Kritický rok na reformu nemeckej armády bol stratený

Stav Bundeswehru je bezútešnejší ako kedykoľvek predtým. Kritický rok na reformu armády bol stratený, konštatuje The Economist

28. 01. 2023 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto vojaci Bundeswehr-u

Berlín 28. januára 2023 (HSP/economist/Foto:Wikimedia)

▶ ❚❚ ↻

Bundeswehr, armáda, ktorú môžem viesť, je viac-menej vyčerpaná,” napísal v deň, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, v emotívnom príspevku na sociálnych sieťach generál Alfons Mais, šéf nemeckej armády. “Všetci sme videli, že to príde, a nedokázali sme sa presadiť s našimi argumentmi a vyvodiť a realizovať závery z anexie Krymu. Nie je to dobrý pocit! Mám toho plné zuby!”

Takmer rok po tom, čo sa generál vyjadril o svojej pozícii, sú nemecké ozbrojené sily viac vyčerpané ako kedykoľvek predtým, a to kvôli výstroji, ktorú posielajú na Ukrajinu. Ich zásoby munície by vystačili len na niekoľko dní, a nie na 30, ako odporúča NATO. Rádiové zariadenia, ktoré používajú vojaci, sú 40 rokov staré a analógové – a teda ľahko odpočúvateľné. Z 350 bojových vozidiel pechoty Puma je funkčných len 150. Podľa decembrovej správy generálneho inšpektora ozbrojených síl Eberharda Zorna Bundeswehr nemá ani dostatok náplastí.

Pre odborníkov a vojenský personál nie je neutešený stav Bundeswehru žiadnou novinkou, ale až do ruského útoku na Ukrajinu sa nemeckí predstavitelia nestarali o to, aby s tým niečo urobili. Vojna v Európe sa zdala byť nemysliteľná. Politickí lídri sledovali, ako sa Bundeswehr scvrkol na silu, ktorá mohla nasadiť niekoľko stoviek mužov na pomoc v boji v medzinárodných problémových oblastiach, ako je Afganistan alebo Mali, ale stratila schopnosť brániť Nemecko a plniť svoje záväzky voči nato.

Pred rokom sa zdalo, že šok z ruskej invázie prinúti Bundeswehr k radikálnej a rýchlej zmene, myslí si The Economist. Tri dni po útoku dal nemecký kancelár Olaf Scholz svetu najavo, že Nemecko je odhodlané mať silnú a špičkovú armádu, keď v parlamente oznámil “bod obratu”, ktorého súčasťou bolo zriadenie dodatočného fondu pre ozbrojené sily vo výške 100 miliárd eur (107 miliárd dolárov), čo je dvojnásobok ročného rozpočtu na obranu. Prisľúbil tiež, že splní cieľ nato v oblasti výdavkov na obranu vo výške 2 % hdp. “Tento prejav nás zasiahol ako blesk z jasného neba,” hovorí vysokopostavený nemecký vojak. Ozbrojené sily by sa konečne stali prioritou pre tvorcov politiky.

Podľa The Economist, o jedenásť mesiacov neskôr sa nemeckí vojaci opäť cítia frustrovaní. Bundeswehr zatiaľ videl len málo zo sľúbených masívnych investícií. Nemecko si objednalo 35 stíhačiek f-35 vyrobených v Amerike, ktoré nahradia jeho flotilu Tornád, ale dodané budú až v roku 2027.

Po sérii prešľapov odstúpila 16. januára ministerka obrany Christine Lambrechtová. Mala dohliadať na veľkú reformu ozbrojených síl, ale radšej robila malé kroky. “Stratili sme rozhodujúci rok,” hovorí Christian Mölling z nemeckej Rady pre zahraničné vzťahy, think-tanku, ktorý si myslí, že pán Scholz si pri svojom prejave neuvedomoval celý rozsah problémov ozbrojených síl.

Podľa The Economist, je dlhodobo situácia taká zlá, že funkcia ministra obrany je v Berlíne známa ako “zabijak kariéry” alebo “katapultovacie kreslo”. Scholz sa pokúsil presvedčiť vrcholového politika, aby prevzal miesto pani Lambrechtovej, ale neuspel. Boris Pistorius, ktorý zložil prísahu 19. januára, bol predtým ministrom vnútra Dolného Saska. Hneď v druhý deň vo svojej novej funkcii bol hodený do hlbokej vody, keď sa musel pokúsiť ospravedlniť Scholzove výmysly o vyslaní ťažkých tankov na Ukrajinu.

Pistorius nebude mať chvíľu na oddych, pokračuje The Economist. Musí obnoviť Bundeswehr a pokračovať v pomoci Ukrajine a zároveň plniť záväzky Nemecka voči NATO, hovorí Rafael Loss z Európskej rady pre zahraničné vzťahy, ďalšieho think-tanku. Nemecko 1. januára prevzalo funkciu veliteľa spoločných operačných síl veľmi vysokej pripravenosti Atlantickej aliancie. To zahŕňa 11 500 vojakov, z ktorých viac ako polovicu poskytuje Nemecko. Ak by sa však vjtf mala nasadiť, nemecký kontingent by musel zháňať výstroj od iných jednotiek Bundeswehru, pretože je tak slabo vybavený. Ťažko by sa mu podarilo byť operačne pripravený do 48 až 72 hodín, ako to vyžaduje NATO.

Nemecko sa tiež zaviazalo, že do roku 2025 poskytne 30 000 plne vybavených mužov a žien pre službu v NATO. Odborníci pochybujú, že to dokáže. Celé ozbrojené sily pozostávajú z približne 183 000 mužov a žien v porovnaní s takmer 500 000 na konci studenej vojny, keď západné Nemecko vydávalo na obranu takmer 3 % svojho hrubého domáceho produktu. Tri desaťročia nedostatočného financovania a čoraz väčšej byrokracie si vybrali vysokú daň. Na nápravu Bundeswehru však nie sú potrebné len peniaze. Vojaci – a ich velitelia – sa už nesmú cítiť otrávení. Inak ozbrojené sily neprilákajú mužov a ženy, aby sa do roku 2032 rozrástli na 203 000, ako to požaduje plán, uzatvára analýzu The Economist.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

15:31

Putin počas rokovaní s Trumpom a iránskymi predstaviteľmi za zatvorenými dverami vyjadril podporu jadrovej dohode, ktorá by Teheránu zabránila v obohacovaní uránu.

Informovala o tom americká publikácia Axios s odvolaním sa na zdroje oboznámené s podrobnosťami rozhovorov.

Podľa troch európskych a jedného izraelského predstaviteľa Rusko neformálne povzbudzuje Irán, aby súhlasil s „nulovým obohacovaním“. Tento postoj bol aj základnou líniou izraelskej vlády: „Vieme, že to povedal Putin a Irán“, – uviedol vysokopostavený izraelský soused.

Európsky zdroj uviedol, že Putin v posledných týždňoch niekoľkokrát osobne naliehal na Iráncov, aby urobili ústupky, ale Teherán odmietol takúto možnosť čo i len zvážiť.

15:30