Ako prvá, už tesne po útoku, sa exilová  organizácia Sýrske observatórium ľudských práv  (SOHR) poponáhľala uviesť, že na mesto útočila buď sýrska armáda, alebo jej spojenec Rusko, ktorých lietadlá na mesto vraj zhodili toxický plyn (Zdroj: AP, ČTK).

V ten istý deň šéfka diplomacie EÚ Frederica Mogheriniová odsúdila letecký útok a zodpovednosť zaň prisúdila sýrskemu režimu (ČTK).  V reakcii na útok požiadali Francúzi o zvolanie mimoriadneho zasadania Bezpečnostnej rady OSN. Samozrejme na seba nenechala čakať ani reakcia Moskvy. V ten istý deň, teda už 4.4.2017 Rusi bránili sýrsku pozíciu tým, že chemické látky zrejme unikli z bombardovaných skladov munície radikálnych rebelov, ktoré bombardovali sýrske vládne lietadlá (Rossia 24,Vesti).

Takéto vysvetlenie však zjavne nevyhovuje západným médiám. Povstalci podľa nich prehlásenie Ruska popreli. Nemenovaný americký činiteľ agentúre Reuters povedal, že ruské tvrdenia sa „nezlučujú s realitou“. Ďalší zdroj, ktorý si taktiež neprial byť menovaný dodal, že v mieste útoku neexistoval žiadny sklad rebelov s chemickým materiálom.Krátko po útoku Organizácia pre zákaz chemických zbraní oznámila, že vyslala do Turecka expertov, aby vyšetrili okolnosti chemického ataku v Sýrskom Idlibe  (4. Apríla 2017). Už krátko nato  britskí experti oznámili, že vo vzorkách odobratých na mieste boli nájdené stopy toxického sarínu.  (TA3).

Samozrejme, magického slova „sarín“ sa médiá chytili akoby čakali len na jeho vyslovenie. Podľa západných médií „Experti z oboru chémie“tvrdia, že výroba sarínu je príliš zložitá a nákladná na to, aby ním mohli disponovať rebeli. Ďalší „experti z oboru chémie“ toto tvrdenie odmietli s tým, že sarín nemožno dlhodobo uskladňovať (Zdroj: TheDailyMail).

Aby nikto neostal na pochybách, kto spôsobil chemickú katastrofu, The Times pridáva, že pilotom, ktorý mal zhodiť sarín na mesto, je sýrsky generál Muhammad Hasúri. Odvoláva sa na twitterovu správu poslanca Aleppa Farísa Šihábího. Ten však v správe uviedol len toľko, že veliteľ sýrskej armády ďakuje generálovi Hasúrimu za úspešný útok na sklad zbraní teroristov Al-Khaidy. Napriek tomu, že na twitteri nepadlo ani slovo o chemickej bojovej látke, alebo chemickom útoku, The Times popisujú Hasúriho ako skúseného veliteľa, „ktorý neviedol chemický útok prvý raz“ a „pochybujú, že Hasúri nevedel, že pri nálete zhadzuje chemikálie“. To je typická stavba vykonštruovaného „priznania“, ktorú používajú západné média. Veľa hovorí už podnadpis:“ Pilotom, ktorý mal minulý týždeň zhodiť sarín na sýrske mesto Chán Šajchún a zabiť vyše 70 ľudí, je sýrsky generál Muhammad Hasúri (The Times).

Už 5.4.2017  Bezpečnostná rada OSN ukončila svoje mimoriadne zasadanie, na ktorom predložila návrh znenia rezolúcie k údajnému chemickému útoku ( pre manipuláciu verejnej mienky zo strany západných médií je celkom príznačné, že text navrhovanej rezolúcie samozrejme verejne publikovaný nebol). V ten istý deň sa ústami hovorkyne ruskej diplomacie Márie Zacharovovej nechala počuť aj Moskva. Zacharovová informovala, že Rusko považuje súčasný návrh rezolúcie Rady bezpečnosti OSN za neprijateľný. Zodpovednosť za smrť civilistov, ktorí zomreli pri údajnom „chemickom útoku“ v meste Chán Šajchún má podľa britského ministra obrany, Michaela Falona, Rusko (8. apríla, Sunday Time).

