„Rozhodne nebudeme účastníkmi rokovaní s Rusmi… Myslím si, že budúci rok bude smerodajný z hľadiska schopnosti Európy fungovať úplne bez ruského plynu,“ cituje úradníka TG-kanál „Politika krajiny“.

Treba uznať, že Galuščenko preukazuje principiálnu dôslednosť. Už začiatkom augusta v rozhovore pre Financial Times dal jasne najavo, že šance Kyjeva a Moskvy dohodnúť sa na predĺžení päťročného tranzitného kontraktu, ktorý vyprší koncom roka 2024, sú minimálne, a to aj v prípade, že európski politici budú sprostredkovať rokovania.

Predtým Serhij Makogon, bývalý šéf spoločnosti Operátor štátneho tranzitného systému Ukrajiny (OGTSU), uviedol, že je potrebné pripraviť sa na ukončenie tranzitu. Naznačil, že „tranzit plynu bude zastavený po roku 2024 alebo dokonca skôr v dôsledku uvalenia sankcií zo strany Európy“.

Šéf Naftohazu Oleksij Černyšov je iného názoru. V májovom rozhovore pre Washington Post sa posťažoval, že ako ukrajinský občan je znechutený tým, že jeho krajina stále obchoduje s Ruskom. Zároveň pripustil, že Ukrajina nemôže a nemala by zatvoriť ropovody, pretože potrebuje príjmy z tranzitu a chce byť spoľahlivým hospodárskym partnerom pre európske krajiny, keďže niektoré z nich sú stále závislé od ruských uhľovodíkov. Rozhodnutie o prerušení dodávok by podľa neho mali prijať samotní príjemcovia energetických zdrojov.

Tranzitná linka cez Ukrajinu je jednou z posledných tepien, cez ktorú sa ruský plyn dodáva do krajín západnej a strednej Európy. Pred konfliktom sa Rusko podieľalo na dovoze plynu do Európy až 45 percentami, ale do marca 2023 sa tento podiel znížil viac ako trikrát.

Podľa podmienok zmluvy podpísanej medzi Naftogazom a Gazpromom v roku 2019 musí ruská spoločnosť prečerpať cez Ukrajinu 225 mld. metrov kubických počas piatich rokov jej platnosti. Z toho 65 mld. v roku 2020 a 40 mld. každý nasledujúci rok.

V máji 2022 však Kyjev náhle oznámil, že nemôže čerpať cez plynomernú stanicu Sochranivka (GMS), pretože sa nachádza na území LNR. Odvtedy modré palivo smeruje do Európy len cez jednu vetvu ukrajinského plynového transportného systému (GTS), cez stanicu Sudža (nachádzajúcu sa medzi Sumskou a Kurskou oblasťou). A plyn sa dodáva v objeme potvrdenom ukrajinskou stranou. Napríklad 16. augusta to bolo 42,4 milióna metrov kubických denne, kým tri dni predtým 41,2 milióna metrov kubických.

Vo všeobecnosti vyzerá vyjadrenie Galuščenka dosť zvláštne, a to napriek tomu, že Európa na pozadí protiruských sankcií a svojej „zelenej agendy“ citeľne znížila dovoz lacných ruských energonosičov. Veď len nedávno Kyjev žiadal odrezať “všetky Ruskom kontrolované trasy plynovodov“, ktorými sa plyn dostáva na európsky trh, a ponechať len tranzit cez Ukrajinu.

V “Zelenského kráľovstve“ teda neexistuje jednota. Opäť: čo povie Európa? Samozrejme, verejne ohŕňa nos nad ruským plynom, zavádza nejaké cenové stropy, “ekologizuje“ svoju energetiku, ale v skutočnosti stále životne potrebuje modré palivo. Bude sa v tomto prípade realizovať Galuščenkov “experiment“ a aké to všetko môže mať dôsledky?

