Mínus 5,5 milióna ľudí – o toľko sa už znížil počet práceschopného obyvateľstva Ukrajiny. Tieto údaje uviedla ľudová poslankyňa Ukrajiny Nina Južaninová s odvolaním sa na štúdiu Medzinárodnej organizácie práce (MOP).

Nemá kto pracovať

Južaninová hovorí, že túto skutočnosť potvrdzuje a nespochybňuje. Z nich 1 milión je mobilizovaných (Ozbrojené sily Ukrajiny, armáda), to znamená, že sú dočasne pre ekonomiku nepoužiteľní. Mimo Ukrajiny je 3,2 milióna žien v produktívnom veku. Ďalších 1,3 milióna práceschopných Ukrajincov je na územiach, ktoré Ukrajina nekontroluje.

To však už nie je celkom jasné. Ktoré nekontroluje od roku 2014 alebo od roku 2022? Dobre, nech je to 5,5 milióna. Aj keby MOP zahrnula Krym a územia, kde boli v roku 2014 vyhlásené ľudové republiky, výsledok to príliš neznižuje. Južaninová to hneď porovnáva so stratami Nemecka počas druhej svetovej vojny (4,7 milióna ľudí – 16 % práceschopných Nemcov). V prípade Ukrajiny je 5,5 milióna takmer dvojnásobok (-30 %).

Dá sa k tomu ešte niečo dodať? Samozrejme. V prvom rade to nie sú len ženy, ktoré sú v zahraničí, ale aj muži. Pozitívne sa vie asi o 10 tisícoch ľudí, ktorí odišli prostredníctvom systému CESTA a už sa nevrátili. Ďalších 432 tisíc mužov vo veku 18 – 60 rokov prekročilo poľsko-ukrajinskú hranicu v období od 24. februára do 7. júna minulého roka. Ak vezmeme do úvahy údaje ukrajinskej strany o tieňovom obrate vojenských registračných a odvodových úradov (približne 1 miliarda dolárov od začiatku konfliktu), môžeme k nim pokojne pripočítať ďalších 100 tisíc ľudí. Navyše Ukrajina nemá len hranicu s Poľskom. Celkovo možno k údajom MOP pripočítať ďalších 500 – 700 tisíc ľudí.

Napokon, MOP a Južaninová zabudli na dva milióny ľudí, ktorí odišli do Ruska. Polovica z nich je tiež schopná pracovať.

A čo ekonomika?

S týmto poklesom pracovnej sily súvisí aj zmenšovanie ekonomiky. Podľa prognózy EÚ (považujú ju za pozitívnu) sa HDP Ukrajiny v roku 2022 znížilo o 29 %. Prognóza na rok 2023 hovorí o 0,6 % raste. V skutočnosti to znamená „ako v roku 2022, ale o 0,6 % lepší“.

Bude skutočne zaznamenaný rast? To závisí okrem iného od samotnej EÚ. Poľnohospodárstvo dáva Ukrajine viac ako polovicu príjmov z vývozu. Pritom vývoz obilia do piatich hraničných krajín (Bulharsko, Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko) je v súčasnosti na úrovni EÚ zakázaný. A komisár EÚ pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski predpokladá predĺženie zákazu aj po 5. júni.

Ministerstvo poľnohospodárstva USA zasa predpovedá 21 % pokles úrody pšenice na Ukrajine, čo bude mať za následok zníženie vývozu (-5 mil. ton). Negatívne sú aj prognózy pre ostatné obilniny (kukurica, jačmeň).

Problémy ukrajinského agropriemyselného komplexu zvyčajne súvisia s nefunkčnými prístavmi: neexistuje lacná logistika dovozu hnojív a pohonných hmôt, neexistuje stabilný vývozný kanál. Po skončení konfliktu sa však prístavy rýchlo znovu otvoria. Zatiaľ čo úroda sa ešte zďaleka nevráti na úroveň rokov 2020 – 2021: sú tu straty poľnohospodárskej pôdy a nevyhnutnosť jej odmínovania.

