Môj profil 
Predplatné
Bratislava 8. mája (TASR) – Umelecké poklady Secesia je štvrtá výstava Galérie mesta Bratislavy (GMB), ktorá prekonala hranicu 20.000 návštevníkov. Doteraz sa takému veľkému záujmu tešili výstavy Alfons Mucha – Paríž 1900 (bola v roku 2000), Alfons Mucha v USA, na Morave a v Čechách (2002) a Pocta Josefovi Ladovi (2004). Všetky štyri pre GMB pripravil zberateľ a manažér umenia Jan Kukal. Podľa neho príprava súčasnej výstavy, ktorá v Mirbachovom paláci GMB potrvá do 2. júna, bola najnáročnejšia. Výber 56 diel od 17 výtvarníkov je z rôznych českých a slovenských galérií i od súkromných zberateľov. Podobnú kolekciu najvýznamnejšieho secesného umenia vraj už ťažko dá niekedy dohromady.
V expozícii na druhom poschodí paláca sú svetoznáme diela Alfonsa Muchu a Františka Kupku, ktorí sú podľa Kukala najslávnejšími českými výtvarníkmi. Obaja vytvorili svoje najvýznamnejšie diela v Paríži. Na rozdiel od Kupku sa Mucha často vracal do Čiech. Na výstave nechýba obraz slávnej herečky Sarah Bernhardtovej pre divadelné predstavenie Gismonda, ktorý Mucha vytvoril počas Vianoc 1894 v Paríži a znamenal prelom nielen v jeho živote, ale aj vo výtvarnom umení. Tento rodák z moravských Ivančíc, ktorého pre nedostatok talentu neprijali na umeleckú školu v Prahe, bol úspešný nielen v Paríži, ale i v New Yorku. Tam ho v roku 1904 vítalo stotisíc nadšencov a vyšlo zvláštne vydanie novín New York Times. Tento svetový úspech potvrdzuje aj skutočnosť, že pre jeho osobitú tvorbu sa vžilo označenie Mucha štýl.
Lákadlom výstavy sú aj diela, ktoré návštevníci ešte nemali možnosť na Slovensku vidieť. Vrcholným obrazom secesnej figurálnej maľby je triptych Jana Preislera Jaro, ktorý autor s veľkým úspechom predstavil v pražskom Mánese v roku 1900. Dobre je zastúpený aj Joža Úprka rozmernou olejomaľbou Tanec detí (92 x 178 cm), ktorá patrí k najcennejším obrazom tohto moravského rodáka dlhoročne žijúceho na Slovensku v zámočku neďaleko Ilavy. Vo výbere sú veľkoplošné obrazy Ladislava Medňanského Zamrznutý les, Pri ohníku aj menšie. Diela Antona Jasuscha (Jeseň, V parku, Zimná krajina, Ulica a iné) a Martina Benku (Na rovine pri Bratislave, Pieseň roviny) ovplyvnené secesiou. Výstavu spestrujú sochy Josefa Václava Myslbeka a Jana Štursa.
Podľa Kukala secesia je posledný medzinárodný výtvarný sloh, ktorý na prelome 19. a 20. storočia ovládol nielen maľbu, sochárstvo, architektúru a umelecké remeslá, ale dokonca i životný štýl. Secesná linka je plynule sa vlniaca krivka, ktorá v divákovi vyvoláva dojem nenásilného pohybu na ploche. Jednotvárnosť je vyrovnaná farebnosťou. Za hlavné znaky secesného slohu sa považujú ornamentálnosť a záľuba v neobyčajných farbách. Secesia odmietla pravidlo rovnej čiary a pravého uhla. Dávala prednosť zakrivenej vlnovke, ktorá vyvoláva pocit vzdušnej ľahkosti a pôvabu. Secesní umelci sa inšpirovali prevažne elegantnými tvarmi kvetín a ženského tela.
.jpg)
.JPG)