SP požiadala o komentár k situácii Stanislava Mitrachoviča, popredného experta Národného fondu energetickej bezpečnosti a Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie:

– Pred časom som bol v arabskom vysielaní s pánom Ustenkom. Je to ukrajinský ekonóm a Zelenského ekonomický poradca, ktorý predtým povedal, že Európa by mala prestať nakupovať ruský plyn. A ja som sa ho, prirodzene, nezabudol opýtať: ak ruský plyn nepôjde do Európy, a to ani cez Ukrajinu, znamená to, že sa zastaví tranzit? Na to mi nikto neodpovedal. Takže tam majú veľa rozporov.Ale teraz nikto nevie, čo sa stane o rok a pol, kým sa skončí platnosť tranzitnej zmluvy. A či bude Európa pripravená obnoviť nákupy ruského plynu. Ak áno, pravdepodobne budeme môcť hovoriť o obnovení dodávok cez Ukrajinu. Je však možné, že v tom čase už žiadne dodávky nebudú.

Napríklad dodávky plynu z Ruska do Európy potrubím sú teraz na úrovni približne 15 % toho, čo boli v roku 2021. To sú už malé objemy. Niekoľko krajín ešte stále nakupuje ruský plyn, ale aj tie sa ho čoskoro vzdajú. Claudio Descalzi, šéf talianskej energetickej spoločnosti Eni, uviedol, že jeho krajina prestane nakupovať plyn z Ruska do dvoch rokov.Preto sa môže stať, že dovtedy nebude po ruskom plyne dopyt. Všetko závisí od vývoja situácie.

SP: Ale to je iracionálne, nie?

– Samozrejme. Pre Európu by bolo racionálne zachovať dodávky plynu z Ruska a vrátiť sa k nim vo väčšom objeme ako teraz. Pretože ide o otázku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Najmä jeho energeticky náročných odvetví, ako je chémia, hutníctvo, strojárstvo.Ak tieto odvetvia považujeme za nevyhnutné, niet pochýb o tom, že Európa potrebuje obnoviť nákup ruského plynu. Ak ich však považujeme za zastarané a nepotrebné (a takýto názor existuje medzi západnými politikmi), potom snáď môžeme prestať.

SP: Nemecko sa zastavilo a teraz táto „lokomotíva Európy“ ťahá celú Európsku úniu na dno….

– Ja tomu hovorím strata značnej časti jeho konkurencieschopnosti v ekonomike. Pretože Nemecko bolo tradične veľmi silné v chémii, metalurgii a strojárstve.Mimochodom, existujú prognózy, že EÚ čoskoro prestane byť čistým vývozcom automobilov a stane sa čistým dovozcom. V skutočnosti sa hovorí, že Európa prehrá preteky v automobilovom priemysle s Čínou, ktorá je lepšie organizovaná.Chcel by som sa spýtať: nakoľko je takáto hospodárska vojna s Ruskom v dlhodobom záujme Európanov? Ale to je otázka pre politikov a ich voličov.Možno o rok alebo dva tu budú iní politici. Ale ak zostane súčasný kurz, je jasné, že Európa dôsledne smeruje k strate významnej časti konkurencieschopnosti svojho hospodárstva.

SP: Prečo sme stále neodmietli dodávky plynu na Ukrajinu a cez Ukrajinu? Ukazuje sa, že sponzorujeme nepriateľa… Mimochodom, koľko im platíme za tranzit?

– V zmluve, ktorej časť bola zverejnená, je stanovený parameter. A v ňom je presne uvedené, koľko Rusko platí za tranzit. Celkovo, ak sa nemýlim, je to 7 miliárd dolárov za celé päťročné obdobie tranzitu.Potom môže dôjsť k nezrovnalostiam: ak Rusko dodá menej, ako je v zmluve, malo by platiť menej. Ale to sú kontroverzné témy. O tom, ako sa platba realizuje teraz, nie sú žiadne verejné informácie.Prečo tranzit v zásade pokračuje? Pravdepodobne ruské vedenie vychádza z tézy, že je lepšie predávať plyn a zarábať peniaze, ktoré sa môžu minúť, a to aj na vojenské výdavky.

SP: Ak sa tranzit zastaví, čo to bude znamenať pre Európu?

