Za krymskú delegáciu zmluvu podpísal predseda krymského parlamentu Vladimir Konstantinov a predseda vlády Sergej Aksionov, ako aj primátor mesta Sevastopol Alexej Čalyj.

Putin predtým predniesol posolstvo k poslancom oboch komôr Federálneho zhromaždenia, v ktorom sa vyjadril k súčasnej situácii na Ukrajine, ako aj k referendu na Krymskom polostrove i k reakciám Západu naň v podobe uvalenia sankcií na Rusko.

Na záver posolstva Putin požiadal obe komory parlamentu o ratifikáciu zmluvy o prijatí Krymskej republiky a mesta Sevastopol za nové subjekty federácie. “Nepochybujem o vašej podpore,” vyhlásil ruský prezident.

Podľa agentúry RIA Novosti sa Krymská republika a Sevastopol považujú za subjekty Ruskej federácie od dnešného dňa. Ratifikačný proces v parlamente by sa mal ukončiť do konca tohto týždňa.

Putinov príhovor poslanci viackrát prerušili búrlivým potleskom. Na úvod uviedol, že referendum o štatúte Krymu bolo demokratické a jeho výsledky sú presvedčivé. Práve tým, ako aj výsledkami prieskumov verejnej mienky v Rusku, kde sa drvivá väčšina obyvateľstva tiež vyslovila za pripojenie Krymského polostrova, Putin zdôvodnil svoju žiadosť k parlamentu, aby schválil ústavný zákon o prijatí dvoch nových subjektov Ruskej federácie – Krymskej republiky a mesta Sevastopol.

Ruský prezident v posolstve uviedol, že Rusko si neželá rozdelenie Ukrajiny a ctí si jej územnú celistvosť. Vyhlásil však, že “v srdciach ľudí bol Krym vždy ruský”.

Uviedol, že Krym v súčasnosti musí byť pod silnou, stabilnou suverenitou, ktorá fakticky môže byť len ruská.

Zdôraznil, že rozhodnutie niekdajšieho sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova o pričlenení Krymu k Ukrajine bolo nezákonné. Uviedol, že motívy, ktoré k tomu Chruščova viedli, nechá na historikov, ale zdôraznil, že obyvateľov regiónu sa vtedy nikto na ich názor nepýtal.

Putin pripomenul, že po rozpade ZSSR sa nepodarilo zmeniť daný stav – “zabudlo sa na Krym aj na Sevastopol” a Rusi sa navyše v bývalých zväzových republikách stali národnostnou menšinou. “Ruský národ je najväčším rozdeleným národom na svete,” skonštatoval Putin. Rusko sa podľa neho zmierilo so stratou Krymu, “prehltlo urážku” – aj preto, že v tom čase nebolo v stave brániť svoje záujmy. Jeho politici však na tému Krym stále upozorňovali.

Putin uviedol, že bude “správne, ak na Kryme budú tri rovnoprávne jazyky: ruský, ukrajinský a krymskotatársky

Zopakoval, že Rusko bude vždy chrániť záujmy Rusov na Ukrajine politickými, diplomatickými a právnymi metódami. Zdôraznil, že Rusko chce mať dobré vzťahy s Ukrajinou a označil ich “bez zveličovania za kľúčové”.

Súčasne upozornil, že v prvom rade ukrajinská vláda musí zabezpečiť rešpektovanie práv svojich občanov.

V súvislosti s politickými zmenami v Krymskej republike Putin uviedol, že bude “správne, ak na Kryme budú tri rovnoprávne jazyky: ruský, ukrajinský a krymskotatársky”. Spomenul aj nové opatrenia na rehabilitáciu krymského národa, ktorý sa počas stalinistickej éry stal obeťou represálií.

Putin sa v posolstve obrátil aj na radových Ukrajincov a požiadal ich o pochopenie ruského postoja. Vyzval ich, aby neverili tým, ktorí ich strašia, že “za Krymom pôjdu aj ďalšie regióny”. “Krym bol a zostane ruský, ukrajinský a krymskotatársky…, ale nikdy nebude banderovský,” zdôraznil Putin.

Ruský prezident vyjadril pochopenie pre Ukrajincov, ktorí vyšli na námestia, aby sa domáhali zmeny moci, ale prízvukoval, že do ulíc neskôr vyšli aj tí, ktorí “chystali ďalší štátny prevrat, pričom sa nezastavili pred ničím”. “Hlavnými aktérmi týchto udalostí boli nacisti, rusofóbi, antisemiti…,” konštatoval Putin.

Zopakoval svoj názor, že súčasná vláda v Kyjeve nie je legitímna. “Moc si uzurpovali samozvanci, ktorí nič nekontrolujú, pričom mnohí sú sami pod kontrolou radikálov,” uviedol Putin a dodal, že jedným z prvých dokumentov, ktoré nové vedenie “odložilo bokom, lebo ľudská pamäť je krátka”, je jazykový zákon umožňujúci používať ruštinu v regiónoch, kde je silné zastúpenie ruského etnika.

Dodal, že prvým terčom vyhrážok aktérov prevratu bol práve Krym. “Nemohli sme ich nechať v biede. To by bola zrada,” uviedol Putin. Uviedol, že od ruského parlamentu dostal právo nasadiť na Ukrajine vojenské jednotky, ale nevyužil ho. “Ruské jednotky nevstúpili na Krym. Posilnili sme naše jednotky, ale neprekročili sme ich počet stanovený zmluvou na 25.000 vojakov. Nebolo treba poslať ďalších,” dodal.

