Kto umožňuje zverejňovanie informácií z vyšetrovacieho spisu kauzy Kuciak počas prípravného konania? Bývalý šéf polície Gašpar podal trestné oznámenie, reagoval aj Spišiak

Bratislava 20. augusta 2019 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Konkrétne opozičné médiá už niekoľko mesiacov, tvrdiac – “vo verejnom záujme”, zverejňujú informácie, ktoré niekto vynáša z prostredia vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, pričom informovali aj o identite utajeného svedka. Nedávno sa do ich rúk dostala rozšifrovaná neoverená komunikácia medzi obvinenými Marianom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou, v ktorej sa spomínajú mená či prezývky viacerých politikov. Sú takéto úniky v súlade so zákonom? Môžu médiá zverejňovať informácie z vyšetrovacieho spisu počas neverejného prípravného konania? Na tieto otázky v pondelok odpovedali prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry a vyjadrili sa k tomu aj bývalí policajní prezidenti Tibor Gašpar a Jaroslav Spišiak

Prokurátori, ktorí dozorujú prípad vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej včera zdôraznili neverejnosť konania. “Ja som to už povedal. Prípravné konanie je neverejné. Informácie by mali byť dostupné len osobám, ktorých sa to bezprostredne dotýka – obvinení, ich obhajcovia, poškodení, ich zástupcovia, samozrejme orgány činné v trestnom konaní.”

“V zásade nikto by v priebehu prípravného konania nemal vedieť, aké dôkazy boli zabezpečené a aké sú vo vyšetrovacom spise. Ak sa niekto rozhodol, či už v dobrom úmysle, vo všeobecnom záujme, alebo akokoľvek to nazvete, zverejňovať tieto informácie, môžeme to jedine zobrať na vedomie,” dodal prokurátor ÚŠP.

Konštelácia “vo verejnom záujme”

Jaroslav Spišiak, ktorý bol policajným prezidentom v rokoch 2010-2012 sa v rozhovore pre Hospodárske noviny vyjadril ku súčasným informáciám okolo obvineného podnikateľa Kočnera.

“Sledujem v médiách, že sa zverejňuje všeličo z toho vyšetrovania, čo ma niekedy až prekvapí, že ako to je vôbec možné, že toto sa zverejnilo a ako sa to zverejnilo,” upozornil.

Bližšie sa k únikom nechcel vyjadrovať, keďže nevie aké sú strategicko-taktické ciele.

Spišiak dodal, že existujú legislatívny rámec, ktorý má brániť úniku informácii. “Lenže vždy sú to len ľudia. Neviem či je to cielené, taktické posunutie. Tiež som niekdy zverejňoval niekdy, čo by som možno zverejniť nemal, ale mali sme to premyslené, aby to pomohlo vyšetrovaniu, aj keď na prvý pohľad sa zdalo, že dochádza k úniku informácií.”

“Teraz sa hovorí, že vo vyššom spoločenskom záujme, aby ľudia vedeli, o čo ide,” uviedol Jaroslav Spišiak argumentáciu, ktorú používajú médiá na zverejňovanie informácii zo spisu. Podľa jeho slov sa táto konštelácia používala vtedy, keď sa predpokladalo, že “úplne do detailov sa to preukázať nepodarí, možno sa nepodarí ani nikoho odsúdiť, ale aspoň pohneme ľady, aby ľudia vedeli, o čo sa tu vlastne hrá a čo tu je v pozadí”. V súvislosti so správami Kočnera bude však potrebné dôkazne odlíšiť, čo je pravda a čo je len chvastanie pred Zsuzsovou a vytváranie dojmu o rozsiahlom vplyve.

Mediálno-politické hry

Podľa bývalého prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara ide zo strany novinárov o mediálno-politické hry. “Nie je náhoda, že všetky uniknuté informácie sú niektorými médiami a politikmi denne zneužívané v politickom boji na diskreditáciu svojich oponentov. Ide o účelovú propagandu s cieľom zmanipulovať čo najväčšiu časť verejnosti pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami.”

Gašpar tvrdí, že napriek tomu, že ide často o neoverené informácie, verejnosti sú prezentované ako fakty. “K tomuto úniku dochádza nepretržite už takmer rok. Kompetentní, ktorí mali situáciu už dávno riešiť, podliehajú tlaku médií, a svojou nečinnosťou tak vytvárajú nebezpečný precedens.”

Pripomenul, že podľa zákona smú nazerať do vyšetrovacích spisov, robiť si z nich poznámky a žiadať fotokópie, len oprávnené osoby. “Budete prekvapení, ale do tejto kategórie nepatrí ani Tódová, ani Šimíčková, ani žiadny iný novinár. V tomto prípade to sú poškodení Kuciakoví, Kušnírová, ich splnomocnenci Kvasnica a Lipšic, obhajcovia obvinených a samotní obvinení.”

Únik o totožnosti utajeného svedka

“Existujú však informácie, respektíve časti spisu, do ktorých nemajú právo nazerať ani oprávnené osoby. Zákon takéto informácie presne vymedzuje. Ako príklad vám uvediem (už uniknutú) informáciu o totožnosti utajeného svedka, ku ktorej má podľa zákona prístup len vyšetrovateľ, prípadne dozor konajúci prokurátor. Je teda každému jasné, že jej zverejnením došlo k spáchaniu trestného činu.”