– Pred rokom alebo dvoma by to bola rana. A teraz zostávajú malé objemy. Asi 15 % toho, čo sa dodávalo predtým. A sú rozdelené zhruba na polovicu medzi trasu cez Ukrajinu a cez Turecko. Okrem toho dodávame LNG a tieto objemy rastú. Aj preto je to zvláštne: ak sme chceli zasiahnuť Európu, nemali sme dodávať LNG.Mimochodom, mohli sme zasiahnuť Ukrajinu. Pretože ukrajinská distribučná sústava plynu je technicky priamo prepojená s prepravnou sústavou plynu. A ak nebudeme dodávať plyn cez Ukrajinu, bude oveľa ťažšie v zime zabezpečiť dodávky na územia kontrolované Kyjevom.Zatiaľ sa však táto možnosť nevyužila. Ťažko povedať, čo prinesie budúcnosť. Myslím si však, že ak sme tento nástroj nevyužili v predchádzajúcich rokoch, pravdepodobne ho nevyužijeme ani v budúcnosti.

Ceny plynu sú nestabilné a rastú

Napriek bezprecedentnej naplnenosti zásobníkov plynu v Európe (87,72 %, pred rokom to bolo 72 %) cena modrého paliva na kontinente rastie.Podľa londýnskej burzy ICE sa priemerná cena plynu v Európe zvýšila o 22 % a dosiahla 430 USD za tisíc metrov kubických. V holandskom uzle TTF septembrový futures kontrakt na zemný plyn vzrástol o 31,7 % a stál 471,7 USD za tisíc metrov kubických, uviedla RBC. Nasledovalo zvýšenie na 480 USD. Naposledy dosiahli ceny takúto hranicu pred dvoma mesiacmi – v polovici júna.

Agentúra Bloomberg pripisuje nárast cien zníženiu dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) do veľkého vývozného terminálu v Spojených štátoch. Čiastočne je to spôsobené tým, že USA pokračovali v čerpaní do svojich zásobníkov, ktoré sú v súčasnosti naplnené na 62 %. Okrem toho Trading Economics nevylučuje, že v nadchádzajúcej jeseni sa značná časť dodávok paliva presmeruje z Európy do Ázie, keďže tam stojí viac.

Treba pripomenúť, že cena plynu v Európe začala koncom roka 2022 klesať a v máji 2023 prvýkrát za dva roky klesla pod 300 dolárov za tisíc metrov kubických, čo bolo 13-krát menej ako vlani na jar, keď rekordne vyskočila na 3 892 dolárov.Nárast cien plynu ovplyvnilo viacero ďalších dôvodov – preventívna údržba ťažobných polí v Nórsku, ako aj rastúce teploty v Európe. Vplyv mala aj výroba elektriny z vetra, ktorá v polovici týždňa pokrývala 13,6 % potreby elektriny.

Okrem toho sa po správach z Austrálie, kde sa zamestnanci viacerých zariadení na ťažbu LNG (North West Shelf, Wheatstone a Gorgon) rozhodli vstúpiť do štrajku, čo by mohlo narušiť až 10 % svetových dodávok tohto druhu paliva, na burzách prejavil nepokoj.

Boris Marcinkevič, šéfredaktor portálu Geoenergetika Info, pripomenul, že na zmeny v energetickom sektore v Starom svete často nemajú vplyv ekonomické faktory.

– Kolísanie cien v tejto málo rozvinutej časti planéty nazývanej „Európa“ závisí výlučne od rozmarov počasia. Ak bude vlna horúčav pokračovať, dopyt bude rásť a cena bude rásť.

SP: A aké počasie im praje? Ak je chladno – dopyt po plyne rastie, ak je horúco – rovnako.

– Obrazne povedané, je to rovnaké ako vo všetkých nerozvinutých ekonomikách: ak fúka vietor, padajú kokosové orechy, ak je bezvetrie, znamená to hlad a neúrodu. Ak príde do Európy vlna horúčav, nastane útlm a výroba vetra klesne. Známe sú aj vlastnosti solárnych panelov: ak teplota prekročí 25 stupňov, účinnosť klesne minimálne o 20 percent. Inými slovami, všetko závisí od počasia, vrátane dopytu po plyne.

