Kríza v Moldavsku: Jagland žiada o stanovisko Benátsku komisiu

Štrasburg/Washington/Kišiňov 10. júna 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Ivan Sekretarev)

Generálny tajomník Rady Európy (RE) Thorbjorn Jagland je hlboko znepokojený najnovším vývojom v Moldavsku. Uvádza sa to v jeho vyhlásení s nedeľňajším dátumom, ktoré bolo zverejnené na webovej stránke jeho úradu

Jagland vyzýva demokraticky zvolený parlament, legitímnu vládu a všetky politické sily, aby konali  zdržanlivo a zodpovedne. Nedávne rozhodnutia moldavského ústavného súdu je podľa neho “ťažké pochopiť a vo svetle znenia ústavy a medzinárodných noriem právneho štátu sa zdajú byť svojvoľné”.

Šéf RE ďalej uviedol, že “v demokratickom štáte musí každý rešpektovať ústavu, v prípade neistoty je vždy potrebná dobrá objektívna rada”. Preto sa ako generálny tajomník RE rozhodol požiadať o naliehavé stanovisko Benátsku komisiu, ktorá by sa mala zaoberať aj podmienkami rozpustenia moldavského parlamentu.

Spojené štáty v noci na pondelok vyzvali všetky strany súčasnej krízy v Moldavsku, aby prejavili zdržanlivosť, rešpektovali výsledky volieb, ktoré sa konali vo februári, a dohodli sa na riešení krízy prostredníctvom politického dialógu, informovala agentúra AP.

Európska únia tiež vyzvala na pokoj a zdržanlivosť. Vo svojom vyhlásení uviedla, že je pripravená spolupracovať s legitímnou vládou. Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová apelovala na Moldavsko, aby “rešpektovalo zásady právneho štátu a garantovalo demokraciu”.

Klaus Iohannis, prezident s Moldavskom susediaceho Rumunska, vyzval všetky tamojšie politické strany, aby “viedli zodpovedný dialóg”.

Politická situácia v Moldavsku, ktorá je dôsledkom patovej situácie po februárových parlamentných voľbách, sa zdramatizovala koncom minulého týždňa, keď ústavný súd zbavil úradu prezidenta Igora Dodona; ten odmietol rozpustiť parlament, ako mu ukladá ústava. Za úradujúcu hlavu štátu súd určil doterajšieho premiéra Pavla Filipa, ktorá Filip následne v nedeľu rozpustil parlament a na 6. septembra vypísal predčasné voľby.

Moldavský parlament pritom v sobotu, v snahe ukončiť politickú krízu, schválil novú vládu. Dohoda o nej však bola v rozpore so stanoviskom Ústavného súdu.

Podľa agentúry AFP by táto nová vláda predstavovala bezprecedentné spojenectvo medzi proruskými a proeurópskymi silami. Po mesiacoch rokovaní bola totiž dohodnutá koalícia medzi proruskou Socialistickou stranou Moldavska (PSRM) podporovanou Igorom Dodonom, ktorá obsadila 35 zo 101 parlamentných kresiel, a proeurópskym blokom ACUM, ktorý má 26 kresiel.

Cieľom dohody bolo vyšachovať druhú najväčšiu parlamentnú silu — Demokratickú stranu Moldavska (PDM) pod vedením vplyvného a kontroverzného oligarchu Vlada Plahotniuca, ktorá má v parlamente 30 poslancov.

Ako informovala agentúra AP, v nedeľu sa v centre hlavného mesta Kišiňov zišli tisíce priaznivcov stredoľavej PDM, ktorá sa snaží o vyvážený prístup k Bruselu i Moskve. Jej líder Plahotniuc v prejave vyhlásil, že jeho strana pôjde do predčasných volieb a bude sa snažiť získať dôveru verejnosti. Povedal tiež, že Dodon “nie je hodný zastávať post prezidenta”.

Dočasný prezident Filip (PDM) na tomto zhromaždení vyhlásil, že PDM nechcela predčasné voľby, ale “v súčasnom parlamente nie je nikto, s kým by sa dalo spolupracovať”.

Dodon medzičasom oznámil, že zvažuje aj možnosť vyzvať Moldavcov, aby sa zúčastnili na “pokojných protestoch”. Súčasne na nich apeloval, aby sa nepúšťali do konfrontácie s “demokratmi”.

Moldavský ústavný súd Dodonovi v posledných dvoch rokoch už viackrát pozastavil výkon prezidentskej funkcie, keď odmietal podpísať zákony alebo vymenovať ministrov.

Dodon je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý tiež podporuje separatistov v odštiepeneckom regióne Podnesterska. Mnohí Moldavci však dúfajú v budúcnosť v rámci Európskej únie, v čom im je príkladom Rumunsko, s ktorým má bývalá sovietska republika úzke kultúrne väzby.