Až vnútri článku dochádza k „spresneniu“:„Moskva nesie nepriamu zodpovednosť za životy týchto ľudí, ako najdôležitejší stúpenec režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada.  V uplynulých rokoch mali Rusi príležitosť zastaviť túto občiansku vojnu“. Sýria podľa ministra potrebuje takú vládu, v ktorej Asad nebude hrať žiadnu úlohu.Všimnite si, že britský minister obrany vie lepšie, čo potrebuje Sýria, ako samotní občania Sýrie, ktorí Bašára Asada legálne zvolili! Vo voľbách v r. 2016 získal 88 %-nú podporu, čo je podpora, akú nezískal od svojich občanov nik z politikov, ktorí usilujú o Asadovo odstránenie.

Samozrejme, na celom politickom a mediálnom divadelnom kúsku pod názvom “Bašárov chemický útok“, mohol najmenej niečo zmeniť sám  Bašár Asad. Ten dal jasné prehlásenie, ktoré však na západe zjavne nikto nebral do úvahy:  „Nevlastníme chemické zbrane. V r. 2013 sme sa vzdali celého nášho arzenálu. Aj keby sme chemické zbrane vlastnili, nikdy by sme ich nepoužili. Čo sa týka medzinárodného vyšetrovania, budeme spolupracovať s Rusmi. Ale vyšetrovanie musí byť nestranné“. (Zdroj: AFP).

Dňa 12.4.2017 došlo k tomu, čo západné médiá tak dychtivo očakávali a čo tak „múdro predpovedali“.  Rezolúciu  Bezpečnostnej rady OSN, odsudzujúcu údajné použitie chemických zbraní v Sýrskom meste Chán Šajchún zo 4.4.2017 a požadujúcu od sýrskej vlády podrobnosti o všetkých jej leteckých operáciách v deň incidentu (Zdroj: TASS), vetovalo Rusko. Vetovalo ju preto, lebo podľa slov ministra zahraničných vecí RF Sergeja Lavrova „je predpojatá, pretože vopred obviňuje z použitia chemických zbraní vládu Bašara Asada“. Samozrejme, západné médiá reagovali bezprostredne: „Išlo už o ôsmu rezolúciu, ktorú Rusko zablokovalo, aby ochránilo svojho sýrskeho spojenca BašaraAsada (12.4.2017, Reuters, AFP, ČT 24).

Aby bremeno kreácie atmosféry nepriateľstva voči Asadovi a Moskve neostalo len na médiách, britský minister zahraničných vecí Boris Johnson v prvej reakcii na veto s patričnou dávkou teatrálnosti vyhlásil, že „Británia je ním šokovaná“. Zároveň dodal, že si „Rusko vybralo nesprávny tábor“.  Samozrejme, mlčať neostal ani francúzsky prezident Francois Hollande, ktorý  prehlásil, že „Rusko prevzalo veľkú zodpovednosť tým, že vetovalo rezolúciu“ a bez mihnutia oka obvinil Moskvu z toho, že „systematicky chráni svojho spojenca sýrskeho prezidenta Bašara Asada“ (Zdroj: zahranicni.eurospravy.cz/evropa) a vyzval k tomu, aby proti sýrskemu režimu boli prijaté sankcie.  Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa rozohnil, ako je to pre jeho orientálny prejav typické. Označil Asada za vraha a na jednom zhromaždení „rozhorčene“ apeloval:  „Asad, ty vrah! Ako budeš môcť uniknúť prekliatiu obetí?“.Theresa Mayová, britská premiérkavšak celé divadlo korunovala ľadovou korunou: „Naši experti analyzovali vzorky z miesta útoku. Našli v nich stopy sarinu. Rovnako ako Spojené štáty, aj my sme presvedčení o tom, že útok má na svedomí Asadov režim. Jedine jeho režim bol schopný podniknúť takýto útok“.

