Podľa Globsecu sú „na Facebooku stránky s problematickým (klamlivým, zavádzajúcim či dezinformačným) obsahom mali za monitorované obdobie (1.10. – 14.11.2019) najvyšší priemerný výtlak, čiže ich najvirálnejšie príspevky mali priemerne viac interakcií než príspevky mainstreamových médií“. Toto považuje Globsec za vážny problém. Totiž fakt, že občania nepreberajú informácie len z tzv. hlavného mediálneho spektra, otvára, aspoň teoreticky možnosť, že sa k nim dostanú informácie, ktoré hlavný mediálny prúd z istých dôvodov vynechá. Druhým problémom (Globsecu) je, že občan tým, že čerpá informácie z iných zdrojov (tzv. alternatíva…), prekročí hlavným mediálnym prúdom vymedzené hranice informovanosti, ktoré hlavný mediálny prúd prakticky uskutočňuje počas celej svojej existencie.

Nasledujúcim zistením Globsecu je, že „najvyšší celkový výtlak na Facebooku majú mainstreamové médiá a spravodajské portály, s podielom 43% celkových interakcií, pretože publikujú viac príspevkov“. Toto však Globsec neznepokojuje, okrem toho čísla, ktoré je veľmi nízke. Je teda otázkou pre Globsec, čo je ideálnym alebo želaným stavom čerpania informácií zo strany voličov či občanov? Aby občania všetky informácie čerpali výhradne z tzv. hlavného mediálneho prúdu? Sloboda rozhodovania už nie je rešpektovaná? Alebo  aby sa sami voliči slobodne autocenzurovali a riadili tým, čo povie Globsec odkiaľ budú informácie čerpať?

Ďalším kľúčovým zistením Globsecu je, že „v monitorovanom období bol najdominantnejší naratív o údajnom zasahovaní do blížiacich sa volieb (podobne ako v prezidentských voľbách 2019).“ A „naratívy o údajnej manipulácii volieb, najmä zo strany mimovládnych organizácií  či predvolebných prieskumov, sa najintenzívnejšie šíria na Facebooku, na stránkach a otvorených skupinách publikujúcich obsah, ktorý je podľa odborníkov problematický“.  Táto skutočnosť je zo strany Globsecu a jeho expertov považovaná za problematickú. Prečo? Veď to nie  je nič nové pod slovenským slnkom demokratických volieb. Zdá sa, že keď sa naratív o údajnej manipulácií volieb objaví v súvislosti s konkrétnymi politickými  kandidátmi, tak sa stane podľa Globsecu problémom, a keď sa objaví u iných kandidátov tak to problémom už nie je.

Pozoruhodným zistením Globsecu je, že „v týchto skupinách je v najpozitívnejšom svetle zobrazovaná strana Vlasť, keďže zopár skupín tohto typu vzniklo s cieľom podpory Harabinovej strany v online priestore“, čo im zjavne prekáža, lebo by to nebolo v správe spomenuté. Treba spomenúť, že ide o rôzne skupiny najmä na „knihe tvárí“, ktoré sympatizujú s niektorým, z kandidujúcich politikov. Ak Globsec rešpektuje demokraciu a slobodu prejavu, tak sa vynára otázka, prečo vôbec spomínajú vo svojich klúčových zisteniach existenciu skupín, sympatizujúcich zo stranou Vlasť a s Harabinom? Veď existujú iné skupiny v „knihe tvárií“, ktoré sympatizujú s inými politikmi a stranami, ktoré už v kľúčových zisteniach spomínané nie sú, čiže tie podľa Globsecu nepredstavujú problém.