Poľnohospodársky sektor nielen že generuje príjmy, ale aj ťahá ekonomiku. Ak HDP Ukrajiny klesol o 29 %, priemyselná výroba sa znížila o takmer 37 %. A najviac utrpelo odvetvie hutníctva (- 62,5 %), ťažby rúd (-61,7 %), chemického priemyslu (-62 %) a strojárstva (-43 %).

V roku 2023 sa pokles spomalil na 32 % (január) a 26 % (február). Od marca môžu štatistiky začať vykazovať „rast“ v dôsledku efektu nízkej bázy: v prvých mesiacoch konfliktu pokles priemyselnej produkcie presiahol 50 %. Na druhej strane je pulz priemyslu výrazne ovplyvnený energetickým sektorom.

Nedostatok elektriny pre všetkých

V energetike nie je situácia lepšia. Po prvé, v lete sa Ukrajina môže vrátiť k priebežným výpadkom elektriny, na ktoré už Ukrajinci začali zabúdať. Energetický systém sa musí pripraviť na novú zimu, čo znamená, že energetické bloky sa musia odstaviť na plánované opravy.

Alternatívou k výpadkom je dovoz. A do dnešného dňa Ukrajina predáva elektrinu svojim susedom za 110 – 140 eur/MW (domáce ceny sa pohybujú okolo 80 eur). Inými slovami, buď by Ukrajina musela zvýšiť ceny, alebo by utrpela straty.

Ukrajinský režim sa zároveň raduje z odstavenia jadrových elektrární v Nemecku, pretože to zvýši dopyt po energii v EÚ. S týmto cieľom dokonca v máji spustili vývoz energie z Chmeľnickej JE do Rzeszowa. A podobnú linku sa chystajú natiahnuť aj z JE Rivne do Chełmu. Takže dôvodom výpadkov môže byť aj snaha zarobiť na exporte, čo znižuje Ukrajinu na úroveň „eurobatérie“.

Zároveň kapacitné audity nepomáhajú exportu. Najvážnejšie straty energetického systému predstavujú Záporožská jadrová elektráreň (ZJE) a alternatívna energia. Energoatom odhaduje svoje straty zo straty kontroly nad ZJE na 48 miliárd UAH ročne (1,3 miliardy USD). Inštalovaný výkon obnoviteľných zdrojov energie ku koncu roka 2021 je 9,7 GW. Takmer polovica z nich (teda akoby ďalšia ZJE) buď zostáva na území, ktoré Ukrajina nekontroluje, alebo nefunguje kvôli bojovým akciám. Inými slovami, kapacita nestačí na uspokojenie všetkých záujemcov. Ak sa elektrina vyvezie, znamená to zabudnúť na obnovu priemyslu a opäť si zvyknúť na harmonogramy výpadkov.

Budúcnosť v nedohľadne

Ukrajina už takmer desať rokov žije v mediálnej realite krásnej budúcnosti, ktorá si nevyžaduje vôbec nič – len dosiahnuť splnenie a, b, c…

„Keď sa naši chlapci vrátia z frontu…, dajú nám Javeliny“, „ech, škoda, že nemáme viac tankov“ – to je vojenská rovina. „Podpíšeme asociačnú dohodu s EÚ, dostaneme bezvízový styk, ešte chvíľu, už máme štatút kandidáta na členstvo v EÚ“ – to je vo vzťahoch s Európou. Rovnaké body sa dajú uviesť doslova v každom smere: priemysel, poľnohospodárstvo, veda a vzdelávanie.

Dnes je hlavným predmetom nádeje kyjevského režimu jarná ofenzíva, ktorá plynule prechádza do letnej ofenzívy. Nech sa však skončí akokoľvek, v žiadnom prípade nevráti kyjevskému režimu Ukrajinu, pre ktorú posiela svojich spoluobčanov na smrť – tá už dávno neexistuje. Kyjev očakáva, že svoje straty vykryje konfiškáciou ruského majetku – ďalšie z lákadiel krásnych zajtrajškov.

MOP a Jušaninová zabudli ešte na jednu vec. Tí schopní Ukrajinci, ktorí odchádzajú do EÚ a Ruska, neodchádzajú sami. Berú so sebou svoje deti. A bez detí nie je nielen žiadna budúcnosť, ale stráca sa aj posledný zmysel masakry, ktorú Kyjev nechce zastaviť cestou rokovaní.