12. apríla 2017 sa celý svet s veľkou dávkou uľahčenia dozvedel, že do Moskvy priletel šéf americkej diplomacie RexTillerson, aby o novovzniknutej situácii jednal so svojim ruským kolegom, Sergejom Lavrovom. Ako sa ústami S. Lavrova spoločne vyjadrili na tlačovej konferencii, Rusko a USA považujú za nevyhnutné, aby OSN vyšetrila nedávny incident v Sýrii.

Na okraj udalosti: Už deň po stretnutí velenie sýrskej armády oznámilo, že stovky ľudí zahynuli po vdýchnutí toxických látok po nálete Američanmi vedenej koalície na pozície teroristickej organizácie Islamský štát. Koalícia označila túto správu za dezinformáciu a správe sa na západe samozrejme nevenuje žiadna pozornosť. Rusi vyslali bezpilotné lietadlá. ( 13.4.2017, TA3).

Dospel som ku koncu faktografie po incidente a predkladám vám nie náhodné súvislosti,  ktoré sa u nás v EÚ tak ľahko označujú za konšpiráciu, že každý triezvy človek dnes už  pochybuje o existencii slobody myslenia, nieto slova. Naďalej pritom čerpám z verejne dostupných zdrojov, ktorými sú výlučne západné médiá.

Ako som už uviedol, prvá informáciaZápadu o tom, že išlo o útok s použitím toxického plynu zo strany sýrskej vlády, alebo Ruska, pochádzala od exilovej  organizácie Sýrske observatórium pre ľudské práva(SOHR). Exilové Sýrske observatórium pre ľudské práva je v podstate 1, slovom jeden evidovaný človek, s pseudonymom Abdul Rahman Rami, ktorý udáva, že má 200 spolupracovníkov v Sýrii, „za ktorých ručí“, ale pozná z nich len niekoľkých a ostatní sú nimi doporučení. Tento človek s neukončeným stredoškolským  vzdelaním, o ktorého „zistenia“ sa opierajú médiá, ale aj západní politici najvyššieho rangu,  bol za vlády Billa Clintona ocenený vtedy úradujúcim viceprezidentom  Alom Gorom akademickou cenou za najlepší dokument. Iste vás bude zaujímať, že komunikuje len cez telefón a na internete a s nikým nikdy nevstupuje do osobného kontaktu. Pravdou ostáva, že Abdul Rahman Rami, ktorý 15 rokov nenavštívil Sýriu, podľa vlastných slov získava informácie od členov sýrskej opozície. Opozícia je pojem veľmi široký, ale na základe ním publikovaných videí popráv zajatcov „z prvej ruky“ sa dá oprávnene usudzovať, že pod opozíciu, s ktorou komunikuje, možno pokojne zahrnúť aj radikálov a  teroristov.  Takže skrátene –  informuje o dianí v Sýrii a jeho slovo má väčšiu váhu ako slovo legitímne zvoleného prezidenta Sýrie, alebo slovo Putina.

Mimochodom,  „tie nejvierohodnejšie“ informácie, ktoré svojho času mali silu spúšťača agresie proti Iraku, dodala tiež iba jednochlapová organizácia menom Rafid Ahmed Alwanal-Janabi, známy aj pod pseudonymom Curveball. Mal takisto zázračnú schopnosť okamžite aktivovať svetové médiá a takisto veľmi pochybné pozadie. Paralela s Curveballom je viac, ako zaujímavá. Curveball je totiž práve ten „atómový vedec z Bagdadu“, ktorý poskytol Západu výpoveď o Irackom programe výroby atómovej zbrane, ktorý slúžil ako zámienka na rozpútanie agresie voči Iraku. Pravda je taká, že Curveball síce naozaj vyštudoval bagdadskú chemickú fakultu, ale v dôsledku veľmi slabých študijných výsledkov sa v praxi neuplatnil a skončil ako taxikár. Jeho „hviezdna chvíľa“ nadišla až potom, ako emigroval do Nemecka. Tu z neho tajné služby a médiá urobili „atómového vedca“, aby vydal objednané „svedectvo“.