Putin súčasne odmietol tvrdenie, že na Kryme došlo z ruskej strany k invázii či agresii. “Nepamätám si ani jeden prípad, keby pri intervencii nepadol žiaden výstrel,” uviedol Putin. Podotkol, že na Kryme nedošlo k nijakej ozbrojenej potýčke, lebo “proti národu a jeho vôli je ťažké bojovať”. V tejto súvislosti sa poďakoval ukrajinským vojakom za zdržanlivosť.

Podľa Putinovho názoru USA, keď sa im nedarí v OSN presadiť svoje záujmy, “robia si po svojom”

Na margo referenda Putin uviedol, že západné štáty Rusku vyčítali, že porušuje normy medzinárodného práva. “Dobre, že si naň spomenuli – lepšie neskoro ako nikdy,” uviedol Putin s iróniou. V tejto súvislosti spomenul precedens s referendom o nezávislosti Kosova. Podľa jeho názoru bolo sporné aj vyhlásenie nezávislosti Ukrajiny.

Vo svojom posolstve bol Putin veľmi kritický k Západu, predovšetkým k USA, ktoré sa podľa neho neriadia medzinárodným právom, ale právom silnejšieho, veria vo svoju výlučnosť, vytvárajú koalície v duchu hesla “Kto nie je s nami, je proti nám”.

Podľa Putinovho názoru USA, keď sa im nedarí v OSN presadiť svoje záujmy, “robia si po svojom”. Ako príklad uviedol Srbsko, Afganistan, Líbyu a “celý rad farebných revolúcií” v štátoch, kde ľudia zosadili vlády, ale Západ im vnútil štandardy, ktoré nerešpektujú danosti tých krajín. “Výsledkom je zmena arabskej jari na arabskú zimu,” konštatoval Putin.

Ruský prezident zopakoval, že Rusko je stále ochotné rozširovať spoluprácu, zvyšovať dôveru vo vzájomných vzťahoch, aj ich transparentnosť. Na druhej strane však nevidí ústretovosť.

“Stále nám klamali, stavali pred hotovú vec,” zdôraznil Putin a ako príklad uviedol rozšírenie NATO na východ, rozmiestňovanie vojenskej infraštruktúry pri hraniciach s Ruskom, protiraketovú obranu. Napriek pádu železnej opony je Rusko podľa neho stále vystavené celému radu obmedzení, keď sú mnohé zákazy a obchodné reštrikcie zrušené len formálne.

“Slávna politika zdržiavania Ruska pokračuje aj teraz. Chcú nás zahnať do kúta, lebo máme nezávislú politiku a veci nazývame pravými menami,” vyhlásil Putin.

V súvislosti s udalosťami na Ukrajine Putin povedal, že teraz je nutné “zastaviť hystériu a vzdať sa rétoriky studenej vojny”. Zdôraznil, že Rusko má tiež svoje štátne záujmy, ktoré treba brať do úvahy. Dodal však, že Rusko sa nikdy nebude usilovať začať konfrontáciu so Západom. V súvislosti s postojom Moskvy k Ukrajine a Krymu sa Putin poďakoval štátom, ktoré pochopili motívy jeho konania, napríklad Číne a Indii.

Ruský prezident vyzval americký ľud, ktorému je “sloboda nadovšetko”, aby rovnaké právo priznal aj Krymu. Vyjadril tiež nádej, že Rusko pochopia aj Európania, najmä Nemci, ktorí majú historickú skúsenosť so zjednotením rozdeleného štátu. Putin pripomenul, že v danom období ani mnohí vtedajší spojenci Nemecka neprijímali myšlienku zjednotenia – na rozdiel od Ruska. “Verím, že ste na to nezabudli a verím, že Nemci podporia snahy o obnovu jednoty Ruska,” vyzval Putin Nemcov.

V  Moskve prebiehajú veľkolepé oslavy

Krym sa konečne vrátil domov, povedal davu zhromaždenému pod múrmi Kremľa na moskovskom Červenom námestí Putin. “Krym a Sevastopol sa vracajú… k svojim domovským brehom, do svojho domovského prístavu, k Rusku!” vyhlásil Putin podľa agentúry Reuters pred nadšeným davom skandujúcim “Rusko” a “Putin”. Svoj krátky prejav na Červenom námestí Putin zakončil zvolaním “Sláva Rusku!”

Prezident pred svojich priaznivcov predstúpil po tom, čo podpísal zmluvu o prijatí Krymskej republiky a mesta Sevastopol ako dvoch samostatných subjektov do zväzku Ruskej federácie. Mesto Sevastopol na Krymskom polostrove je domovským prístavom ruskej Čiernomorskej flotily.

Veľkolepé moskovské oslavy pripojenia Krymu k Rusku vysielajú mnohé ruské televízie v priamom prenose. Na míting pod mottom “Sme spolu” spojený s koncertom prišlo podľa polície okolo 120.000 ľudí.

Podobné mítingy na podporu Krymu sa podľa agentúry Interfax konajú aj v ďalších ruských mestách, ako Stavropol, Volgograd, Rostov na Done či Krasnodar.

ru