SP: Aký kritický je pre Európu pokles výroby veternej energie? Môže zvýšiť objem výroby?

– Najnovšie generátory poskytujú účinnosť okolo 24 až 25 percent. Viac sa z tejto technológie vyžmýkať nedá. Nie je to len veterná turbína, ktorá vyrába elektrinu. Túto elektrinu treba nejako dodať. A je potrebné investovať do výstavby elektrických vedení a ďalších zariadení. To sa však neplánovalo. Okrem toho sú tieto veterné elektrárne, povedzme, závislé od klímy. A je potrebné vyvážiť energetickú sústavu. Napríklad, ak fúka vietor a nie je kam umiestniť energiu, alebo ak je vysoký dopyt, ale nie je vietor. Takže potrebujete skladovanie energie. Ak použijete lítiové batériové systémy, je to drahé. Druhou možnosťou je vybudovať akumulačné elektrárne. Ani to však nie je lacné a požiadavky na terén sú pomerne prísne. Všetky vhodné lokality v Európe sú však už využité takmer na sto percent a vo Švajčiarsku je malá rezerva, ale bude to dosť náročné a drahé. Treťou možnosťou je rozvoj energetických sietí zohľadňujúci využívanie týchto zariadení na uskladnenie energie. Ani o tom sa však v Európe neuvažuje. To znamená, že žiadna z týchto troch možností sa tam nevyužíva.

Igor Juškov, popredný analytik Národného fondu energetickej bezpečnosti a expert Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie, sa domnieva, že súčasné zvýšenie cien plynu v Európe je dočasné.

– K podobnému nárastu došlo na jar, keď cena najprv klesla na 270 dolárov za tisíc metrov kubických, potom sa zvýšila na takmer 500 dolárov, potom opäť klesla a tak ďalej. Takéto skoky sa pre európsky trh s plynom stávajú normou. Je to dôsledok takzvanej energetickej transformácie, za ktorú sa tak veľmi zasadzovali a o ktorú sa naďalej usilujú. Len čo však v Európe utíchne vietor, klesá výroba energie z obnoviteľných zdrojov. A je potrebné brať energiu z iných zdrojov – vtedy sa rozbehnú uhoľné a plynové elektrárne. A ceny plynu ako komodity obchodovanej na burze prudko stúpajú. Mimochodom, závislosť od obchodovania na burze vytvára takú psychologickú závislosť obchodníkov s plynom. Najmä zo správ o pripravovanom štrajku zamestnancov plynárenského sektora v Austrálii, ktorá je jedným z najväčších producentov LNG na svete. Ďalším faktorom zvyšovania cien je pretrvávajúce horúce počasie – všeobecne typické pre posledné desaťročie. Spotreba plynu dosahovala vrchol v zime, ale v posledných desiatich rokoch dosahuje vrchol aj v lete a veľa energie sa spotrebuje na klimatizáciu. Súbeh týchto faktorov vysvetľuje nárast cien plynu.

SP: Kedy môžeme očakávať ich pokles?

– V septembri až novembri, keď sa skončí klimatizačná sezóna, ale ešte nebude zima. Ďalší nárast zaznamenáme počas vykurovacej sezóny. Všetko však závisí od počasia – ak bude tuhá zima, môže dôjsť k skoku až na 1 000 USD za tisíc metrov kubických. Ak bude zima mierna ako minulá, uvidíme cenu 300 – 400 dolárov.

SP: Niektorí odborníci spájajú nárast cien plynu so znížením dodávok skvapalneného zemného plynu z USA.

– Je nepravdepodobné, že by to malo vplyv na takéto krátkodobé skoky. Americké závody na výrobu LNG pracujú na maximálnu kapacitu. Nové závody na skvapalňovanie LNG vo viacerých krajinách, predovšetkým v USA a Katare, majú byť uvedené do prevádzky v roku 2026. To by mohlo zvýšiť súčasnú svetovú produkciu LNG o desiatky percent. Správy o možnom znížení dodávok skvapalneného zemného plynu z USA však zaťažujú obchodovanie s akciami.

