Môj profil 
Predplatné
Vo výzve „Qırım Birligi“ sa najmä poukazuje, že na Ukrajine „počas všetkých uplynulých rokov nezávislosti nebol prijatý žiadny zákon zameraný na obnovenie politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv krymsko-tatárskeho národa, čo podnecovalo príslušné orgány k prejavom svojvôle a násilia voči navráteným Krymským Tatárom, opovrhovanie ich právom na politický, duchovný a sociálne-ekonomický rozvoj“.
Spoločenské združenie podotýka skutočnosť, že medzinárodné právo „nestanovuje žiadne prohibitívne predpisy vzťahujúce sa na secesiu“, a poukazuje na neprípustnosť substitúcie tohto pojmu.
V tejto súvislosti zástupcovia krymsko-tatárskeho združenia požiadali Valné zhromaždenie OSN „uznať, že vyhlásenie nezávislosti (secesie) republiky Krym a dobrovoľné pripojenie k Ruskej federácie nie je v rozpore s normami medzinárodného práva“ a taktiež „odsúdiť pokračujúcu politiku hospodárskeho, obchodného a finančného embarga uvaleného voči Ruskej federácii, Republike Krym a mestu Sevastopoľ“.
Na konci decembra 2016 národnostné komunity Krymu apelovali na OSN s výzvou vyšetrenia energetickej blokády polostrova.
Krym a Sevastopoľ sa stali súčasťou Ruska v marci 2014 po referende, v ktorom za pripojenie k Ruskej federácii hlasovala prevažná väčšina účastníkov plebiscitu. V Moskve podotýkajú, že postup bol vykonaný v súlade so zásadami medzinárodného práva, avšak Kyjev odmietol uznať výsledky volieb. Ruské úrady opakovane zdôrazňovali, že otázka o patričnosti polostrova je uzavretá.
.JPG)
.jpg)