Ústrednú úlohu v incidente v Chán Šajchún zohral dôkaz chemickej bojovej látky sarin na vzorkách, odobratých s miesta leteckého útoku. Špičkový expert na chemické zbrane, profesor Theodore Postol z Massachusettského inštitútu technológií (MIT) o fotografických snímkoch, dokumentujúcich odber vzoriek z miesta útoku vyhlásil: „Ak by na tomto mieste existoval v čase zhotovenia tejto fotografie nejaký sarin, všetci na fotografii by dostali letálnu, alebo ochromujúcu dávku sarínu. Skutočnosť, že títo ľudia boli oblečení tak nedostatočne, svedčí buď pre úplnú neznalosť základných opatrení, potrebných na ochranu jednotlivca pred otravou sarínom, alebo že vedeli, že ním miesto nebolo skutočne kontaminované“. Profesor ďalej vo svojej správe uvádza: „ Myslím, že to nepochybne svedčí o tom, že tento dokument neposkytuje najmenší dôkaz, že americká vláda má konkrétne poznatky, že vláda Sýrie bola zdrojom chemického útoku v Chán Šajchún“.  Prosím, aby sa všetci zamysleli, ako toto vyhlásenie korešponduje s vyhlásením britskej premiérky Mayovej, podľa ktorého britskí experti analyzovali vzorky z miesta útoku a našli v nich stopy sarínu !

O udalostiach v Sýrii referuje západným médiám aj Ahmad Tarakji, šéf Sýrskej americkej lekárskej spoločnosti, ktorý podporuje nemocnice kontrolované opozíciou.

Iste ste postrehli, že ústrednú úlohu zdroja  informácií a teda aj v procese politickej a mediálnej interpretácie incidentu v Chán Šajchún zo strany Západu určite zohrávaOPCW (Organizácia pre zákaz chemických zbraní). Je  to medzinárodná organizácia, sídliaca v Haagu v Holandsku, ktorá presadzuje a kontroluje dodržiavanie dohovoru o chemických zbraniach, ktorý zakazuje využívanie chemických zbraní. Svoju činnosť začala vykonávať 29. apríla 1997, kedy dohovor o chemických zbraniach nadobudol účinnosť. OPCW nie je priamym úradom OSN, avšak obidve organizácie spolu úzko spolupracujú, napríklad pracovníci OPCW majú cestovné dokumenty od OSN (Zdroj: Wikipédia).

Ako je známe, v súvislosti s krízou v Sýrii prijala Bezpečnostná rada OSN už 27. septembra 2013 rezolúciu ( č. 2118) o zničení chemických zbraní na území Sýrie.  Už 1. októbra 2013 začala svoju činnosť  misia inšpektorov OSN a OPCW v Sýrii, ktorá pozostávala z tímu 60 odborníkov. Do 1. novembra inšpektori mali skontrolovať všetky objekty uvedené na sýrskom zozname, znefunkčniť zariadenia na výrobu tohto typu zbraní a začať s ničením tých, ktoré bolo možné zlikvidovať.  Inšpektori navštívili a zaistili všetky výrobne a sklady chemických zbraní, označené sýrskou vládou, ale podľa vlastného uváženia kontrolovali aj rôzne iné miesta, bez toho, aby ich sýrska vláda akokoľvek v pohybe obmedzila. Ako informovala 30. novembra 2013 agentúra Reuters s odvolávkou na oznam OPCW, USA sa ponúkli, že zlikvidujú niektoré  z najsmrteľnejších sýrskych chemických zbraní už do konca roka. OPCW ďalej uviedla, že operácia sa vykoná na palube špeciálne upraveného plavidla patriaceho americkej vláde a použije sa pritom metóda hydrolýzy. Organizácia potvrdila, že dostala ponuku 35 súkromných (!) amerických firiem, ktoré sa chcú podieľať na zničení 800 ton chemických zbraní do konca roka. Ako  vo svojom vyhlásení uviedol generálny riaditeľ OPCW Ahmet Üzümcü, „USA ponúkli svoje technológie na zneškodnenie sýrskych zbraní s najväčšou prioritou nebezpečenstva, kompletnú prevádzkovú podporu, ako aj finančnú podporu,“ (Zdroj: Agentúra AP).

