pašerákom ľudí je potrebné zakročiť. Toto je jedna z tých vecí, ktoré sme dnes zadali príslušným pracovným orgánom Rady EÚ, aby pripravili konkrétny návrh pre závery februárového zasadnutia Rady,” uviedol Lajčák v závere rozhovoru.

K veci sa vyjadril aj český minister zahraničia Tomáš Petříček, ktorý uviedol, že krajiny EÚ by ku kontrole zbraňového embarga OSN v Líbyi mohli využiť práve operáciu Sophia.

“Je dôležité oživiť operáciu Sophia, ale kontrola embarga bude vyžadovať aj satelitnú a leteckú techniku,“ povedal po rokovaní tiež šéf únijnej diplomacie Josep Borrell.

Ten si totiž myslí, že sa do Líbye väčšina zbraní dostane cez pozemnú hranicu v púšti. Okrem operácie Sophia, ale prišla reč na to, ako inak by sa EÚ mohla zapojiť do dohľadu nad plnením tejto dohody. Reč prišla na to, že by únia na kontrolu prípadného prímeria mohla vyslať do Líbye vojakov európskych krajín.

“Je to jeden z variantov, v túto chvíľu má Josep Borrell mandát prostredníctvom pracovných skupín predstaviť konkrétne návrhy,“ uviedol Petříček a pripomenul, že možné nasadenie českých vojakov by musela schváliť vláda.

Rokovanie v Berlíne

Medzinárodnej konferencie v Nemecku, ktorá sa konala v nedeľu v Berlíne, sa zúčastnili predstavitelia Turecka, Ruska, USA, Francúzska, Egypta, OSN, EÚ a ďalších krajín alebo organizácií. Medzi účastníkmi podujatia bol aj predseda líbyjskej Vlády národnej jednoty Faiz Sarrádž a veliteľ Líbyjské národnej armády Chalífa Haftar. Avšak, osobná schôdza medzi predstaviteľmi oboch mocí sa neuskutočnila.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyhlásila, že sa v priebehu konferencie podarilo dosiahnuť jednotnú pozíciu, čo sa týka nutnosti zavedenia zbraňového embarga voči Líbyi. Ďalším úspechom nedeľného rokovania je dohoda o zriadení vojenskej komisie medzi predstaviteľmi oboch síl v Líbyi.

Predseda Mníchovskej konferencie, nemecký diplomat Wolfgang Ischinger, ale zastáva menej optimistický názor voči výsledkom rokovania. Podľa neho totiž ešte nie je jasné ako bude vyzerať pozorovací mechanizmus, aký bude postup v prípade porušenia dohody a kto bude niesť bezprostrednú zodpovednosť za vyriešenie prípadnej eskalácie. Nakoniec vyjadril názor, že zatiaľ neexistujú žiadne záruky toho, že sa strany rozhodli raz a navždy sa vzdať nádeje na vojenské vyriešenie konfliktov vo svoj prospech.

Po zvrhnutí a zavraždení líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího v roku 2011 Líbya prakticky prestala fungovať ako jednotný štát. V krajine teraz panuje dvojvládie. Parlament zvolený ľuďmi zasadá na východe, zatiaľ čo na západe, v hlavnom meste Tripolise, funguje Vláda národnej jednoty, vytvorená s podporou OSN a Európskej únie. Úrady východnej časti krajiny pracujú nezávisle na Tripolise a spolupracujú s Líbyjskou národnou armádou maršala Chalífa Haftara.