Zákon tiež umožňuje vyšetrovateľovi odmietnuť nazrieť do spisu oprávnenej osobe, aj keď na to má právo. Urobí tak najmä vtedy, ak je potrebné zabrániť mareniu vyšetrovania. Pokiaľ vyšetrovateľ nazretie do spisu povolí, je nevyhnutné aby urobil také opatrenia, aby boli zachované utajované skutočnosti, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo. “Ako môžete vidieť každý deň v niektorých médiách, vyšetrovateľ také opatrenia nerobí, čím umožňuje Lipšicovi, robiť z vraždy politiku.”

Trestné oznámenie

Gašpar tiež uviedol, že v tejto súvislosti dňa 31. januára 2019 podal trestné oznámenie, aby tak “upozornil orgány činné v trestnom konaní, že už pol roka prehliadajú verejne páchanú trestnú činnosť”. “Vyšetrovateľ moje trestné oznámenie rozdelil na dve časti,” uviedol bývalý šéf polície.

“V prvej časti moje oznámenie smerovalo voči policajtom z vyšetrovacieho tímu, ktorí z prebiehajúceho vyšetrovania vynášajú informácie, ako je napríklad totožnosť utajeného svedka Tótha, neoprávneným osobám (Tódová). Faktom je, že táto informácia nemohla uniknúť cez oprávnené osoby, nakoľko im ju zákon neumožňuje v rámci nahliadnutia do spisu vidieť. K tejto časti mi vyšetrovateľ oznámil, že už začal konať skôr ako som podal trestné oznámenie. Predpokladám teda, že vyšetrovanie stále pokračuje, a polícia preveruje podozrenia smerujúce k členom vyšetrovacieho tímu za nezákonné úniky informácií zo spisu neoprávneným osobám.”

Ďalej informoval, že v druhej časti trestné oznámenie smerovalo voči hlavnému vyšetrovateľovi Juhászovi, prípadne dozor konajúcim prokurátorom. “Trestnosť ich konania spočíva v tom, že vedome ignorujú ich zákonnú možnosť odmietnuť nazretie do spisu oprávneným osobám. Tieto osoby (Lipšic, Kvasnica) verejne vyhlasujú, že budú informácie zo spisu poskytovať médiám, a pravidelne z ich strany dochádza napríklad k zverejňovaniu utajovaných skutočností, či telekomunikačného tajomstva. Vyšetrovateľ v tejto časti síce 8. apríla 2019 začal trestné stíhanie, no dňa 21. júna 2019 bolo trestné stíhanie zastavené. Ako dôvod uviedol, že vyšetrovateľ má „len možnosť“, a teda nie „povinnosť“ zo závažných dôvodov odmietnuť nazerať do spisu oprávneným osobám.”

Lipšicove a Kvasnicove robenie politiky cez únik informácií

Gašpar na Facebooku napísal aj , ako sa v súčasnosti tieto konania vyvíjajú: “Prvá časť, únik totožnosti utajeného svedka k novinárke Tódovej, ale aj ďalších informácií je 100%-ný trestný čin, ktorý spáchal niekto z prostredia vyšetrovacieho tímu. Otázka je, či je v záujme polície tento trestný čin do volieb vyšetriť.”

“Druha časť, pokiaľ bude vyšetrovateľ naďalej tolerovať Lipšicove a Kvasnicove robenie politiky cez únik informácií, bude existovať reálna obava, či sú vyšetrovatelia a prokurátori tejto vraždy naozaj nestranní. Z uznesenia som sa totiž dozvedel, že Lipšic a Kvasnica, chceli nazerať do spisu už v marci, respektíve apríli 2018 teda len mesiac po vražde. Vyšetrovanie bolo v tom čase v štádiu, kedy nebolo vznesené obvinenie žiadnej osobe, a kedy sa zvyčajne takéto nazretie odmieta. Na pokyn prokurátora im však bolo umožnené nazeranie do spisu a vyhotovovanie kópií.”

Podľa Gašpara, ak sa vykonávajú dôkazy, ako napríklad výsluchy až potom, čo sú k nim zverejňované informácie, ide o “vážnu neodbornosť až amaterizmus”. “Obhajoba bude môcť v budúcnosti namietať, že tieto dôkazy boli ovplyvnené zverejňovanými informáciami. Vypočúvané osoby sa môžu na výsluch „pripraviť“ a predvídať tak, čo bude jeho predmetom.”

“Medzičasom naďalej unikajú z vyšetrovacieho spisu informácie, ktoré sú telekomunikačným tajomstvom (Threema). Namiesto toho, aby boli tieto informácie najskôr preverené, či vôbec súvisia s trestnou činnosťou, a či sú pravdivé, ich sudkyňa Tódová veselo zverejňuje a robí politiku.”

Lipšic: Dôkazy sú zákonné

Bývalý minister vnútra a dnes advokát rodiny Kuciakovcov Daniel Lipšic, ktorého prepis komunikácie s Kočnerovou volavkou bol zverejnený pred niekoľkými rokmi, na otázku novinárky denníka SME Zuzany Kovačič Hanzelovej v pondelok o úniku informácií zo spisu povedal, že podľa neho toto neohrozí relevantnosť dôkazov pred súdom.

“Aj v kauze zmenky aj v iných obhajoba prichádza s rôznymi argumentami procesného charakteru, prečo je každý dôkaz nepoužiteľný, fajn na to má obhajoba právo. Nechcem to zvlášť komentovať, ale tieto dôkazy sú zákonne získané bez akýchkoľvek pochybností. Threemu a imidiž telefónu urobil ešte Europol, k tomu bol prizvaný znalecký ústav, tie telefóny boli zaistené v rámci vydanej veci – motorového vozidla. Nie je žiadna rozumná pochybnosť o tom, že tie dôkazy sú zákonné a použiteľné.”

Jaroslav Zajac