Asistovať špeciálnym útvarom Organizácie Spojených národov a Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) malo na americkú žiadosť aj Švédsko a Nórsko (Zdroj: Agentúra AP).

Práve Nórsko, podľa OSN, malo od Sýrie prevziať polovicu jej arzenálu zahŕňajúceho vyše tisíc ton chemických látok a chemikálií na výrobu yperitu a nervovo-paralytických látok, sarínu a VX. Termín kompletnej likvidácie všetkých (!) chemických zbraní Sýrie bol stanovený na polovicu roka 2014.Prebehlo to takto: Chemické zbrane  sýrska armáda balila a pod satelitnou kontrolou armády USA prebehol ich transport pomocou dánskej lode do juhotalianskeho prístavu Gioia Tauro. 2 júla 2014 referuje idnes.cz, že špeciálna americká loď CapeRay zakotvila v juhotalianskom prístave Gioia Tauro, aby naložila stovky ton sýrskych chemických zbraní a aby ich na neznámom mieste priamo na mori zlikvidovala. Práce mali trvať asi 60 dní. Práve OPCW ako prvá informovala aj o tom, že na základe rezolúcie BR OSN z roku 2013 sa 24. decembra 2015 začala aj likvidácia sýrskych výrobných zariadení na chemické zbrane v podzemných zariadeniach (agentúra DPA, New York, 30.január 2015, TASR/HSP), pričom zlikvidovaných malo byť všetkých 12 zariadení, 7 umiestnených v leteckých hangároch a päť podzemných. Zničené mali byť do konca júna 2016. Už vtedy OPCW vyhlásila, že „zničenie všetkých chemických zbraní zo Sýrie je už takmer hotové“.  Dňa 6.1. 2016 oznámila agentúra AP s odvolávkou na OPCW, že: „Americká spoločnosť Veolia zničila posledných 75 nádob, naplnených fluorovodíkom v zariadení tejto firmy v americkom štáte Texas“. Generálny riaditeľ OPCW Ahmet Üzümcü však v súvislosti s ukončením likvidačných a demolačných prác upozornil, že v Sýrii sa naďalej používajú toxické chemikálie ako zbrane a OPCW preveruje, či Damask priznal všetky svoje zásoby chemických zbraní. Veľmi zaujímavé vyhlásenie človeka, ktorý mal neobmedzené právomoci a prostriedky na splnenie úlohy bezo zbytku a disponoval taktiež neobmedzenou kooperáciou zo strany súpera. Takéto vyhlásenie jednoducho musí evokovať podozrenie z toho, že predlžovanie pochybností a pripúšťanie možnosti nasadenia chemických zbraní zo strany sýrskej vlády je „vyhlásením na objednávku“ a necháva otvorené zadné dvierka pre vstup argumentu „chemický útok Asada podporovaného Moskvou“ na scénu vždy, keby hrozilo, že sa situácia bude zvažovať k uznaniu legálnej sýrskej vlády, alebo nebodaj k oveľa „horšiemu“, k mieru. Pozrime sa, kto vlastne vedie OPCW?

