Otec biskup, aká je dnes situácia v Iraku vzhľadom na epidémiu koronavírusu?

Zdravotná situácia v Iraku je v súčasnosti napätá, chýbajú testy na odhalenie vírusových infekcií. Boli prijaté veľmi prísne opatrenia, aby sa vzhľadom na koronavírus zabránilo najhoršiemu. Na väčšine územia krajiny platí zákaz vychádzania. Čo sa týka dodržiavania opatrení oznámených regionálnou vládou, autonómny región Kurdistan ich zachováva vytrvalo a príkladne. Cesty medzi mestami a obcami a medzi jednotlivými štvrťami boli úplne uzavreté. Armáda a polícia strážia križovatky, aby zastavili všetku dopravu s výnimkou mimoriadnych udalostí. Preto bolo doteraz v Iraku zistených iba 2300 infikovaných vrátane približne 130 ľudí v autonómnom regióne Krudistan a približne 50 v Mosule. V dôsledku epidémie zomrelo v celej krajine zatiaľ okolo sto ľudí. (Dáta aktuálne ku 4. 5. 2020 – pozn. ACN)

Prijala Cirkev nejaké zvláštne opatrenia?

Z opatrnosti boli kostoly zatvorené. Bohoslužby, liturgické slávnosti a duchovné činnosti, ako je modlitba svätého ruženca, sa naďalej vysielajú v plnom rozsahu a každý deň naživo alebo s časovým oneskorením prostredníctvom internetu alebo facebooku. Zákaz vychádzania ponúka príležitosť nanovo objaviť hodnotu rodiny a posilniť rodinné väzby. Teraz, keď sú kostoly zatvorené, stáva sa z každej rodiny živá domáca cirkev.

Prebiehajú protivládne protesty aj za týchto okolností?

Demonštrácie na Námestí Tahrír v Bagdade nasmerované proti nezamestnanosti a korupcii a vyzývajúce na zvrhnutie režimu sa z dôvodu opatrnosti zmenšili. Zákaz vychádzania a zdravotné nariadenia ministerstva zdravotníctva sa dodržiavajú. Situácia v Mosule a na Ninivskej planine zostáva relatívne pokojná. Návrat kresťanov do Mosulu však naďalej prebieha pomaly a váhavo. Vyhnanie kresťanov a masakra jezídov prinútili od júna 2014 utiecť z vlasti tak jedných, ako aj druhých. Mentalitu niektorých tunajších ľudí stále ovláda fanatická ideológia. Niektorí jednostaj snívajú o vyhostení kresťanov z ich historickej vlasti. Dnes po vojenskej porážke takzvaného Islamského štátu si iracký ľud praje viac ako kedykoľvek predtým solidaritu, právo, poriadok a slobodu. Masové demonštrácie, ktoré prebiehajú už päť mesiacov, a masívne povstanie proti korupcii, ktorá v krajine vládla od roku 2003, sú najlepšími príkladmi jednoty a dobrej vôle irackého ľudu.

Aký vklad prináša kresťanské spoločenstvo do tohto hnutia?

Kresťanská komunita si praje skutočnú a zásadnú zmenu politického systému a kompetentnú prezidentskú vládu, ktorá je sekulárna a nie je založená na klanovej príslušnosti (kvôli kmeňovým skupinám) alebo na denomináciách. Kresťania sa zúčastnili na protestoch na Námestí Tahrír v Bagdade, medzi nimi boli tiež mučeníci, ktorí za túto vec obetovali svoj život. Vzhľadom na ťažkú situáciu, ktorej čelia mestá Mosul a Kirkúk v severnom Iraku, ako aj autonómny región Kurdistan, uprednostnili tieto oblasti zákaz masových protestov. Ľudí, ktorí chceli demonštrovať, požiadali, aby šli do Bagdadu, symbolického miesta na vyjadrenie svojej solidarity.

Aké sú nádeje kresťanov na nadchádzajúce mesiace a roky?

Dúfame, že kresťania budú môcť žiť v mieri vo svojej krajine, mať rovnaké práva a povinnosti, budú ich považovať za rovnocenných s ostatnými Iračanmi a nie za občanov druhej kategórie alebo za dhimmis (nemoslimských chránencov – ide o diskriminačný štatút pre nemoslimov). Naďalej požadujú zmenu a doplnenie niektorých nespravodlivých zákonov, medzi ktoré patrí napríklad nútenie neplnoletých dievčat, aby sa obrátili na islam, keď naň konvertuje jeden z ich rodičov. Kresťania tiež požadujú zrovnoprávnenie pohlaví vo veciach dedičského práva, uzatvárania manželstiev, náboženskej slobody a podobne. Islam je totiž v Iraku štátnym náboženstvom. Okrem toho kresťanom na trhu práce nie sú poskytnuté rovnaké príležitosti a nemajú prístup k určitým profesijným pozíciám. Jedinou nádejou pre kresťanov a ďalšie náboženstvá, ako sú jezídi, Mandejci, zoroastriáni alebo Sarli, by bolo vymiznutie salafistického spôsobu myslenia. Žiaľ, táto sektárska mentalita naďalej presadzuje právo šaría ako irackú judikatúru. Školské učebnice a sektárske kázania v mešitách sú zdrojom sociálnych a politických nezhôd. Oddelenie náboženstva od politiky by bolo požehnaním a určite by mohlo odľahčiť kríž, ktorý miestni kresťania nesú od siedmeho storočia.

Aká je dnes najväčšia obava kresťanov?

Najväčšou obavou, ktorá bráni kresťanom v návrate domov do Mosulu, je oživenie fundamentalizmu.

A čo vy osobne, ako vidíte budúcnosť kresťanov v Iraku?

Čo sa týka budúcnosti kresťanov na Ninivskej planine a v Iraku, osobne som vo všeobecnosti optimistický. Pomocou vzdelávania a kultúry môžeme poraziť spiatočníctvo a násilie. Bezprostredne pred našimi dverami dokazuje autonómny región Kurdistan, že občania môžu žiť medzi sebou v mieri napriek náboženským rozdielom. Povstanie obyvateľstva a pokojné protesty v Bagdade sú veľkou príležitosťou na zmenu v Iraku. Skôr či neskôr bude mať posledné slovo mier a nie meč.

ACN intenzívne podporuje kresťanov v Iraku prenasledovaných takzvaným Islamským štátom. Pomoc, ktorú sme v poslednýchrokoch poskytli, predstavuje viac než 47 miliónov eur. V období od júna do augusta 2014 vyhnali džihádisti takzvaného Islamského štátu z Mosulu a Ninivskej planiny v severnom Iraku viac ako 120 000 kresťanov, ako aj príslušníkov iných menšín. S cieľom podporiť návrat vysídleného obyvateľstva do dedín zničených IS spustila ACN projekt „Návrat ku koreňom“. Najmladší projekt pápežskej nadácie ACN zahŕňa obnovu Farského kostola svätého Kýra v Batnayi, chaldejskej katolíckej dedine v severnom Iraku, ako aj opravu kaplnky Nepoškvrneného počatia, knižnice, farskej sály a fary. Súčasťou projektu je aj rekonštrukcia dominikánskeho kláštora svätého Oraha, ktorý je úplne zničený, a škôlky prevádzkovanej rehoľnými sestrami, ktorá môže prijať 125 detí. Tento projekt sa môže realizovať len vďaka štedrým ľuďom. Ďalší, ktorí chcú prispieť, nájdu viac informácií TU.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.