Banská Štiavnica 4. novembra (TASR) – Ľudovít Kaník kandiduje na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) za SDKÚ s podporou SaS a strany Most-Híd. Podľa neho samosprávnemu kraju najviac chýba aktivita. Úradnícky pasívny prístup je ten najhorší možný, ak sa kraj potáca na chvoste rebríčkov nezamestnanosti, chudoby či finančného zdravia, hovorí. Rozhovor s Ľ. Kaníkom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov vyšších územných celkov (VÚC).

-Ktoré oblasti (odvetvia) v kraji sú zanedbávané a mali by sa podľa vás viac rozvíjať?-

Kraj určite potrebuje obnovu priemyslu, ktorý tu má svoju tradíciu. Veľké rezervy sa skrývajú aj v znovuoživení vidieka, ktorý by sa mal vrátiť k efektívnemu poľnohospodárstvu. Vidiek však musí cítiť starostlivosť župy v podobe kvalitného dopravného spojenia s centrami regiónov.

Najviac však v župe chýba aktivita. Úradnícky pasívny prístup je ten najhorší možný, ak sa kraj potáca na chvoste rebríčkov nezamestnanosti, chudoby či finančného zdravia. Župa musí oveľa efektívnejšie spolupracovať aj s miestnymi samosprávami. Som preto rozhodnutý zriadiť župnú poradňu pre malé obce, ktoré často chcú prísť s rozvojovými projektmi, no nemajú na ich uskutočnenie personálne kapacity a niekedy ani dostatočné skúsenosti.

-Čo konkrétne môžete a chcete zlepšiť v rámci kompetencií, ktoré v kraji máte?-

Zákon dáva samosprávnym krajom široké kompetencie, ktoré sa však na škodu obyvateľov našej župy štyri roky nevyužívali. Nový župan musí byť aktívnym akcelerátorom pri tvorbe a plnení programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja, tak, ako hovorí zákon. Mojou zásadnou prioritou je boj s nezamestnanosťou, s ktorým mám skúsenosti z pôsobenia v kresle ministra práce. V rokoch 2002 až 2006 klesla v Banskobystrickom kraji nezamestnanosť o 5,1 percenta a takýto skokovitý pokles by potrebovala aj dnes. Chcem sa zamerať aj na zlepšovanie cestnej siete, kde traja ľavicoví župani neurobili nič s mechanizmom finančného prerozdeľovania, ktorý nás ako kraj v porovnaní s Bratislavou poškodzuje.

-Ste za ďalšie spájanie škôl a sociálnych zariadení? Aká je vaša vízia v oblasti školstva, zdravotníctva a sociálnych vecí?-

Škôl už v našom kraji bolo zrušených nadmieru. V roku 2006 spravoval Banskobystrický samosprávny kraj 95 škôl, v roku 2012 už len 62, teda o tretinu menej. Práve školy tvorili až v 90 percentách odpredávaný majetok, ktorý niekedy dostali noví majitelia do rúk mimoriadne výhodne.

Musíme sa zamerať na zmenu učebných osnov tak, aby školy produkovali odborníkov, ktorých potrebuje trh práce. Výrazne nám chýbajú stredné odborné kádre, remeselníci všetkých typov. Zamestnávateľom musíme vyjsť v ústrety pri preškoľovaní a príprave zamestnancov.

V prípade sociálnych zariadení došlo pri ich zlučovaní k niekoľkým nešťastným rozhodnutiam, ktoré pripravili napríklad banskobystrických seniorov o kus záhrady pri ich domove. Pri sociálnych zariadeniach musí župa postupovať s maximálnou citlivosťou.

V oblasti zdravotníctva, žiaľ, predchádzajúci župani predali a sprivatizovali takmer všetky zdravotnícke zariadenia a ich majetok. V spolupráci so samosprávami však urobím všetko preto, aby zdravotná starostlivosť bola dostupná a kvalitná.

-Dokázali by ste znížiť nezamestnanosť v kraji? Ako? Čo by ste urobili pre lepšiu zamestnanosť Rómov?-

Nezamestnanosť je najväčším problémom Banskobystrického kraja. Končiaci župan Maňka ju sľuboval riešiť ako svoju prioritu, ale zlyhal. Nezamestnanosť v Banskobystrickom kraji bola v decembri 2009, v čase jeho nástupu do úradu, 19,19 percenta. V septembri tohto roka dosiahla po započítaní ľudí na aktivačných prácach 19,25 percenta.

Okamžite po mojom zvolení za župana začne pracovať špeciálny tím odborníkov, ktorého jedinou úlohou bude vytvárať podmienky pre príchod nových investorov z celého sveta a lákať ich do nášho kraja. S príchodom nových investícií úzko súvisí aj potreba zrekonštruovať konečne župné cesty, ktoré sú v otrasnom stave, a účinne presadzovať dobudovanie kľúčového spojenia sever – juh. Najväčšie pracovné možnosti vidím v obnove priemyslu, oživení vidieka a rozvoji cestovného ruchu.

Pre lepšiu zamestnanosť Rómov je potrebné skončiť s nezmyselne nastaveným sociálnym systémom, ktorý umožňuje spraviť si obživu z plodenia potomkov. Naopak, aktívnych a pracovitých rodičov viacdetných rodín treba podporiť, aby, keď si nájdu prácu, dostali od štátu aj časť sociálnej dávky. O zmenách príslušných zákonov v parlamente opakovane presviedčam vládnych poslancov a verím, že ho raz podporia.

-Neustále sa hovorí, že kraj má azda najväčší potenciál v cestovnom ruchu. Aké konkrétne kroky by ste zrealizovali, aby kraj navštevovalo viac turistov?-

Cestovný ruch je obrovskou a doteraz, žiaľ, nevyužitou šancou nášho kraja. V počte prenocovaní v jednotlivých zariadeniach sme podľa údajov Štatistického úradu až štvrtým slovenským krajom za Žilinským, Prešovským a Bratislavským a čo je horšie, s trvalým štvorročným negatívnym trendom.

Hneď po zvolení za župana plánujem zriadiť krajskú organizáciu cestovného ruchu, ktorá tu nepochopiteľne chýba, a ktorá prepojí aktivity oblastných organizácií. Kraj treba zároveň spropagovať vo svete a využívať na to každú príležitosť. Kultúrne zariadenia župy, ktoré majú cestovný ruch podporovať, by sa mali riadiť prísnymi požiadavkami zvyšovania návštevnosti pomocou vlastnej propagácie a poskytovať turistom taký štandard, na aký sú zvyknutí na západe.

-Akí ľudia by mali podľa vás pracovať na Úrade BBSK?-

Na úrade musia pracovať ľudia predovšetkým odborne zdatní, manažérsky podkutí, aktívni a s vlastnými nápadmi. Zloženie tímu do veľkej miery odráža osobnosť župana – pokiaľ je župan pasívny, s úradníckym prístupom, budú takí aj jeho ľudia a ich jedinou snahou bude niečo nepokaziť. Tým skôr, ak sa k svojím miestam dostanú vďaka politickej nominácii. Od svojich ľudí budem vyžadovať tvrdú robotu a maximálne nasadenie, čo je zároveň môj spôsob práce. Neviem si v tejto súvislosti predstaviť, ako by som mohol riadiť župu z Bruselu.