Generálnym riaditeľom  OPCW je Ahmet Üzümcü, turecký kariérny diplomat. Je zaujímavé, že pôsobil ako turecký konzul v sýrskom Aleppe a ako veľvyslanec v Izraeli, v rokoch 1999 až 2002.V rokoch 2002 až 2004 slúžil ako stály zástupca Turecka pri NATO.  Následne bol vymenovaný za stáleho zástupcu Turecka pri OSN (2006-2010). Od roku 2008 je šéfom Konferencie pre odzbrojenie. Počas jeho vedenia bola OPCW ocenená Nobelovou cenou za mier (r.2013). V júni roku 2015 sa zúčastnil 63. Konferencie Bilderbergu v Telf-Buchen v Rakúsku. Kto by nevedel, čo je to Bilderberg, tak sú to neformálne privátne stretnutia vplyvných osôb z hospodárstva, politiky, vojenstva, médií , vysokých škôl, vysokej šľachty a tajných služieb, na ktorých sa v „dobre vyváženej diskusii“ vymieňajú názory na aktuálne témy (!!!).Účasť na každoročnej konferencii je závislá od pozvania predsedu a dvoch čestných sekretárov, ktoré sa opiera o odporučenia riadiaceho výboru. Väčšina účastníkov pochádza zo štátov NATO a od roku 1989 sú prizývaní aj účastníci z iných štátov. Závery nie sú zverejňované ! (Zdroj: Wikipedia).

V Bilderbergu sa to nazýva „syntéza diskusie“, na základe ktorej sa následne vydajú stratégie pre jednotlivé oblasti (napríklad politické, spravodajské), ktoré majú účastníci za úlohu implementovať v domovských krajinách do najbližšieho stretnutia (Zdroj: Wikipédia).

Ako možno viete, západné médiá patria organizátorom a účastníkom Bilderbergu. Iste by všetkých skalopevných strážcov demokracie mohlo zaujímať, aké sú to témy, o ktorých si zástupcovia rôznych tajných služieb, politikov, alebo médií „vymieňajú názory“ na aktuálne témy a či nie je jeho výsledkom výmena názorov účastníkov, do takej miery, že ich napokon majú zhodné?  Napríklad na „chemický útok Asada“ v Chán Šajchún? Mimochodom, jednou z tém, ktorým sa venovala práve 63. Konferencia Bilderbergu v Telf-Buchenza účasti generálneho riaditeľa  OPCW Ahmet Üzümcü, boli (a dodnes aj ostávajú) chemické zbrane v Sýrii a Rusko (zdroj: oficiálna webová stránka Bilderbergu). Tu mi napadá vtip z obdobia 3. ríše. Stretnú sa dvaja esesáci a jeden vraví: „Už si počul, že horí Reichstag?“a druhý esesák mu odpovedá: „Pst, až zajtra!“.

