Bratislava 16. apríla 2024 (HSP/The Associated Press/ Foto:Foto:TASR/AP-Virginia Mayo, Pool)
V
Parlamentné voľby v Chorvátsku nasledujú po drsnej predvolebnej kampani, ktorú poznačila ostrá výmena názorov medzi dvoma najvyššími lídrami krajiny. V balkánskej krajine tak nastáva politická kríza.
Voľby postavia proti sebe vládnuce konzervatívne Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) pod vedením súčasného premiéra Andreja Plenkoviča a aliancia centristických a ľavicových strán, ktorú neformálne vedie prezident Zoran Milanovič a jeho Sociálnodemokratická strana (SDP).
V súboji o 151-členný chorvátsky parlament ide o veľa… A to nielen v samotnom Chorvátsku, ale aj v Európe, ktorá sa potýka s nestabilitou spôsobenou ruskou inváziou na Ukrajinu.
Západ či Východ ?
Ak sa HDZ (Plenkovič) udrží pri moci, politológovia odhadujú, že si krajina zachová relatívnu politickú stabilitu a bude pokračovať v prozápadnom kurze podpory Ukrajiny v jej boji proti Rusku.
Naopak úspech SDP (Milanovič) by Chorvátsko mohol nasmerovať k víťazstvu v júnových voľbách do Európskeho parlamentu a v decembrových prezidentských voľbách. Otriaslo by to dlhodobou dominanciou strany HDZ v politike a potenciálne by sa otvoril priestor pre silnejší proruský vplyv v krajine, podobne ako v Maďarsku alebo u nás na Slovensku.
HDZ sa drží pri moci od roku 1991, keď Chorvátsko získalo nezávislosť od bývalej Juhoslávie. Krajina sa v roku 2013 stala najnovším členom Európskej únie a minulý rok prijala euro.
Prezident má v Chorvátsku, podobne ako u nás, prevažne ceremoniálnu úlohu, premiér vykonáva v krajine väčšinu politickej moci.
Špina na oboch
Po tom, ako prezident Milanovič naplánoval voľby a oznámil svoju prekvapivú kandidatúru na post predsedu vlády, začal viesť kampaň v mene SDP. Zasiahli však sudcovia chorvátskeho Ústavného súdu, podľa ktorých bol tento krok protiústavný. Sudcovia tvrdia, že prezident nemôže kandidovať na post predsedu vlády, zúčastniť sa na nadchádzajúcich parlamentných voľbách ani viesť kampaň v prospech žiadnej strany, pokiaľ predtým neodstúpi zo svojej funkcie.
Milanovič tieto obvinenia odmietol.
Otvorene ignoroval najvyšší súd a pokračoval v kampani v prospech ľavicovej aliancie. Obvinil premiéra Plenkoviča a HDZ z bezbrehej korupcie a “masívneho rozkrádania” štátnych prostriedkov. Odvolával sa na minulé a súčasné škandály, z ktorých niektoré skončili na súde.
Aj Plenkovič obvinenia odmietol.
Súperenie
Voľby sú považované za záverečnú epizódu dlhodobého súperenia medzi Plenkovičom a Milanovičom. Milanovičovo pestré používanie urážok na adresu svojich oponentov a kritikov mnohých rozladilo. V prieskumoch však napriek tomu zostáva najpopulárnejším politikom. Je vnímaný ako človek hovoriaci otvorene a používa jednoduché slová na rozdiel od zdržanlivejšieho Plenkoviča.
Milanovič počas vojny na Ukrajine často vyjadroval proruský postoj a bol proti výcviku ukrajinských vojakov v Chorvátsku, ako aj proti posielaniu zbraní na Ukrajinu. Vyjadril názor, že takáto pomoc len predlžuje vojnu. Plenkoviča označil za “obyčajného zbabelca”, pretože mu údajne zabránil v priamej účasti na voľbách.
„Pre Plenkoviča to bude po strede koniec hry,“ odkázal Milanovič a vyzval voličov, aby prišli vo veľkom počte “zbaviť sa Plenkoviča a celého jeho kartelu”.
Plenkovič, rovnako ako Milanovič – bývalý kariérny diplomat, obvinil svojho súpera z nezodpovednosti a z toho, že “tlačí Chorvátsko a chorvátsky ľud do ‘ruského sveta'”.
Plenkovič povedal, že Milanovič by nemal zastávať žiadnu verejnú funkciu, a označil ho za “politický odpad, ktorý priniesol len negativitu”.
Väčšina predvolebných prieskumov predpovedá pohodlné víťazstvo HDZ (Plenkovič), avšak bez dostatočného počtu kresiel na to, aby politické hnutie vládlo samo.
Ľavicová opozícia môže ťažiť z nespokojnosti s vysokou infláciou a všeobecnou hospodárskou krízou vo väčšine členských štátov EÚ.
Menšie strany na pravici a ľavici by mohli byť pre HDZ aj SDP kľúčové v ich snahe dostať sa k moci.
Prečítajte si tiež :