Kyjev a Pobaltie kritizujú Macronov postoj k Rusku

Francúzsky prezident Emmanuel Macron čelil v nedeľu ostrej kritike z Kyjeva a v pobaltských krajinách po tom, ako navrhol, že v rámci budúcich rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine bude potrebné poskytnúť Rusku bezpečnostné záruky, informuje o tom Financial Times

05. 12. 2022 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke francúzsky prezident Emmanuel Macron

Bratislava 5. decembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Thibault Camus)

▶ ❚❚ ↻

Tieto poznámky, ktoré odzneli v rozhovore pre francúzsku televíznu stanicu TF1, prišli po tom, ako Macron počas štátnej návštevy Washingtonu rokoval s americkým prezidentom Joeom Bidenom, v rámci ktorej diskutovali o ruskej agresii na Ukrajine a o tom, ako môžu naďalej podporovať Ukrajinu.

Macron uviedol, že obaja lídri hovorili o potrebe, aby USA a Európa pripravili “bezpečnostnú architektúru zajtrajška” pre tento región.

“To znamená, že jedným zo zásadných bodov, ktorým sa musíme venovať – ako vždy hovoril ruský prezident Vladimir Putin – je obava, že NATO prichádza až k jeho dverám, a rozmiestnenie zbraní, ktoré by mohli ohroziť Rusko,” povedal Macron.

“Táto téma bude súčasťou tém pre mier, takže musíme pripraviť, čo sme pripravení urobiť, ako ochrániť našich spojencov a členské štáty a ako poskytnúť záruky Rusku v deň, keď sa vráti k rokovaciemu stolu.”

Tieto komentáre vyvolali v nedeľu v Kyjeve silnú kritiku.

“Niekto chce poskytnúť bezpečnostné záruky teroristickému a vražednému štátu?”, uviedol na Twitteri Oleksij Danilov, šéf národnej bezpečnosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. S odkazom na povojnové tribunály dodal: “Namiesto Norimbergu – podpísať dohodu s Ruskom a podať si ruky?”

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyr Zelenskyj povedal, že svet namiesto toho potrebuje bezpečnostné záruky od Ruska, ktoré by malo niesť zodpovednosť. “Civilizovaný svet potrebuje ‘bezpečnostné záruky’ pred barbarskými zámermi postputinovského Ruska,” napísal na Twitteri Mychajlo Podoljak.

Kyjev, ktorý sa sám usiluje o povojnové bezpečnostné záruky od západných štátov, odmietol akýkoľvek návrh, že by mal byť Putin po konflikte odmenený ústupkami, keďže Rusko bolo agresorom.

Kritici už predtým obvinili Macrona z mäkkosti voči Moskve po tom, ako tvrdil, že Západ “by nemal ponižovať Rusko” kvôli vojne, pretože po skončení konfliktu bude stále jeho susedom.

Alexander Stubb, bývalý premiér Fínska, ktoré požiadalo o členstvo v NATO v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, povedal, že s Macronom zásadne nesúhlasí.

“Jediné bezpečnostné záruky, na ktoré by sme sa mali zamerať, sú v podstate neruské,” uviedol na Twitteri. “Rusko musí najprv zaručiť, že nebude útočiť na iných. Až potom môžeme začať diskutovať o európskej bezpečnosti.”

Artis Pabriks, podpredseda lotyšskej vlády, povedal pre FT: “Myšlienka, že ruskú inváziu na Ukrajinu možno ukončiť tým, že Západ poskytne Rusku bezpečnostné záruky, sa dostáva do pasce Putinovho naratívu, že Západ a Ukrajina sú zodpovedné za túto vojnu a Rusko je nevinná obeť.”

Linas Linkevicius, bývalý litovský minister zahraničných vecí, napísal na Twitteri: “Rusko má všetky bezpečnostné záruky, ak nenapadne, neanektuje a neobsadí svojich susedov. Ak chce niekto vytvoriť novú bezpečnostnú architektúru, ktorá umožní teroristickému štátu pokračovať v jeho metódach zastrašovania, mal by sa zamyslieť.”

Zdá sa, že Macronove komentáre tiež dali za pravdu Putinovmu tvrdeniu, že NATO sa “rozšírilo” smerom k hraniciam Ruska prijatím bývalých sovietskych štátov, a že to bol legitímny dôvod na inváziu.

Aliancia toto tvrdenie dôrazne poprela, pričom pravidelne opakuje svoju politiku “otvorených dverí”, podľa ktorej sa každý štát môže suverénne rozhodnúť požiadať o členstvo bez ohľadu na svoju geografickú polohu a že Moskva nemá právo vetovať žiadateľov.

Francúzsky predstaviteľ v nedeľu uviedol, že prioritou Francúzska zostáva pomôcť Ukrajine odolať ruským útokom, aby sa zabezpečilo, že po stiahnutí ruských vojsk bude možné obnoviť jej suverenitu.

Úradník odmietol myšlienku, že Macron je voči Rusku mäkký, a poukázal na to, že francúzsky prezident odsúdil zverstvá, ktorých sa údajne dopustila ruská armáda, a vyslal francúzskych vyšetrovateľov na pomoc pri vyšetrovaní vojnových zločinov. Ale “nová bezpečnostná architektúra” pre Európu” bude potrebná, aby sa zabránilo budúcim vojnám, dodal úradník: “Rusko nikam neodchádza a bude musieť byť súčasťou týchto diskusií.”

V čase, keď vojna vstupuje do svojho 10. mesiaca, západní predstavitelia uviedli, že neprebiehajú žiadne formálne rozhovory o ukončení konfliktu. USA a ďalší spojenci Ukrajiny vrátane Francúzska opakovane uviedli, že bude na Zelenskom, aby rozhodol o podmienkach, ktoré by jeho krajina prijala.

Biden vo štvrtok uviedol, že by bol ochotný hovoriť s Putinom, ak by ruský líder myslel vážne snahu o ukončenie vojny, čo sa podľa neho v súčasnosti nedeje.

Ruskí predstavitelia neskôr uviedli, že sú tiež “otvorení rokovaniam s cieľom zabezpečiť naše záujmy”, ale len ak západné krajiny uznajú určité požiadavky.

Pošlite nám tip

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk

NAŽIVO

Izraelská armáda vykonala preventívny útok na Irán, píše izraelský „12. kanál“.

Uvádza sa, že boli napadnuté desiatky iránskych objektov. Izrael zároveň útočí na objekty v Libanone, čo už potvrdila aj izraelská armáda.

Minister obrany Izrael Katz vyhlásil, že údery sú zamerané na „odstránenie hrozieb pre štát Izrael“.

07:52

Iránska agentúra Tansim potvrdzuje výbuchy v Teheráne a oznamuje útok Izraela.

07:39

Izraelská armáda oznámila vyhlásenie výnimočného stavu v krajine.

Zavádza sa zákaz vzdelávacích činností, konania zhromaždení a prevádzky podnikov, s výnimkou životne dôležitých sektorov.