Možno si spomínate, ako 15.2.2017, po prvom jednaní  Lavrova a Tillersona v Bonne, agentúra Bloomberg označila schôdzku šéfov diplomacií RF a USA za „trápnu“!Bodaj by nie, schôdzka bola konštruktívna a dokonca by mohla hroziť aj upokojením konfliktu v Sýrii a na Ukrajine, nedajbože dokonca mierom a zblížením oboch veľmocí, čo je pre isté kruhy v USA jednoducho neprípustné.   Nemenej „trápne“ bolo zrejme aj vyhlásenie Trumpovej administratívy, že „na Asada na čele Sýrie si asi budeme musieť zvyknúť“ a bezprostredne nato  na rad došiel osvedčený prostriedok, chemické zbrane, divadlo s mŕtvymi deťmi, zahrané Bielymi prilbami a žiaľ, v odpovedi na „chemický útok Asada a Moskvy“ došlo aj na nedomyslený raketový útok USA na spoločnú sýrsko-ruskú leteckú základňu, ktorý by pri vyváženej úrovni hystérie na oboch stranách  určite bol začiatkom vojnového konfliktu. V tejto súvislosti si dovolím uviesť moje vyjadrenie, uverejnené v slobodnom slovenskom magazíne Dimenzie, v januári 2017. „Napriek tomu, že voľby amerického prezidenta zakaždým rezonujú v svetových médiách po dlhé mesiace, skutočne zaujmú len malú časť svetovej verejnosti. Tentoraz však sústredená angažovanosť mainstreamu  proti kandidátovi D. Trumpovi prezradila, že v hre je všetko, čo podmieňovalo kontinuitu „amerického sna“ za poslednéstoročie. Ten je od začiatku 20. storočia bytostne závislý na  vojensko-priemyselnom komplexe, ale tiež na schopnosti amerických zahraničných iniciatív vytváraťvo svete príležitosti pre jeho impozantné reštarty. Odmietavé stanovisko Trumpa k vojne s Ruskom preto nemohlo vyvolať žiadnu inú reakciu, ako tú, ktorú dnes vnímame.Nielenže zneisťuje vyhliadky vojensko-priemyselného komplexu na „ruský reštart“, ale  znehodnocuje aj všetky investície do ekonomického a sociálneho modelovania takejtopríležitosti, čo sa prejavilo napríklad na reakciách „filantropa“ Sorosa. Či  DonaldTrump dokáže zotrvať vo svojom odhodlaní „urobiť Ameriku znova silnou“ aj bez vojny s Ruskom, to závisí od toho, do akej miery dokáže znížiť naviazanosť domácich firiem na vojensko-priemyselný komplex, čo však nezávisí len od ich ochoty vydať sa neistou cestou konverzie…..V rovnakej miere to závisí aj od ochoty sveta suplovať produkciu civilného tovaru pre USA, od ktorej USA postupne odstúpila. O tom, že dolár je stále dostatočným krytím tohtoočakávania, sa dnes dá odôvodnene pochybovať.  Z tohto hľadiska je pre Trumpa dobrá spolupráca s Ruskom, ako s vedúcim členom EAEZ ( Euroázijský ekonomický zväz) esenciálna.Preto si myslím, že očakávanie zlepšenia vzájomných vzťahov medzi USA a Ruskom má reálny podklad. Rozhodujúca bude podpora, ktorú Trump bude musieť nájsť najmäv priemyselných kruhoch. Protivojnové úsilie svetovej verejnosti v tom môže zohrať nemalú úlohu“.

S odstupom času sa dá povedať, že Trump našiel v priemyselných kruhoch dostatočnú podporu.  Čo slúži k jeho cti, zjavne ju zatiaľ nenachádza zo strany tých, ktorých úlohou bolo vytvárať príležitosti pre reštarty vojensko-priemyselného komplexu. Dá sa povedať aj to, že incident a následné „trestné bombardovanie“ leteckej základne, z ktorej štartovalo útočiace vládne sýrske lietadlo, mnohým vyjasnilo pohľad  na situáciu, v ktorej sa ocitol prezident Spojených štátov. Je pravdepodobné,  že v pozadí je záujem, aby prezident v USA pokračoval v úlohe BarackaObamu a bol iba predstieranou, ľahko manipulovateľnou, dobre kontrolovanou  a podmienenou autoritou. Skutočnou autoritou amerického štátu by podľa týchto snáh malo naďalej ostať12 veľkých hráčov, 150 vplyvných tajných spoločností, ktoré presadzujú záujem vojensko-priemyslového komplexu, na ktorý je nejakým spôsobom naviazaných 85 % amerických firiem.

To, čo odhalil  „chemický incident“ v Chán Šajchún, je oveľa viac, ako len poučné.

