Podľa profesora Olega Barabanova, člena elitného Valdajského klubu sa efekt domina výrazne prejaví vo Francúzsku, kde Hollande podobne ako Obama neslávne odíde do zabudnutia a nahradí ho najpravdepodobnejšie Francois Fillon, ktorý podľa profesora zvíťazí nad Marie Le Pen. Paríž po prezidentských voľbách zmení svoju politiku k EÚ a najmä bruselským štruktúram. Snahy o rozširovanie spolupráce francúzsko-nemeckej aliancie, ktorú presadzovali Angela Merkelová a Francois Hollande sa pravdepodobne výrazne utlmia.

“Francúzsko bude kritizovať nemeckú politiku v EÚ a netreba zabúdať, že voľby do nemeckého Bundestagu v roku 2017 takisto môžu výrazne zmeniť zloženie politických elít v Nemecku” tvrdí Barabanov.

Podľa analytika Fedora Lukjanova, netreba však očakávať, že vo všetkých krajinách EÚ začnú okamžite víťaziť populisti. Existujúce politické elity sa už vyrovnali so šokom, ktorý utrpeli keď zvíťazil v amerických prezidentských voľbách Donald Trump a momentálne sústredili svoju pozornosť na to, aby ich nikto z vrcholnej politiky neodstránil. Nesmierne sa obávajú, že stratia svoje pozície a budú musieť odísť z vrcholnej politiky. Takže sa pripravujú a rozpracovali varianty, ktoré im umožnia udržať sa vo vrcholných pozíciach.

Na dynamiku vzťahov v EÚ bude mať silný dopad proces Brexitu. Už teraz sa objavujú turbulencie medzi prívržencami “mäkkého odchodu Británie” (napríklad Poľsko a Čechy), ktoré perspektívne takisto uvažujú o prehodnotení svojích vzťahov s EÚ a Nemeckom, ktoré je zástancom “tvrdého odchodu Británie”, pretože sa obáva negatívneho vplyvu odchodu Británie na súdržnosť EÚ. Nemci sú presvedčení, že akákoľvek benevolencia vo vzťahu k Británii nielenže oslabí súdržnosť EÚ, ale zapríčiní aj jej koniec. Problémom je aj migračná kríza, ktorá zvyšuje turbulencie v rámci EÚ. Západ sa podľa odborníkov Valdajského kruhu stáva čoraz nestabilnejším a prestáva byť homogénnym.

V roku 2017 sa zvýši vnútorné pnutie v EÚ, vznikne viacero trecích plôch, ktoré negatívne ovplyvnia ďalší vývoj EÚ.

V otázke Blízkeho Východu sa podľa Dmitrija Suslova administratíva Trumpa nebude výraznejšie angažovať. Trump nebude požadovať odchod Asada a sústredí sa na boj proti islamskému terorizmu. Príde k ďalšiemu zbližovaniu ruských a amerických pozícii, už teraz vykazujú známky nervozity a paniky Saudi a monarchie Perzského zálivu.

Vojna v Sýrii sa v roku 2017 neskončí a bude pokračovať, tentoraz už ale v zmenených podmienkach. Teroristi budú mať množstvo problémov, tie však bude mať aj sýrsky prezident Bashar Asad. Silnejú totiž tendencie uvažujúce o parcelizácii Sýrie, dôležité pre celý región bude najmä diplomatické vyriešenie kurdského problému.

Dmitrij Suslov obracia pozornosť na nový trend v americkej politike. Týmto trendom je deideologizácia zahraničnej politiky USA. Donald Trump je na rozdiel od Obamu a Clintonovej realista a sú mu cudzie prejavy sprofanovaného presadzovania vlastných názorov pomocou ideológie a brachiálnej sily. Donald Trump si uvedomuje, akým problémom musia USA čeliť (vnútorným i vonkajším) a na tieto problémy sústredí svoju pozornosť.

Podľa Suslova, Trump bude vyvíjať nátlak najmä na Čínu a Irán, podľa vzoru Donalda Reagana z roku 1980, ktorý tlačil na ZSSR. Čína však na rozdiel od bývalých politických elít ZSSR však pravdepodobne neustúpi, takže môžme očakávať v roku 2017 vyostrovanie vzťahov medzi USA a Čínou. Navyše v celej Ázii vidieť výrazné geopolitické pohyby. Donald Trump pritom takmer okamžite po svojom víťazstve vo voľbách začal silne tlačiť voči Číne – stačí si spomenúť na jeho telefonát s prezidentkou Taiwanu a slová o koncepcii “jednotnej Číny”. Trump brnká Číne po nose a nervózna reakcia Číny ukazuje, že sa charakter vzájomných vzťahov medzi Čínou a USA môže meniť.

Zmenami prejdu aj vzťahy Ruska a Japonska. Už teraz sa črtá určitý kompromis o niektorých teritorálnych otázkach, zaujímavá bude dynamika vzťahov v trojuholníku Moskva – Peking – Tokio. Navyše násilná koncepcia Obamom presadzovanej americkej dominancie v Ázii sa skončila a Donald Trump sa bude snažiť preskupiť americkú zahraničnú politiku v Ázii, pričom v centre jeho pozornosti bude najmä pokus narušiť momentálne spojenectvo medzi Ruskom a Čínou. Trump je presvedčený, že Obama viedol nezmyselnú politiku, keď naraz tlačil aj na Rusko a aj na Čínu. Na takýto tlak chýbali USA reálne sily, navyše tento tlak automaticky Rusko a Čínu zbližoval. Donald Trump sa sústredí na politiku zbrzďovania Číny a voči Rusku bude ústretový.

Podľa Suslova však netreba zabúdať na skutočnosť, že Donald Trump sleduje svojou politikou oslabenie rusko-čínskeho spojenectva, ktoré predstavuje pre USA hrozbu, prípadné znovuobnovenie hegemónneho postavenia USA.