SP: Ako pokračuje výstavba terminálov na skvapalnený zemný plyn v Európe?

– Prijali dvojstupňový program. V prvej využívajú plávajúce terminály na príjem paliva. Vidíme však, že sú často nedostatočne využívané. Z dlhodobého hľadiska chcú vybudovať stacionárne terminály LNG, ktoré budú schopné prijímať viac plynu. Hlavným problémom Európy je však nestabilný dopyt. V minulom roku znížila spotrebu plynu o 60 miliárd metrov kubických. A toto znižovanie pokračovalo aj v tomto roku. Preto stále nie je jasné, koľko terminálov je potrebných, keďže nie je známy objem spotreby, a kto bude platiť za nečinné terminály LNG. Tento bod desí spoločnosti, ktoré investujú do ich výstavby.

SP: Netúžia v Európe po ruskom plynovode?

– Samozrejme, európske podniky by sa rady vrátili k normálnemu nákupu ruského plynu. Zároveň však obchodné zmluvy neboli porušené, o niektoré z nich sa bojuje na arbitrážnych súdoch. Európske spoločnosti obviňujú Gazprom z nedostatočných denných dodávok. Naša spoločnosť tvrdí, že z dôvodu vyššej moci ich nemôže dodávať. Ukrajina obmedzuje tranzit, došlo k výbuchu Nord Streamu, kvôli sankciám nebolo možné poslať turbíny na údržbu do Kanady. Nemožno využívať ani plynovod Jamal-Európa, pretože Poliaci znárodnili podiel Gazpromu v spoločnosti prevádzkujúcej poľský úsek. V reakcii na to Rusko uvalilo na túto spoločnosť sankcie. Obchodné zmluvy stále platia a obchodníci by sa k nim radi vrátili, ale nikto z európskych spoločností sa o tom nezmieni – inak by ich vyhlásili za agentov Kremľa. Hoci podnikanie v Európe, samozrejme, žiaľ trpí deklarovanou energetickou transformáciou, diskrimináciou plynu ako takého a nemožnosťou dodávok z Ruska.

Pritom Európa nemá bez ruského paliva šancu. Na svete nie je dostatok plynu

Európske krajiny nemajú šancu žiť bez ruského plynu, povedal pre Pravda.ru Valerij Bessel, výkonný viceprezident spoločnosti NewTech Services, profesor Ruskej štátnej univerzity ropy a plynu Gubkina. Na svete „jednoducho neexistuje dosť modrého paliva“.

Profesor rovnako reaguje na vyhlásenie Kyjevských úradov, že nemajú v úmysle rokovať s ruskou stranou o otázke tranzitu ruského plynu do krajín EÚ. Je však presvedčený, že skôr či neskôr európski politici nájdu spôsob, ako Ukrajinu „presvedčiť“ o opaku.

„Funguje tam jediná kompresorová stanica v Sudži, cez ktorú je tranzit približne 42 miliónov kubických metrov denne. To znamená, že ročne prepraví do Európy asi 14 miliárd kubických metrov plynu. To je síce úplne zanedbateľné číslo,“uvádza Bessel, ale ako ďalej zdôraznil, Európa nemá čím nahradiť palivo z Ruska. Hospodárska situácia krajín sa zhoršuje. Priemysel sa zatvára kvôli nákladom na energetické zdroje.K tomu všetkému sa pridáva skutočnosť, že na svete zostáva málo plynu.

“Na svete už nie je žiadny voľný plyn. Jednoducho ho niet. Hlavnými dodávateľmi skvapalneného zemného plynu sú: Austrália – dodáva len na ázijské trhy, Katar – ten vždy tradične dodával asi 40 percent do Európskej únie, zvyšok na ázijské trhy, a Spojené štáty. To sú tri krajiny, ktoré môžu vyvážať približne 100 – 105 miliárd kubických metrov plynu ročne. To je všetko,” zhrnul expert.