1. Existujú početné indície na to, že celý „Asadov chemický útok s podporou Moskvy“ jeintriga, zinscenovaná za pomoci účelovo vytvorenýchindivíduí a organizácií s pochybným pozadím , médií a politikov, prepojených na elity, alebo podliehajúcich nadnárodným finančným a mocenským záujmom.
2. Predložené fakty svedčia pre to, že BašarAsad pri bombardovaní skladu radikálov žiaden toxický plyn nepoužil, jednoducho preto, lebo žiaden minimálne od roku 2014 nevlastní a od roku 2016 nevlastní ani zariadenia na jeho výrobu . Buď došlo k zasiahnutiu skladu, v ktorom sa nachádzali aj chemické bojové látky, ktoré radikáli už neraz použili, alebo od samého začiatku ide o vykonštruovaný hoax a žiaden chemický incident.
3. Čo sa týka možnosti použitia sarínu alebo inej bojovej látky kdekoľvek na bojisku v Sýrii, je nutné uvažovať aj o ich úniku, (rovnako úniku zariadení, potrebných na ich výrobu) z rúk NATO, ktorého príslušníci ho dopravovali na vzdialenosť tisícov kilometrov zo Sýrie do južného Talianska a následne do USA. Táto možnosť sa nedá vylúčiť najmä s ohľadom na fakt, že na likvidácii sýrskych zásob bojových látok sa okrem špecialistov NATO podieľalo aj 35 súkromných amerických firiem (!).
4. Vylúčiť sa nedá aniúvaha o tom, že bojové chemické látky, alebo výrobné zariadenia sa do rúk radikálov mohli dostať z celkom iných zdrojov, a celkom inými cestami, pričom nie bezvýznamné sa javia aj snahy o zásahy do sýrskej vojny zo strany Saudskej Arábie a Izraela. Treba podotknúť, že výroba bojových chemických látok vrátane sarinu nie je viazaná na špičkové technológie a za predpokladu dodania vhodného výrobného zariadenia ju zvládne každá armáda, vrátane ISIL. V tomto prípade sa nedá predpokladať, že by ISIL získala vhodné zariadenia práve od Asada, alebo od Rusov.
5. Hlavným cieľom tohto incidentu je za každú cenu zosadiť legálne zvolenú sýrsku vládu na čele s BašaromAsadom a nedovoliť likvidovať vojnový konflikt v Sýrii, ktorá slúži ako reštart pre americký a európsky vojensko-priemyselný komplex. BašarAsad je totiž jedinou reálnou osobnosťou dnešnej Sýrie, ktorá by mier dokázala presadiť. V neposlednom rade ide samozrejme aj o zaujatie strategického územia v blízkosti Ruska a Izraela.
6. Informácie  západných médií, vyhlásenia a konanie západných politikov, ale aj radikálne zmeny a konfliktyvyvolané Západom sú často koordinované a majú spoločného menovateľa, ktorým je záujem medzinárodnej, samozvanej, nikým nevolenej, po svetovláde bažiacej elity, organizovanej a konajúcej na nelegálnych princípoch. Jejkonanie a moc  likviduje demokraciu v jej podstatných funkciách a je trvalým ohrozením svetového mieru.
7. Celkom na záver pre objektivitu ešte jedna poznámka. USA odmietli podpísať všetky medzinárodné dohovory, ktoré sa týkajú výroby, vlastnenia a použitia chemických zbraní (spomeňme si aj na masaker na vlastných občanoch v texaskom meste Waco spred 24 rokov, keď vláda USA použila chemickú zbraň proti sekte Davidiánov, pričom zahynulo okolo 100 ľudí vrátane žien a detí). Toľko k poznámke bývalého prezidenta Obamu, namierenej proti BašaroviAsadovi o „červenej línii, ktorá sa nikdy nesmie prekročiť“.

Celá naša „sloboda prístupu k informáciám a sloboda slova“ spočíva v tom, že si smieme vybrať , ktorým médiom sa necháme manipulovať. Našu mienku môžu médiá slobodne manipulovať  na objednávku niekoho, kto realizuje svoje „svetotvorné“ finančné, vojenské, politické a ekonomické plány.

MUDr.  Andrej Janco,

Hovorca mierovej Charty 2015