Ďalším kľúčovým zistením, čiže problémom, podľa Globsecu je, že „na stránkach s problematickým obsahom na Facebooku je naopak najpozitívnejšie zobrazovaná strana ĽSNS. Dôvodom je opäť vysoký počet stránok priamo či nepriamo napojených na stranu ĽSNS“. Je prekvapujúce, že práve strana ĽSNS je politickou stranou, ktorá je najpozitívnejšie zobrazovanou stranou v „knihe tvárí“, keď skoro celý mediálny a politický svet opakovane pripol tejto politickej strane ideologické negatívne etikety ako „fašisti“, „krajná pravica“, extrémisti“ a „(neo)nacisti“ …atď. V Globsecu asi prepadajú panike, aj keď ich kľúčové zistenie v podstate znamená len jednoduchú pravdu: ideologická mediálna propaganda hlavného mediálneho prúdu veľmi nefunguje a napriek tejto propagande, daný politický subjekt získava čoraz väčšiu popularitu medzi voličmi. V Globsecu si však nepoložili dôležitú otázku: prečo? A čo je tragické nepokúsili sa nájsť ani pravdivú odpoveď.

Pozoruhodným kľúčovým zistením Globsecu je, že „mainstreamové médiá produkujú množstvo spravodajských príspevkov o blížiacich sa parlamentných voľbách, celkovo zodpovedajú 80% celého obsahu. Tie sú doplnené o 16% autorských komentárov. Webstránky produkujúce problematický obsah, ktoré ale často krát imitujú legitímne spravodajstvo designom svojej stránky, produkujú spravodajstvo v oveľa menšej miere“.

Nuž tomu občanovi, ktorému je známe ako funguje spravodajstvo vo svete (cez agentúry, a teda cez skutočnosti ako úprava agentúrnych správ, vynechávanie dôležitých správ, rámovanie hraníc v správach, ohýbanie pravdy, atď…), sa toto zistenie zdá doslova smiešne, lebo vo svojej podstate nie je ničím novým. Percentuálna miera spravodajských informácií je síce možným kritériom hodnotenia webových portálov, ale hlavným kritériom spravodajstva má byť logicky pravda, ktorá umožňuje čitateľovi, divákovi a poslucháčovi, slobodné rozhodovanie a kritické myslenie. Webstránky s tzv. problematickým obsahom sú pre Globsec problémom preto, že majú menší percentuálny obsah spravodajských príspevkov, namiesto toho, aby pre Globsec boli problémom webstránky, ktorých obsahom sú nepravdivé, polopravdivé spravodajské informácie.

Jedným z kľúčových zistení Globsecu je, že „komentáre politického diania v skupine webstránok s problematickým obsahom tvoria až 40% všetkého obsahu. Ich autorstvo je však sporné, keďže v 50% prípadov je ich autor anonymný“. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, ako je to s autorstvom politických komentárov v hlavnom mediálnom prúde? Tam často krát stačí, aby sa v komentári objavili čarovné formulácie typu „podľa nepotvrdených informácií“, „z dobre informovaného zdroja“ , alebo autorove podsúvané tvrdenie sa zmení na otázku…atď., ktorými autor často fabuluje a manipuluje spôsobom, ktorý je právne nepostihnuteľný. Anonymné politické komentáre, ktoré sú väčšinou jednoducho sformulované, spravidla nedosahujú túto úroveň a zrejme preto sú anonymné. Ich autori totiž nie sú schopní „wittgensteinovských“ jazykových hier, ktoré ovládajú verejne známi politickí komentátori. Opäť je pre Globsec problémom anonymita a nie pravdivosť komentárov.

Posledným kľúčovým zistením Globsecu je, že „predvolebné prieskumy sú zdieľané v približne rovnakej miere naprieč informačným spektrom. Napriek tomu, že stránky s pochybným obsahom častokrát tvrdia, že výsledky predvolebných prieskumov sú zmanipulované, citujú ich rovnako často ako mainstreamové médiá“. Okrem toho, že Globsec opäť prilepuje ideologickú nálepku „s pochybným obsahom“ médiám, ktoré sú mimo hlavného mediálnej prúdu, okato ignoruje jednoduchý fakt: iné ako oficiálne prezentované predvolebné prieskumy média nemôžu citovať, lebo niet čo iné citovať. To, že sa tieto výsledky nejakého predvolebného prieskumu spochybňujú (nielen mimo hlavného prúdu) je predsa iným problémom, ako to, že sa citujú. O čo teda ide Globsecu v tomto monitoringu „knihy tvárií? O pravdu alebo…?

René Balák