Rusko sa do Ukrajiny mieša hlavne na stránkach západnej tlače. V skutočnosti nepotrebuje robiť vôbec nič. Západ so svojimi metódami štátnych prevratov, ktoré sa praktizovali v minulých desaťročiach v banánových republikách, sa môže tváriť seriózne len vo svojich médiách. Zvyšok sveta sa len neveriacky prizerá na frašku v ktorej sa teraz v súvislosti s Ukrajinou zmieta…
Západ už raz na Ukrajine jedno oranžové víťazstvo zaznamenal a nevyťažil z neho nič. Dnes sú zabarikádovaní v parlamente pod ochranou aktivistov, ktorých si sami platia a s nelegitímnou vládou prijímajú nove zákony a pôžičky od MMF. Neštítia sa ani vypustiť zo zákonníka paragraf sprenevery, aby mohli z väzenia vytiahnuť svoju spolupáchateľku z oranžových čias. Popritom sa vyhrážajú súdmi všetkým domácim, ktorí ich nebudú rešpektovať a všetci ich zahraničný spolupáchatelia zase varujú Rusko, aby nezasahovalo.
Rusko na tieto výkriky do tmy nereaguje, len konštatuje, že nemá s kým jednať, keďže ozbrojencov v kuklách ktorí sa zmocnili jednej budovy v Kyjeve nepovažuje za legitímneho partnera. Vo východnej Ukrajine od Sevastopoľu po Odesu prebiehajú 50 tisícové demonštrácie, na ktorých rozhorčení obyvatelia mávajú ruskými vlajkami a skandujú ro-si-ja, ro-si-ja.
Na rozdiel od západu Putin týmto demonštrantom nemusí vyplácať 40 dolárov na deň, nemusí tam posielať veľvyslancov ani umelcov, aby podporili dav a ani ostreľovačov, ktorí by vyvolali krviprelievanie.
Všetku špinavú pracú zaňho urobili zapadni politici v Kyjeve. Východná Ukrajina mu leží pri nohách a nepožaduje od neho nič, len nebyť súčasťou toho, čo sa tam pravé formuje.
Z Kyjeva sú do regiónov opatrne vysielaní ľudoví komisári, aby šírili myšlienky revolúcie, ale obyvateľstvo ich ženie ešte skôr, než si stihnú rozložiť aparatúru na námestí. Vypnutie ruských televízií, už len podčiarkuje toto zúfalstvo.
Vstup Ukrajiny do EÚ, s podmienkami, ktoré by musela Ukrajina prijať, by znamenal ekonomickú samovraždu. 70% ukrajinského exportu smeruje do colnej únie (Rusko, Bielorusko, Kazachstan). Zavedenie ciel na také množstvo tovarov, by nezostalo bez následkov. Štvrtina obyvateľstva pracuje v poľnohospodárstve, ktoré by vstupom do EÚ a preorientovaním sa na dovoz potravín z EÚ zaniklo a s nim aj milióny pracovných miest v tomto odvetvi. A vznik nových pracovných miest financovaných z EÚ a zameraných na šírenie homoagendy to asi nevyváži.
bp