Môj profil 
Predplatné
Moskva 19. júna 2019 (HSP/Facebook.com/Foto: Facebook)
Zadržanie ruského investigatívneho novinára Ivana Golunova ste pravdepodobne zachytili. Nebolo totiž média, ktoré by nevyužilo príležitosť na ďalšie vyobrazenie Ruska ako diktátorského režimu, ktorý vo veľkom prenasleduje novinárov a mláti ľudí za účasť na obyčajnom pochode. Slobodná Európa, BBC či Hlas Ameriky o tejto kauze a proteste intenzívne informovali a následne sa na tieto správy vrhol domáci mainstream
Poďme si to v krátkosti zosumarizovať:
– Ivan Golunov je investigatívny novinár píšuci o korupcii. 6. júna ho zadržala v centre Moskvy polícia a obvinila ho z prechovávania drog, čo novinár od počiatku odmietal tvrdiac, že drogy mu niekto podsunul. Po zadržaní podľa všetkého čelil fyzickým útokom, po viacnásobnom odmietnutí polície na prevezenie do nemocnice sa Golunov do nemocnice nakoniec dostal. Na druhý deň nasledoval súd, ktorý ho umiestnil do 7. augusta do domáceho väzenia.
– za tieto dva dni sa v Rusku vytvorila vlna solidarity s Golunovom. Tá však stratila opodstatnenie, keď ho 11. júna zbavili všetkých obvinení. Deň na to bol naplánovaný protestný pochod v centre Moskvy na vyjadrenie podpory novinárovi.
– protest nebol povolený a samotný Golunov vyzýval ľudí, aby sa “radšej venovali svojím blízkym”. Organizátori sa však napriek tomu do pochodu pustili – nesmela na ňom chýbať známa firma Alexej Navaľnyj – a celé podujatie skončilo tak, ako končia všetky neohlásené podujatia ruskej opozície, zatýkaním za masového záujmu médií a okamžitej reakcie Amnesty International, podľa ktorej je zatýkanie v Moskve “opovrhovanie solidaritou a právami”
– na pochod prišlo cca 1100 ľudí, čo je v pomere k počtu obyvateľov Moskvy cca 0,01% (niečo podobné ako keď v Bratislave protestuje 50 ľudí). Z vyše 500 zatknutých bola do večera väčšina prepustená – v policajných celách nocovalo cca 13-15 zadržaných.
– verzia o masových protestoch v Moskve, brutálnom zásahu ruskej polície a zadržaniu novinára však už krúžila okolo sveta
Aby sme sa rozumeli: to, čo sa stalo Golunovovi by sa nemalo zamiesť pod koberec – falošné obvinenie a útoky na policajnej stanici musia byť vyšetrené. Osobne si však myslím, že najpravdepodobnejšia verzia je, že Golunov leží v žalúdku nejakej menšej rybe a tá sa pokúsila využiť svoje kontakty v polícii. Pokus zdiskreditovať novinára bol však strašne priehľadný a neohrabaný: za všetko hovorí fakt, že 8 z 9 fotiek drog, ktoré sa mali nájsť pri prehliadke novinárovho bytu ani neboli v spomínanom byte nafotené.
Ak teraz obrátime zrak na opačnú svetovú stranu, na Západ, môžeme sa pozrieť na prípad ďalšieho investigatívneho novinára, ktorý je vo väzení. Vlastne nie vo väzení, ale v nemocnici kvôli jeho zlému zdravotnému stavu. O jeho zadržaní ani o prípadných zhromaždeniach na jeho podporu však pravdepodobne veľa vedieť nebudete. Dotyčný novinár má totiž smolu, že jeho investigatíva sa týkala najmä Spojených štátov amerických. Julian Assange bude podľa toho, čo zverejnil The Guardian pravdepodobne vydaný do Spojených štátov a bude tam čeliť 18 násobnému obvineniu z dielne ministerstva spravodlivosti USA. Prípad Assangea tak pomaly, ale isto smeruje k tomu, čoho sa Austrálčan obával od počiatku, k tomu, prečo sa na niekoľko rokov uchýlil na ekvádorskú ambasádu.
Teraz sa však zároveň ukazuje faloš tzv. novinárskej solidarity mainstreamu, ktorý vyslovene kričí, ak sa treba zastať novinárov v Rusku, no na druhej strane hanebne mlčí (v tom lepšom prípade vydá zopár strohých a suchých textov), ak ide o Juliana Assangea či Kirila Vyšinského. Ukrajina, Veľká Británia či USA sú spojenci. A spojenci sa predsa kritizovať nesmú! Lebo hybridná vojna…
Občas premýšľam nad tým, že tá hybridná a informačná vojna, ktorú má voči nám vo dne v noci viesť Moskva, vlastne našim médiám vo viacerých smeroch vyhovuje.
Artur Bekmatov
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
